75. Loutkářská Chrudim
30. jún – 6. júl 2026
Chrudim, Česká republika
Text: Lenka Dzadíková
Foto: Irena Vodáková, Úplněnahé Divadlo, Veselí nad Moravou: A to je všechno?
V Chrudime sa konal 75. ročník prehliadky amatérskeho bábkarstva. Takáto informácia nie je, a to ani pre ľudí z divadelného fachu, veľmi vzrušujúca. Čo si asi tak predstaviť pod slovným spojením „amatérske bábkarstvo“!? Rozumiem týmto rozpakom, priblížiť Loutkářskú Chrudim našincovi je ťažká úloha. V systéme našich postupových prehliadok nemá pendanta, a to nielen z hľadiska svojho druhového vymedzenia, ale ani rozsahu.
Osobne nevychádzam z údivu ani po štvrtej návšteve tohto podujatia. O festivale som pre Javisko trikrát písala[1] a aj tento raz sa pokúsim sprostredkovať slovenskému čitateľstvu správu o životaschopnosti, mimoriadnej tvorivosti a vysokom nasadení českého neprofesionálneho bábkového divadla.
Loutkářská Chrudim sa koná bez prerušenia sedemdesiatpäť rokov v rovnakom meste. V súčasnosti má podobu sedem (!) dní trvajúceho festivalu, ktorý navštívia stovky ľudí. Návštevníci a návštevníčky sa zúčastňujú na dopoludňajších seminároch – tento rok ich bolo na výber dvadsať, zamerané boli na prácu s maskou, hlasom, elektronikou, na pohybové divadlo, jednotlivé druhy bábok, tieňohru. Popoludní navštevovali inscenácie hlavného programu a večer o nich diskutovali s lektorským zborom. Pomedzi to mali možnosť vidieť ďalších tridsať inscenácií profesionálnych divadiel z Českej republiky aj zahraničia, tento rok napríklad aj pôsobivé mechanické atrakcie Café the Glowing Pickle (Electric Circus, Holandsko) a Kuthi (Tricktrek theater, Estónsko). Samozrejmosťou je návšteva Muzea loutkářských kultur, ktoré v meste sídli.
Rok 2026 je rokom bábkového divadla. Desiate výročie zapísania slovenského a českého bábkarstva na zoznam UNESCO si pripomína väčšina tohtoročných bábkarských podujatí. V programe Loutkářskej Chrudimi tento fakt zrkadlili dve inscenácie tradičnej látky kočovných bábkarov. Bažantova loutkářská družina (Poniklá) uviedla Fausta, inscenáciu ešte z roku 2012. Bolo to jedno z prvých diel jediného člena družiny, dnes už etablovaného a mimoriadne obľúbeného tvorcu Tomáša Hájka. Aj po štrnástich rokoch si inscenácia udržala svoje kvality, hereckú bezprostrednosť, humor a originálnu prácu s plošnými bábkami na spätnom projekte (meotare).
Iné spracovanie Fausta ponúklo maďarské združenie Magamura Alkotóműhely, ktoré tvoria absolventi pražskej DAMU, česko-slovensko-maďarskí manželia Milada a Szilárd Boráros. Ich inscenácia zhmotňuje kus poctivej bábkarskej práce, úctu k tradícii a moderné uchopenie archetypu cez pôsobivé surreálne marionety a prepracovanú zvukovú zložku.
Ženy, muži, tradícia
Jadrom programu bolo osemnásť inscenácií ochotníckych súborov, ktoré na vrcholnú prehliadku postúpili z jedenástich krajských kôl. Predstavenia sa začínali dynamickou festivalovou znelkou, ktorá sa končila slovami loutkáři sobě, loutkáři tobě. Každej z inscenácií venovali vo festivalovom Zpravodaji dve recenzie a okrem názoru poroty je k dispozícii aj podcast Všechno špatně Adély Vondrákovej a Emy Šlechtovej, v ktorom jednotlivé inscenácie analyzujú.
V súčasnom českom ochotníckom bábkarstve sa miešajú tradičné prúdy so súčasným prístupom k divadlu a bábkarským prostriedkom. V programe bolo niekoľko rozprávok s klasickými (a prekonanými) témami, a to najmä o vhodnom vydaji princezien. Na ich pozadí o to viac vynikla Pohádka z kurníku (Enyky BeneKi, Hřebečníky), kde Petra Benešová so synom Ondřejom nezobrazujú rozprávkové trpiteľstvo a sebaobetu ženských hrdiniek. S obhrublými, sebeckými jedincami, v tomto prípade kohútmi, to riešia radikálne a stoja na strane sliepočky, ktorá sa vedome rozhodne nebudovať vzťah s nezrelým partnerom. Porota vyzdvihla bábkohereckú a hereckú prácu protagonistky a udelila jej Cenu za herecký prejav a rešpektujúcu komunikáciu s detským divákom.
Aj v Divadelnom spolku Scéna (Kralupy nad Vltavou) sa rozhodli dať priestor ženskému hlasu. Inscenácia Berta RTG: Jako bych viděla svou smrt je príbehom o slávnom vynálezcovi, prvom nositeľovi Nobelovej ceny Wilhelmovi Röntgenovi, ale aj o jeho manželke, asistentke, podporovateľke a žene túžiacej po vzdelaní, na ktoré v tej dobe nemala nárok, Berthe. Tvorivý tím, ktorý pracoval dominantne s činohernými prostriedkami, oživil lineárnu naratívnosť použitím tieňohry a manekýnov, ktorí predstavovali hlavných hrdinov. Porota divadelnému spolku udelila Cenu za námet, tému a jej spracovanie.
O ženách matkách je inscenácia súboru ženšen (Strakonice) Ema mele maso. Pomocou dvoch zaváracích fliaš a troch viet zo šlabikára zobrazili vzťah matky a dcéry. Vďaka použitým prostriedkom, metaforickej práci s objektmi a náznakom to dokázali nepateticky a pútavo. Porota sa v tomto prípade rozhodla pre Cenu za autentickú a emocionálnu výpoveď.
Bez figuratívnych bábok pracoval aj Frgál na nitkách (Brno). Inscenácia Okenice, ktorú by sme mohli označiť aj ako divadlo poézie, trocha provokuje, trocha mystifikuje a je esenciou práce odvážneho a experimentujúceho mládežníckeho súboru. Porota im udelila Cenu za svojbytnú autorskú poetiku a inteligentný humor.
Čisto pánskou záležitