Osoby a obsadenie:

MAMA: bývalá opatrovateľka v zariadení sociálnych služieb, teraz už na dôchodku

IRMA: dcéra, právnička, jedno dieťa

ESTER: druhá dcéra, lekárka, vydatá, dve deti

JURAJ: syn, analytik, slobodný

DOKTOR

PACIENTI

Scéna I.

Irma, asi 45-ročná, dobre vyzerajúca žena, oblečená ležérne: mikina, pohodlné rifle, tenisky, kráča po nemocničnej chodbe. Telefonuje.

IRMA Čau, čau… Hej, hej, idem za mamou. Že vraj všetko v pohode. Len nemá tú nohu, no. Stále ma to serie. Išla podpísať reverz a tí dvaja ju presvedčili. Veď ja viem, že ty vieš. Ale tak, bavíme sa o tom. Ja som tiež s tebou riešila tri týždne konflikty v redakcii. Dobre, dobre, nehádam sa. Len ma to zaskočilo. Prv hovorila, že nad tým ani rozmýšľať nebude, že ona v nikoho opatere nebude a na konci každého života je smrť. Ale pustila sa do toho Estera… Ja viem, že ty vieš. A čo, nemáš čas sa so mnou baviť? Mama má ešte toľko toho pred sebou, nemá žiaden vek, je ešte taká mladá! Že vraj amputácia nie je dôvod na eutanáziu či čo. Keby ešte vedela, čo znamenajú slová, ktorými sa oháňa, hejže. Ja viem, že to nie je eutanázia, veď to ti hovorím. Prepáč, nechcem byť nepríjemná. Nie som stále taká, to nie je pravda. Aj Juraj niečo trepal, že mama ešte má žiť, lebo teraz sú úplne iné možnosti, neviem čo. Ak je liečba, mama by sa mala liečiť, tak to povedal. Medicína nám ponúka nekonečné možnosti. Normálne aj takto cez telefón vidím, ako pretáčaš očami. Zasmeje sa. Že veď my sa o ňu vieme postarať. No ale však on ju vidí dvakrát do roka! Žiť, žiť, furt by len všetci žili! Hej, ja viem, že to už je jedno. Ja viem, že je potom. No dobre, môj, vidíme sa večer. Veď hej, dnes si všetko povieme. Ľúbim ťa. No dobre, čau.

Scéna II.

Nemocničná izba. Vedľa seba tri postele s kovovým ošarpaným rámom. Žiadna nie je prázdna, vycivené ruky spočívajú položené na perine, prázdne tváre zazerajú na stekajúce kvapaliny. V tej na kraji leží MAMA (asi 65-ročná žena vysušeného a prísneho výzoru), bez záujmu hľadí na ESTER (moletnú tridsiatničku v bielej lekárskej rovnošate). MAMA je až po krk prikrytá perinou, ESTER šúcha škvrnu na inak bielej obliečke. Mama je po operácii, napojená na hadičky, no pri vedomí.

ESTER To treba v studenej vode, ak sa im tam dostane krv. Ako to môžu nevedieť?! Mami, rozumieš tomu? Veď to vôbec nevyzerá dobre.

MAMA Ja ničomu nerozumiem. Nahnevane sa obzrie. Prestaň mi to tu ondiť, bolí ma to. Ja mám hrudník samé kosti, nie jak ty. Vypadla mi kanyla, nerob z toho oné.

ESTER Dobre, mama. Keď to tebe nevadí! Kyslo sa usmeje. Ako sa cítiš? Už bola vizita? Bol tu primár? Zisťovala som si to, po operácii vždy musí prísť priamo za pacientom. To sa nesmie zanedbať.

MAMA A nie si ty doktorka? Načo si potrebuješ zisťovať?

ESTER Ale veď vieš, že ja som len obvodná. Nepotrebujem vedieť takéto veci.

MAMA Ja keď som robila, zisťovala som si všetko z každého odboru.

ESTER Ale… ale ty si nebola doktorka. Neštudovala si toľko. Niežeby si nevedela viac! Vieš viac ako ja. Len… ja… ja som sa len chcela spýtať, či za tebou už boli.

MAMA Neznášam, keď sa takto mykáš. Čo si myslíš, že mne sa chce ti dačo spraviť? Pohrýzť ťa? Veď sa ani vysrať sama neviem. Pauza. Pozrie sa do linolea. Hej, už za mnou bol.

ESTER No výborne! Toto je dobrá nemocnica.

MAMA Vieš, že môžeme aj mlčať, hejže? Už si mi povedala svoje, súhlasila som s tebou, tak mi teda môžeš dať pokoj.

ESTER Si unavená? Nemám ti otvoriť okno? Alebo práveže zapnúť kúrenie? Ako povieš.

MAMA Už som ti povedala.

Do izby vchádza IRMA, znechutene sa obzerá po iných pacientoch, zastaví sa pri maminom lôžku. V rukách drží koláč.

IRMA Ahojte. Ako sa teda máte? Všetko v pohode?

ESTER Ale hej. Však, mami? Dobre sa cítiš.

MAMA Cítim sa na piču. Irma sa zaškerí.

IRMA Doniesla som ti koláč.

ESTER Kto ho piekol? Mišova babka?

IRMA Hej, ona. Pozdravuje vás obe.

MAMA Hm. Ona ešte žije?

IRMA Si predstav.

ESTER Ako sa má Marek?

IRMA Dobre. Má toho veľa. Aj Mišo sa má fajn. V škole sa mu páči. Obzerá sa po mame. Kedy pôjdeš domov?

ESTER Ignorujúc Irmu. No tak to som rada. Aj dievčatám sa v škole páči. Majú samé jednotky.

IRMA Dobre, dobre. Kedy ideš domov, mami? Teda k Estere, no.

MAMA Neviem, Irma. Tak skoro asi nie.

IRMA Prečo? Pozerá sa na Ester. Mama mlčí.

ESTER Irma, nechceli sme ti to hovoriť, lebo už pred tou prvou operáciou… Si mala námietky.

IRMA No a? Veď už je potom. Myslím si to isté, ale nebudem tu nič papagájovať. Ja nie som jak ty, že niečo mi konečne dôjde a potom o tom nesklapnem.

MAMA Nehádajte sa, toto nebudem počúvať. Irma, potrebujem druhú operáciu, aj v tej ďalšej nohe to je.

IRMA Ale však to nie je povinné, nie? Čo by sa stalo, keby si ju nepodstúpila?

MAMA To isté, čo v prvom prípade. Mohla by som kedykoľvek zomrieť.

IRMA A bez nôh budeš nesmrteľná?

ESTER A ty sa čuduješ, že sme ti to nepovedali!

MAMA Ty buď teraz ticho. Irma, pochop ma. Jedna vec sú reči, keď je človek zdravý, a druhá vec je byť v nemocnici a vidieť to (obzrie sa po ostatných posteliach), vidieť smrť.

IRMA Ty takto nerozprávaš, mama. Kto ti to dal do hlavy?

ESTER Mama sa sama rozhodla. To, že ty si o tom myslíš niečo iné, nie je teraz podstatné. Mama sa rozhodla. Pohľadom jej naznačuje, aby to Irma nechala tak. Medicína je už úplne inde. Za dva mesiace si ani nespomenie, že niekedy mala iné nohy, než tie, čo jej vyrobia.

IRMA Čiže lobotómia v Pezinku je súčasťou balíčka, hej? Ester sa ju stále snaží zastaviť pohľadom.

MAMA Zbytočne tu na seba žmúrite, ja vás poznám. Irma, skúsim to. Možno to nebude také hrozné. Mám vnúčatá. S Mišom sme ešte nevycvičili toho vášho papagája. Uškrnie sa. Ešte nelieta ako sokol. Teraz sú všelijaké protézy. Hej, môže to ísť.

IRMA Mam… maminka, ale veď sme sa… Veď ty si to takto nechcela. Ani tú prvú si nechcela, Juro a hentá ťa presvedčili… Mama! Veď jeho si nevidela, odkedy si v nemocnici, a kukaj na hentúto tu, to naozaj chceš, aby sa o teba starala? Veď taká orezaná nikdy na hajzel sama nedôjdeš!

ESTER Ako môžeš myslieť na také hlúposti, keď ide o život? Irma na ňu znechutene zazrie.

MAMA Je to moje rozhodnutie. To sa nejako vyrieši. Vždy je cesta.

ESTER Mami, my ťa budeme rešpektovať, či budeš len ležať alebo… alebo niečo iné! Mami, uvidíš, aké to bude krásne! Vladka s Martinkou sa pri tebe budú učiť, každý večer im prečítaš rozprávky… ale len ak budeš chcieť. Urobím ti krásny život. Mama vyzerá, že sa povracia, Ester si to nevšíma.

IRMA No už vidím, ako to ty budeš rešpektovať. Začne ju bolieť ruka a už ju budeš šúpať do esúvečka, isto im aj zavoláš, nech vyťahujú pílku. Zase začneš o vnúčatách a posvätnosti ľudského údelu! Trp a pôjdeš na oblaky! Ale mama takým sračkám neverí! Ona na žiadne oblaky ísť nechce! Však od troch rokov mi vravela, jak veľmi chce umrieť! Piče skurvenej! Kope do steny, mamina posteľ sa zatrasie.

MAMA Ja som tu, Irma. Nemusíš o mne hovoriť v tretej osobe. Bola som na teba tvrdá, ale inak by z teba nič nevyrástlo. Niečo som si myslela a teraz si myslím niečo iné. Sú vo mne zástupy alebo čo. Mrzí ma, že som nesplnila tvoje očakávania.

IRMA Mama! Nie, to nie je o tom, to nie je to! Ty… ty si splnila moje všetko! Ale veď si chcela umrieť, vždy si chcela umrieť! Prečo si si vôbec nechala odrezať tú prvú nohu? Lebo ti Juro povedal, že čo, bude s tebou tráviť viac času? Prečo? Veď si so mnou trávila čas! Čo bolo na hentom živote zlé?

ESTER Nerozprávaj sa tak s mamou!

IRMA Drž piču, prosím ťa! Nebude mi nejaká jalovica jebnutá hovoriť, jak sa mám s kým baviť! Ester nesúhlasne krúti hlavou, povzdycháva.

MAMA Páčil sa mi a práve preto si ho chcem predĺžiť. V očividnom sebaklame.

IRMA Ale to nebude ten istý život, mama!

PACIENT Škriekajte si niekde inde, boha vášho!

IRMA Prečo nemáš vlastnú izbu, mama? Však Estera tu pracuje, akože ti to nevybavila? Há, panenka naša? Prečo nemá mama vlastnú izbu?

ESTER Žiadna nebola voľná. Pýtala som sa. Aj Maroš to skúšal a tiež ho odmietli.

IRMA Mala si sa pýtať viac. Keď už to tu ide podstupovať, mala by to podstupovať so… so cťou. Na čo si nás mučila tým svojím štúdiom, keď nevieš nič vybaviť? A Maroša ani nespomínaj, je to na smiech.

MAMA Irmuša, nechajte to, prosím ťa. Nechce sa mi počúvať tieto vaše hádky. Maroš ma bol ráno pozrieť. Ester, povedz mu, nech za mnou nechodí. Prečo ma ešte neprišiel pozrieť Jurko? Veď vie, že som tu.

IRMA Neviem, mami. Pozrie na Ester. Poďme do bufetu. Donesieme mame čaj.

ESTER Doniesla som kávu, vieš, tú dobrú, eko.

MAMA Choďte mi kúpiť ten čaj.

ESTER Nechceš tú moju kávu? Mama krúti hlavou. No dobre. Tak či tak by som si dala Milu.

IRMA No však si ju kúp. Čo ja s tým? Odchádzajú od mamy.

Scéna III.

Nemocničný bufet. Biele plastové stoly a stoličky. Irma a Ester sedia za jedným z nich. Ester pije kávu zo svojej termosky.

ESTER Ja viem, čo si myslíš, ale vedz, že je to pre mamu naozaj najlepšie. Irma si šúcha tvár rukami, špúli pery, akoby chcela niečo povedať, ale potom pokrúti hlavou, rozmyslela si to. Ester sa nadychuje. Ja mame nechcem zle. Radila som sa s viacerými odborníkmi a všetci sa zhodujú na tom, že by to bola škoda aspoň neskúsiť. Môže jej to predĺžiť život o – Irma udrie dlaňou po stole.

IRMA A dosť! Dosť! Prestaň! Prestaň, prosím ťa, prestaň! V zúfalstve sa chytá za vlasy, manicky sa nimi prehrabuje.

ESTER S čím mám prestať? Upokoj sa!

IRMA Ja to už nevydržím! Naozaj nevydržím!

ESTER Čo nevydržíš? Irma, prosím ťa. Snaží sa chytiť Irminho pleca, tá ju však hrubo cápe po ruke.

IRMA Ty sa ma nechytaj. Nechytaj sa ma.

ESTER Ale prečo nie? Irma, čo ti je?

IRMA Čo mne je? Čo mne je? Naša mama bude bez nôh, to mi je.

ESTER Ale veď je to úplne bežná liečba, nerozumiem, čo furt riešiš. Už to dávno mohla mať za sebou. Mám pacienta, ktorý tiež nemá nohy, stratil ich presne pri panve, má ešte aj vývod a miluje plávanie. Je taký veselý! Všetko je o prístupe.

IRMA O prístupe, hej? Tak keď o prístupe, tak o prístupe. Na chvíľu stíchne, našpúli pery, akože rozmýšľa. No však dobre. O prístupe! To trieskajú o hlavu všetkým tým pacientom. Ako majú bojovať, nech by čo bolo! Ako majú žiť. Ale vieš čo je smiešne? Že nebudú! Nebudú! Čo je to žiť? Polihovať, vzdychať, pchať do seba tisícové lieky, dať sa prebaľovať? To je žiť? To chceš pre našu mamu? Hlavne, že ešte pred týždňom chcela podpísať reverz. A teraz jedna nôžka preč, druhá nôžka preč! Ani nechcem vedieť, čo si jej natárala. Samé pravdy, čo? Ester sa nadychuje. Neprerušuj ma. Musíš žiť, mamička, máš vnúčatká, mamička, máš toto a hento, mamička, no hlavne máš mňa, Esterku, mamička, a ja Esterka ti stále vyčítam, že si sa rozviedla s naším oteckom a toto je moja pomsta. Nie? Ester krúti hlavou, mávne rukou vo vzduchu, akože zbytočne o tom. Fíha. No tak ako? Mamička, daj si odrezať nohy, aby som ti ja Esterka mohla utierať šušku?

ESTER Si nechutná.

IRMA Ty si nechutná. Ty si! Ty a všetky tvoje teórie. Zbytočne sa nadychuješ, ja viem, čo chceš povedať. Tak to má byť, tak je to správne, ja som taká a hentaká, mama to tak chcela. Nechcela! Čo si nepamätáš, ako nám stále hovorila, aby sme ju odpojili, keby dačo, že ona sa nikdy liečiť nebude, že nechce byť ako tí jej starkí v domove, že vidí, ako to je? Odkiaľ máš tie svoje poondiate presvedčenia? Odkiaľ?! Budem mať volvo a dom a budem lekárka a budem mať detí jak smetí a muža, ktorý bude nosiť len svetre sivej farby, a krížik si zavesím na svoj tučný krk a budem každému tárať do života.

ESTER Mama sa rozhodla sama. Naozaj, Irma. Sama sa rozhodla. Dobre, pred tou prvou sme ju s Jurom prehovorili, ale teraz mi sama povedala, čo jej povedali, a sama aj dodala, že chce operáciu. Naozaj.

IRMA To ti tak verím! Ja viem, ako to je. Toto je tvoja pomsta nám obom. Mňa mala vždy radšej! Ja viem, čo si o mne myslíš. Ja viem, z čoho ma viníš. Ale ona by sa rozviedla tak či tak!

ESTER Ja ťa mám rada, Irma. Tvoja reakcia je prehnaná. Toto je o mame, nie o tebe či o mne.

IRMA To si sa naučila v manželskej poradni? Pauza. Nikdy si si s ňou nemala čo povedať, lebo… lebo si obžratá matróna s deťmi prisatými na ceckoch. To o tebe vždy hovorila, drahá! Ester sa stiahne tvár, utrie si oči. Plač si, koľko chceš. Ester z vrecka vyťahuje látkovú vreckovku. Jój, aj látkovú vreckovečku máš. Šnuptichel s iniciálkami. Aj mamičke si taký ušila, že? Konečne ťa s ním nepošle do piče. Ester zdvihne zrak na Irmu, stvrdne jej pohľad, pery sa zúžia. Rezignovane prikladá prst na ústa. Budem si kričať, koľko chcem, pokojne si ten prst aj do huby vopchaj. Bože, jak ty vieš pleštiť tie oči. Ako nejaká… nie, nepoviem to. Som ohľaduplná, viem, ako máš všetko roztiahnuté po druhom decku. Veď aj preto ten tvoj Maroško slúži, nie?

ESTER To by aj stačilo.

IRMA Ja poviem, čo stačí a čo nie. Pauza. No však on si to rozmyslí. Rozmyslí si to, nebude pre neho miesto a sama udusíš mamu vankúšom.

ESTER Irma!

IRMA Hej, tak sa volám. O takýchto veciach sa nežartuje, chceš povedať. Podľa mňa sa môže žartovať o všetkom, lebo však čo. Ester krúti hlavou v krajnom nesúhlase, pretiera si tvár rukami. Hej, hej, ja som taká, zase začínam svoje surovosti, ja, celá necitlivá, chcem, aby mama umrela. Zbytočne otváraš ústa, ja viem, že si to myslíš. Ale ja mám city. Nechcem, aby trpela, nechcem, aby si ju utierala, aby si jej misu podkladala, to je všetko. Ja mamu milujem. Najviac! Len svoje decko milujem podobne! Ani to mi neveríš, čo? Nie som podľa teba dobrá mamička.

ESTER Prečo by som ti to neverila, Irma? Odkiaľ máš tieto… myšlienky? Nechceš kávu?

IRMA Sračky z chodníka chutia lepšie, predtým sme sa o tom s Maroškom bavili. Ester ticho plače. Nerev. Ja neviem prečo ti také hovorím. Ja furt dakomu niečo hovorím a potom to ľutujem. Neplač, boha. Ester zdvihne zrak. Nadarmo meno, dobre, dobre. Ešte furt sme mame nekúpili ten čaj. Ona ho asi ani naozaj nechcela, čo?

ESTER Ja neviem, Irma. Veď tvrdíš, že ja neviem, čo chcela alebo chce.

IRMA Ojoj, šípim ostrý tón! Ideme sa konečne naozaj porozprávať?

ESTER A čo robíme doteraz?

IRMA Ja neviem. Pauza. Prečo jej to robíš? Nebolo by lepšie, keby sa to stalo teraz, trpeli by sme, ale to je lepšie, než sa tešiť z jej smrti, lepšie, než zabudnúť, aká bola, keď bola naozaj. Zhnusí sa nám! Zhnusí sa nám, len o tom nebudeme môcť hovoriť, uľaví sa nám, keď umrie, možno budeme aj šťastní. O to mi ide, Estera, o nič iné! Teraz sú to nohy, nabudúce ruky a ostane len torzo s výrastkami a prečo? Aby žila o niečo dlhšie? Roky takým pomáhala a ako nimi opovrhovala! Hlavne, že bude žiť! O to vždy ide!

ESTER A o čo iné? O čo? Necháme vlastnú matku umrieť? To po mne chceš? A Irma, zamysli sa na chvíľu, počúvaj vlastné slová. Na jednej strane ma má za úplnú… za úplnú chuderu a na strane druhej som ju ja akože presvedčila, aby sa liečila. Tak ako to teda je?

IRMA Zarazene. Daj pokoj! Ja už tu nechcem byť. Musím ísť tak či tak domov. Mám ešte robotu. Pauza. A Juraj o tomto vie? Nemal by aj on k tomu niečo povedať?

ESTER Už to nemá byť len mamino rozhodnutie?

IRMA Mali by sme mu zavolať. Je to predsa náš brat.

ESTER Ticho. Môj brat.

IRMA Čo si povedala?

ESTER Nič. Zavolám mu. Vyťahuje mobil, vytáča. Chvíľu ho má pri uchu. Nezdvíha. Asi na niečom robí. Zavolám mu večer.

IRMA Nekúpili sme ten čaj. Mrdne plecami. Potrebujem ísť domov.

ESTER Kedy ju prídeš pozrieť? Operáciu má mať zajtra poobede. Mohla by si prísť ráno, povzbudiť ju. Ja musím byť vtedy v práci, ale veď ty… prídeš?

IRMA To je moja vec.

Scéna IV.

Mama je po operácii. Všetci traja súrodenci stoja okolo jej postele. Ester je v rovnošate, Irma má mikinu a tmavé rifle, Juraj, tridsiatnik, je oblečený ako moderný mestský muž (také to jemné hipsterské stvorenie). Sme v inej nemocničnej izbe, na prísnejšom oddelení. Aj tu je viac postelí a všetky sú zaplnené bezvládne pôsobiacimi telami. Mama je napojená na hadičky, no pri vedomí.

JURAJ Dobre vyzeráš, mama. Vôbec nemáš… zlú farbu. Irma naňho znechutene fľochne. Čo je?

IRMA Neznášam zbytočné reči.

MAMA Daj mu pokoj. Ďakujem, Jurko. Tiež sa mi zdá, že vyzerám v pohode. Aj sestričky mi to hovoria. Kyslo sa usmieva. Znechutene si zazerá na pahýle črtajúce sa pod perinou.

ESTER Mysli na dobré veci, mama! O tri dni pôjdeš na druhé oddelenie a o dva týždne už budeš doma. Teda, nie u seba, ale u mňa. Už som ti aj našla nájomníkov, veľmi milí ľudia. Mladý pár, obaja študujú na umeleckej škole. Dramaturg a režisérka, no nie je to pekné?

MAMA Neviem, čo je to dramaturg.

IRMA a JURAJ Naraz. Ani ja nie. Zasmejú sa.

ESTER Niečo v divadle, to je jasné. Pozerala som na internete a sú dokonca aj modré protézy! Aj červené!

MAMA Ja by som chcela čierne. Skriví tvár. Cítim sa tak divne. Jurko, podaj mi ten pohár. Juraj sa načahuje za pohárom, padá mu na zem.

IRMA Juro! Jeden pohár nevieš podať, boha tvojho. Jak keď si bol decko, fakt. Zdvíha pohár zo zeme, obzerá sa po sestričke.

ESTER Ty vieš len vrieskať.

JURAJ Ticho. Esesáčka.

MAMA Nič sa nedeje. Len mi napustite novú, to je všetko. Puče, fakt ma to bolí. Toto sa nikdy neskončí. Irma, netvár sa tak spokojne, tvoja matka je v bolestiach.

ESTER To je normálne, mami. Si predsa po operácii. Hlavne musíš odpočívať a udržiavať si pozitívne myšlienky.

JURAJ Minule sme sa s kolegami bavili o tom, že teraz sú aj také tie robotické ruky, nohy. Dnes už človeka nič neobmedzuje. Môže žiť, ja neviem, stodesať rokov a ani mu nič nebude. Aj na ochrnutie bude injekcia. Uškrnie sa. Irma nebude mať o chvíľu o čom rozprávať.

IRMA Veľmi smiešne. Prečo si nebol za mamou doteraz v nemocnici?

MAMA Neriešte to tu. Hlavne, že teraz sme spolu.

ESTER Presne tak, mami! Rodina je najpodstatnejšia. A zdravie. Nič iné.

IRMA Toto je jak z nejakého prijebaného Čechova.

ESTER Popod nos. Nebuď vulgárna.

MAMA Nehádajte sa! Hovorím vám, nehádajte sa, lebo len Juro bude za mnou môcť chodiť!

Prichádza za nimi doktor.

DOKTOR Všetko v poriadku, pani Mesnárová? Ako sa cítite?

MAMA V pohode. Len ma bolia nohy. Zarazí sa. Teda ich kusy. Pahýle? Ježiš, to je trápne.

ESTER Čo je trápne?

MAMA To, ako som sa pomýlila.

DOKTOR Je to úplne normálne, nič sa nebojte. Na všetko si zvyknete.

IRMA To je také nechutné, na všetko si zvyknúť. Juraj sa pochechtáva, snaží sa Irmu objať okolo pliec. Tá mu dáva ruku preč. Doktor na Irmu nechápavo hľadí, potom sa vráti k pacientke.

DOKTOR Nebojte sa, všetko bude v poriadku. Presunie sa k ďalšej posteli.

MAMA Jurko, posedíš pri mne? Irma? Ester, ty máš asi robotu, nie? To kvôli vám som sa predsa nedala na smrť. Trpko sa uškrnie.

JURAJ Nie, ja musím ísť naspäť do práce. Máme stretnutie s investorom, vieš, s tým, čo by nám mal zafinancovať ten nový analytický systém. Ester sa tvári nespokojne. Som po škole, nemôžem si klásť podmienky. Takých ako ja vylezie z univerzity dvesto. Otravným tónom. A to ani nemám vyštudovanú fyziku, len techniku. Mama rezignovane pozerá do linolea.

ESTER Dobre, dobre, veď my vieme. Už si nám to hovoril. Len mne sa už míňa dovolenka a na Irmu sa nedá spoľahnúť, veď to sám vidíš sám. A Vladka s Martinkou sú stále doma… Ich otec stále nad niečím rozmýšľa… Kyslo sa usmeje. Nad nami, vlastne. Nad svojou rodinou! To nič, to nič.

MAMA Ester, toto si nechaj pre nejakú svoju kolegyňu ku káve. Mňa to teraz naozaj nezaujíma. Irma sa pochechtáva.

JURAJ Nemotorne pohladí mamu po pleci. Drž sa, mama. Čaute. Odchádza preč.

ESTER Mohol ostať dlhšie.

MAMA Nepočula si? Má veľa roboty. Čo, Irmuša? Ako sa má novinár? Píše či má zase tie svoje bloky?

ESTER Mami, nemala by si teraz rozmýšľať nad cudzími ľuďmi. Mala by si odpočívať. Mama pretáča očami. Irma na Ester gáni.

IRMA Nie, teraz mu to celkom ide. Už ani nemedituje, vďakabohu. Aj mäso zas je. A on nie je cudzí. Máme spolu decko, degeška.

ESTER Ale len tak, na divoko!

IRMA Nemala by si ísť do tej svojej kutice podpisovať péenky?

MAMA Nehádajte sa, boha vášho! Idem spať. Teatrálne si zatvára oči. Sestry sa na seba pozrú a odídu.

2

Scéna I.

Nachádzame sa v byte Ester, a to konkrétne v izbe, ktorú vyhradila pre mamu. Scénu si predstavujem rozdelenú na dve časti: jedna časť je kuchyňa a druhá práve táto izba. Sú oddelené tenkou priečkou, akože stenou, aj s dverami. V izbe: Mama leží na posteli, pod plachtou sa črtajú pahýle. Tvári sa nepríjemne, na brade má špinu od jedla. Na stolíku pri posteli je položený obal od plienok pre dospelých. V izbe nie je ničím výnimočné zariadenie či ozdoby. Nad posteľou je jednoduchý drevený krížik. Okolo postele sú porozhadzované vlhčené utierky zašpinené od výkalov, rôzne obaly od sladkostí, odpadky. Ester začne zbierať odpadky.

ESTER Nemusela by si… bolo by fajn, keby si ma radšej zavolala, než to hodila na zem, mami. Bolí ma chrbát a toto mi nepomáha. Viem, že to nemáš –

MAMA Preruší ju. Toľko slov, toľko slov, dcéra! Prečo tu nemám svoju zliezaciu stoličku? Chcem svoju zliezaciu stoličku! Ja by som ich hodila do koša, keby som mala svoju zliezaciu stoličku.

ESTER Potom ti to krváca. Na budúci týždeň ti dovezú vozík.

MAMA Mám ruky. Haló? Počuješ ma? Mám ruky. Hovorila si mi, že bude všetko podľa mňa, že všetko bude ako predtým, možno aj lepšie. A namiesto toho si mi vzala moju zliezaciu stoličku.

ESTER Vladku… Vladku desí, keď sa plazíš po byte. Minule si mala za sebou krvavé koľaje, mami. Sú to deti. Veď tie plienky nie sú také strašné.

MAMA Ty ich nenosíš, tak sa nevyjadruj. Pauza. Tak nech ma ten tvoj valibuk vozí na chrbte, mne je to jedno.

ESTER On má toho veľa, nemôžem po ňom chcieť aj toto. Musíš byť trpezlivá, mami. Veď ja ťa teraz prenesiem, chceš niekam ísť?

MAMA Ja nikam nechcem ísť, ja chcem svoju zliezaciu stoličku.

ESTER Prečo si taká tvrdohlavá? Zaväzuje igelitku s pozbieranými odpadkami.

MAMA Aby si sa čudovala. No tak mi to viac ofáčuj, keď sa ti nepáči moja krv. Ja keď som zaväzovala obväzy, boli pevné jak sadry. Všetci ma chválili.

ESTER Ja viem, mama. Donesiem ti tvoju stoličku. Vladka je tak či tak u kamarátky. Aj Martinka je na prespávačke.

MAMA Ironicky. A kedy príde Maroško?

ESTER Až ráno, dnes má službu. Dáva jej k posteli stoličku. Mama sa automaticky zosúva po nej dole. Niekto zvoní.

MAMA To bude Jurko!

ESTER Ticho, zádrapčivo. Nebude. Ide otvoriť dvere, mama sa ťahá za ňou.

Scéna II.

Prichádza Juraj. Juraj drží v rukách lacný koláč z hypermarketu.

JURAJ To som doniesol mame. Už musím ísť. Máme ešte stretnutie.

MAMA Juro! Ja som tu! Plazím sa, vidíš to? Nielenže mi neobjednala čierne protézy, ani kolieskové kresielko mi nevie prisunúť! Smeje sa, teší sa zo syna.

JURAJ Dobre mama. Veď ja ti ho dám… na Vianoce. Už musím ísť.

ESTER Ostaň! Tak sa na teba tešila! Len o tebe rozpráva.

MAMA Má pravdu, len o tebe rozprávam. Jurko! Aspoň na tú jej grcku, čo volá káva, si poď sadnúť.

JURAJ Ale len na chvíľu. Naozaj musím ísť. Vchádza dovnútra, všetci sa presúvajú ku kuchynskému stolu. Ester mamu vyťahuje na stoličku, Juraj si sadá, položí pred seba svoj koláč. Mama naňho uprene hľadí.

MAMA No povedz mi, čo je nové. Ale ani slovo o tej tvojej ženštine. To ma nezaujíma.

JURAJ Nič také sa nedeje, mama. Počítame, počítame a zas počítame. Veď už minule si povedala, že ti nemám o počítaní nič hovoriť. Starám sa o rúrky s teplou vodou. Tak si to minule povedala.

MAMA Povedala, povedala… keď povedala, tak povedala. Pauza. Všetci ste takí nudní! Kde je Irma? Tá ma vždy vie zabaviť. Najmä keď rozpráva o tom svojom trtolínovi. Smeje sa. Aj Miša mám rada. Mohli by konečne doniesť toho svojho papagája. Musíme pokračovať vo výcviku. Juraj sa tvári nechápavo. Ester sústredene mieša kávu. Vy to neviete? Ale však to robíme už pol roka! Irma kúpila Mišovi kakadu a cvičíme ho ako sokola zo Šóguna. Mareka z toho ide jebnúť!

ESTER Prečo to robíte, keď ho z toho ide je… teda, poraziť?

MAMA Ja som myslela, že ho nemáš rada, odkedy povedal, že vyzeráš ako ruská gazdiná na steroidoch. Juraj sa zachechce, Ester ho zmrazí pohľadom.

ESTER Čo bolo, bolo. Nie je pekné niekomu robiť naschvál zle.

JURAJ So smiechom. Dokonca ani Marekovi nie. Ale je to riadny chuj, to hej.

MAMA No tak pŕŕ! Ja ho mám rada, aj keď je… hm, svojský. Je trochu ako ja, keby som bola muž. Lichotí mi to.

JURAJ Som rád, že máš dobrú náladu, mami. Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Nemotorne ju chytí za ruku.

MAMA Hej, hej. Nehovor hop, kým nepreskočíš. Ešte nevieme, či budú mať moje protézy správny odtieň čiernej. Usmieva sa na Juraja. No, musím ísť na, ehm, ehm, hajzel. Ester vstáva zo stoličky, že jej ide pomôcť. Nemusíš mi pomáhať. Ja sama! Zaškerí sa. Vieš, to je motto postihnutých. Prelieza na záchod mimo scény.

ESTER Tvári sa utrápene. Nemala by tam teraz ísť, práve som to utrela. Bude to klzké.

JURAJ Ale veď ju nechaj. Pôsobí celkom v pohode.

ESTER Ale hej. Len tie protézy nám nepreplatia. Bude mať len vozík, aj to len taký obyčajný. Maroš to nevie vybaviť. Že vraj sú prázdne sklady a v poisťovni nikoho nepozná. No a ja poznám? Len som chcela, aby napísal jeden mail, lebo je predsa len vo vyššej pozícii. Od prednostu je to iné ako odo mňa. Šmahne rukou, usmeje sa. Ale zbytočne o tom. Všetko je v poriadku.

JURAJ To som rád, to som rád. Pozrie sa na koláč. Doniesol som koláč.

ESTER Aj Irma mi sem furt nosí sladké, akoby som nevedela piecť. Ale ja viem piecť.

JURAJ Ja viem, že vieš. Prudko sa nadýchne, na niečo si spomenul. Pamätáš, ako sme piekli, no, pečivá? Cukráreň u troch pekárov sa to volalo, nie? Irma si od nás musela kupovať linecké za päť eur, len aby sme jej dali pokoj. A na sviatky dostávala voučre. Zasmeje sa. To sa jej nepáčilo.

ESTER Nie, nepáčilo. Ale čo sa jej kedy páčilo? Ani toto sa jej prv nepáčilo a ako to dobre dopadlo. Sama to minule povedala. Chodieva sem často, to jej musím uznať. Utorky, štvrtky a s Mišom aj cez víkendy. Že vraj ju budú brávať s Marekom von, keď dôjde vozík. On sem nechodieva, vraj má tento byt prinízke stropy. Udrel by si hlavu, lebo –

JURAJ Naraz s Ester. Lebo on je vysoký. Zasmejú sa.

MAMA Estera! Estera! Poď sem! Poď sem, hneď!

JURAJ Rozrušene. Tak ja už pôjdem. Ester sa naňho vyčítavo pozrie.

ESTER A čo ak budem potrebovať pomoc? Určite ju bude treba zdvihnúť.

JURAJ Nervózne. Ale ja mám to stretnutie!

ESTER Juraj!

JURAJ Tak ja ho teda zruším. Smokliac ťuká do telefónu.

Rýchlo odchádza za mamou. Juraj sedí na stoličke v kuchyni.

Scéna III.

Mama leží v posteli, tvár si zakrýva rukami. Ester ju čistí v oblasti rozkroku.

ESTER To sa stáva, mami. Len si sa šmykla. Nič sa nestalo.

MAMA Jebla som do vlastných hovien, to sa stalo.

ESTER Nadychuje sa, no rozmyslí si to, čo ide povedať. Chvíľu mlčí. Keby tu bola Irma, povedala by, že lepšie ako do cudzích.

MAMA Ale Irma tu nie je. Si tu ty. To ty si mi povedala, že… ale nie. Druhýkrát som to chcela sama. Alebo? Ja už ani neviem. Bol za mnou ten tvoj Maroš, mával príručkami. Invalidné dôchodky, vnúčatá… ale nie, ten by ma nepresvedčil nikdy. A ani ty nie. Čo si o tom myslel Juro? Ani neviem. Nie, za toto si môžem sama. Vzdychá. Za toto si môžem sama.

ESTER Za nič si nemôžeš sama, mami. Upokoj sa.

MAMA Tento postoj nových ľudí ma privádza do šialenstva. Akože za nič nemôžem? Môžem si za všetko. Od toho, ako Irma nadáva, až po to, aká si ty. Ester si utiera unavené slzy. Nesmokli. Kde je Juraj?

ESTER Asi stále sedí v kuchyni. Nazrie do kuchyne. Hej, stále tam sedí. Pokračuje v čistení.

MAMA Aha. No, synovia nikdy za nič nestáli. Ale to žiadnej matke naozaj neprekáža. Neschopní nikdy neodídu. Prestaň mi to tam hniesť, ty úchyláčka.

ESTER Prepáč. Všetko bude dobré, neboj sa.

MAMA Ja viem, že tie protézy nebudú a že ani môj vozík nebude na gombík, ako si mi sľúbila.

ESTER Ignoruje ju. Dobre, už si čistá. Odstupuje od postele. Mama na ňu znechutene gáni.

MAMA Počuješ? Ja viem, že nebudú. Stále ma všetko bolí. A ani na chrbte ma nechceš vyniesť von. Vieš, čo som robievala predtým? Behávala som. Dostala som sa do Berlína skrz limit nad šesťdesiat. Päť pätnásť na kilometer. Sľúbila si mi ten ručný bicykel. Kde ho mám, há? Kde ho mám?

ESTER Budeš mať. Musíš byť trpezlivá, mami. Všetko to… veľa stojí.

MAMA Dostanem ho na Vianoce, čo? Alebo na narodeniny. Ester sa trasú pery, detsky sa bojí. Neznášam, keď tebou takto šklbe. Neznášam to. Ja ti nič nevyčítam. Stavila som na zlého koňa, to sa stáva.

ESTER Ale mami, veď peniaze sa nájdu! Pozerám sa po ďalších robotách, Maroš skoro každý večer slúži… budeš mať aj vozík, aj bicykel a možno aj protézy. Všetci sa na to zložíme, naozaj.

MAMA … ak budeš schopný zložiť na hromádku výhry a staviť na jeden ťah kariet – a prehrať, začať znova od začiatku, no slova o tej prehre neprevravieť… ty to nepoznáš, to som stále recitovala Irme. Budeš mužom, syn môj milý. Usmeje sa. Irma je taký môj syn. Pozrie sa na dvere. Hento tam je môj chlapčúšik.

ESTER A ja som tvoje čo?

MAMA Ty si moja dcéra v plnom význame toho slova. Zamyslí sa. Zavolala by si Irmu, prosím ťa? Povedz jej, nech príde.

ESTER Prečo? Veď dnes je streda, dnes nechodieva.

MAMA Zavolaj jej, dobre? Ale nech neberie Miša. Radšej nech ho nechá s hentou tisícročnou včelou.

ESTER S kým? Mama, o čom rozprávaš? Dnes je predsa streda.

MAMA S jeho druhou babkou predsa. Začínam chápať, prečo ťa Irma volá degeška. Zatrasie hlavou. Prepáč, prepáč, len ju zavolaj.

Scéna IV.

Irma stojí pred dverami. Juraj stále sedí v kuchyni, odždibkáva zo svojho koláča. Ester otvára dvere.

IRMA Rozrušene. Tak tu som. Čo treba? Všimne si Juraja. Čau, Juro. Čo ty tu?

JURAJ Na návšteve.

ESTER Mama mala… nehodu. Bolo jej z toho smutno, tak ma poprosila, aby som ťa zavolala.

IRMA Akú nehodu?

JURAJ Krúti hlavou. Ja neviem. Nikto mi nič nepovedal.

IRMA Teba sa ani nič nepýtam. Čo sa stalo?

ESTER Nič také. Ale vieš, aká je mama… je… pyšná. Berie tieto veci inak než my.

IRMA Inak než ty.

JURAJ Bolo to niečo so záchodom.

MAMA Kričiac zo svojej izby. Irma! Irma, poď sem! Irma kývne hlavou k dverám izby, Ester jej ustúpi z cesty.

JURAJ Mám ostať? Už som zrušil to stretnutie. Môžem ostať, len neviem…

ESTER Choď si. Juraj odchádza.

Scéna V.

Irma prichádza za mamou do jej izby. Zatvára dvere. Prisúva si k posteli stoličku, sadá si.

MAMA Irma, ja chcem umrieť. Budeš to musieť nejako urobiť ty.

IRMA Mama, čo sa stalo?

MAMA Mala si pravdu, dievčatko moje. Ty si mala pravdu.

IRMA Ale v čom?! Ja nikdy nemám v ničom pravdu, mama! Veď si mi vždy zakazovala rozmýšľať.

MAMA Tak teraz ti to prikazujem. Musíš to nejako vymyslieť. Ja na to nemám silu.

IRMA Ale čo sa stalo, mama? Veď si si lozila po byte, desila si tú jej malú chuderu… čo sa s tým stalo? A čo náš sokol?

MAMA Ty to zvládneš aj sama. Stačí si ho priviazať na štránok a dôverovať mu. Ale to je jedno. Nedá sa to, Irmuška. Proste to nejde. Myslela som si, že hej, ale nie. Nejde to.

IRMA Ale veď… Piť prameň neistoty. Naša istota, svet nestvorili na veselé deje, v tomto žití veľa šťastia nie je, no lepšie je byť strážcom života! Tak si to vždy hovorila… mama, veď poď k nám, Marek sa s tým zmieri! Ja nebudem pracovať, budeme spolu… Mama krúti hlavou. Ja viem, ja viem. To isté si myslela aj Estera…

MAMA Zhnusila by som sa ti tak, ako som sa zhnusila jej. Aj Majakovskij spáchal nakoniec samovraždu. Dievčatko… Chytá Irmu za ruku. Len ty to môžeš spraviť.

IRMA Plačúc. Ale ako, mama? Ja… ja asi nechcem ísť do väzenia. Mišo, vieš… Mišo je teraz taký zlatý. Hrajú s Marekom dámu a Marek ho aj nechá vyhrať… Učíme ho hrať žolíka, vôbec mu to nejde. Veľa sa smeje, vyslovene sa smejká. Ako Juro, keď bol malý. Len Mišo… Mišo je iný, Mišo je môj chlapček. Zasmeje sa. Čiže je úplne ako Juro. Taký je ženský údel.

MAMA Irma, sústreď sa. Veď som pracovala v ústave tristo rokov. Pichni mi vzduch do žily. Máme tu ihly, máme tu všetko. Skrz prázdnu striekačku mi pichni vzduch do žily.

IRMA Ale ja to nezvládnem! Ja také neviem!

MAMA Hlavne tíško, nech sem hentá nepríde. Vieš čo? Choď teraz za ňou, porozprávajte sa… spýtaj sa jej, ako sa má, povedz jej niečo o Marekovi, aké čakry najnovšie pozoruje… a potom sa vráť sem. Prosím ťa o to. Spravíš to pre mňa?

IRMA Samozrejme. Roztrasene odchádza z miestnosti.

Scéna VI.

Irma ide za Ester do kuchyne. Ester sedí za stolom, je. Má pri sebe fľašu vína. Irma si k nej sadá.

IRMA Neisto. Ako sa máš?

ESTER Dá sa. Mama dnes spadla do záchoda. Celá bola od toho. Niečo aj vytieklo na práve vyčistené koberce. Ešteže sú dievčatá na prespávačke.

IRMA Aspoň niečo. Pokynie hlavou k fľaši, Ester neoponuje. Irma si naleje do náhodného pohára položeného na stole. Mama sa cíti lepšie.

ESTER To som rada. Doktor jej predpísal lieky na upokojenie. Zajtra ich začne brať. Niektoré veci nespracováva normálne. Akoby… akoby to robila naschvál. Prejde si cez tvár prstami. Ako sa má Mišo?

IRMA Dobre. Aj Marek sa má dobre. Najnovšie si číta Bibliu. Vidíš, aspoň sa budete mať konečne o čom rozprávať. Možno Maroša pozve na pivo.

ESTER Myslela som, že Marek pivo nepije. Že z piva má brucho.

IRMA sa usmeje. Už na seba nie je taký prísny.

ESTER Hm. Vladka postúpila na okresné kolo Pytagoriády.

IRMA To je skvelé. Veľmi sa teším. Je šikovná.

ESTER Hej. Veľmi. Usmeje sa. Predsa po otcovi.

IRMA Nie. Po mame, to je jasné. Ester sa na ňu podozrievavo pozrie, Irma si odpíja z vína. Idem sa ešte rozlúčiť s mamou.

ESTER Dobre.

Scéna VI.

Irma sa vracia k mame. Zatvára dvere. Poklepáva sa po lícach, prechádza sa sem a tam, mama ju pozoruje. Irma ide ku skrinke pri jej posteli.

IRMA Naviguj ma. Kde to je? Ako to mám spraviť?

MAMA V šuplíku je všetko. Irma vyťahuje zásuvku, berie odtiaľ ihlu a striekačku, vyberá ich z plastových obalov. Podaj mi to. Ja to spravím. Pokúša sa to nasadiť, ale trasú sa jej ruky. Padá jej to na zem. Piče! Zarazí sa. Zdvihni to. Je to jednoduché. Určite to budeš vedieť urobiť. Irma zdvíha striekačku zo zeme. Podarí sa jej na ňu nasadiť ihlu. Teraz len nájdeš žilu. Určite si to už videla. Veď koľko času si so mnou trávila v ústave. Sústreď sa. Mama ohýba pažu, aby jej vystúpila žila. Neboj sa, vraz to tam. Irma jej ihlou roztrasene krúti nad rukou. Do izby vchádza Ester.

Scéna VII.

ESTER Počula som nadávky. Pozrie sa na ne bližšie. To čo tu robíte?! Irma, hneď to pusti! Neopováž sa.

IRMA Nedá sa inak. Tečú jej slzy, pichá mame injekciu, Ester uteká k posteli, snaží sa jej v tom zabrániť, injekcia padá na zem. Nevedno, či sa mame do žily vzduch dostal alebo nie. Irma si rýchlo líha na striekačku. Musím to spraviť, Estera, prepáč mi to.

ESTER Nie, to nesmieš! Nesmieš! Jedna malá nehoda, to je všetko! Prestaňte mi toto robiť! Dupe nohou, plače. Nie, takto to nejde. Veď ja som doktorka, čo to nechápeš! Keď je liečba, treba ju podstúpiť!

IRMA Nie, Ester, prosím. Nie. Ja to spravím, ty s tým nemáš nič spoločné. Len ma to nechaj spraviť.

ESTER A čo, chceš ísť do basy? A čo Mišo? A čo my?

IRMA Daj mi pokoj! Ja… Nie, nie. To je nechutné. Ja viem, že je to nechutné! Je to moja mama, ja viem! Idem ju zabiť, aj to viem. Všetko je také nechutné. Chytá sa za tvár. Toto… ja nerozumiem, ako to celé funguje, to je to. Mama mi vždy povedala, ako to funguje. Už ma to aj trochu otravovalo, lebo ona ma držala pri živote, keď bola mama, bol život, lebo s ňou bolo všetko lepšie. Ale to ty všetko vieš, ja viem! Prosím, nechaj ma hovoriť. Ani sa na mňa nepozeraj. Pozeraj sa inam. Prosím, pozeraj sa inam! Ester sa pozerá na mamu. Konečne sa to skončí, nerozumieš? Ja som si myslela, že sa to konečne skončí, že mama umrie a budem môcť umrieť aj ja, ona preto chcela, aby som mala decko čo najskôr, aby si ma poistila v živote, aby som pre niečo bola, aj keď ona nebude, keď sa pominie jej čaro a zamilujem sa do niekoho iného, tak to hovorievala, ale to sa nikdy nestalo a preto som mala Miša tak neskoro, ale teda ona už išla umrieť, ale vy ste ju zachránili, potom to zas vyzeralo, že umrie, zachránila sa sama a ja… ja ju teraz zabijem, lebo ona to tak chce. Rozumieš? Ona to tak chce. Ona už nechce žiť. Nechajme ju umrieť! Nič tu pre človeka nie je! Všetko sa vlečie ako sople! Nič za to nestojí! Decko je presne ako jeho otec, furt sa treba snažiť, lebo jemu to ide s ním lepšie, on je už starý a napriek tomu treba riešiť, či sa dáko priveľa nebaví s tou pičou z novín, z jebania mám akurát tak stres… robota ma nebaví a teraz… to je jedno, toto nie je podstatné. Prosím, nechaj ma to spraviť. Nechaj ma konečne spraviť niečo poriadne. Nechaj ma rozjebať toto limbo, toto nič, čím sa tu plahočíme. Nechaj ma, prosím ťa, Estera, nechaj ma urobiť niečo poriadne. Nikdy som nič poriadne nespravila, ja viem, ja viem, ty si sa vždy snažila, ja som sa len narodila, narodila som sa, keď nemala nikoho a Juro bol chlapec, to je iné, sama vidím, že je to iné a aj ty musíš vedieť, že je to iné, prosím, nechaj ma to spraviť, nechaj ma pre ňu a áno, aj pre seba niečo urobiť! Ester krúti hlavou, po chvíli si zakryje oči rukami.

ESTER Nevidím ťa. Počuješ? Nevidím ťa.

IRMA Vstáva, berie do rúk striekačku, ide k mame. Tá sa zmieta v zvláštnom rozpoložení. Irma jej pichá do žily vzduch.

ESTER Prestala si zakrývať tvár rukami. Daj mi to. Irma nerozumie. Daj mi tú striekačku. Irma jej podáva striekačku. Dám ju k Marošovým veciam, to nebude divné. Riadne ju prikry. Rozmýšľam. Mohli to byť aj komplikácie po operácii, mohla to byť tá samotná trombóza… je chorá a stará, je stará a chorá. Áno. Stará a chorá, po dvoch operáciách, kopa liekov, kopa všetkého, deti v byte… stalo sa. Zavolám záchranku. Odlož víno, umy riad. Potom sa vráť sem. Nejako to vyriešime. Irma nasleduje jej pokyny. Nejako to zvládneme.

KONIEC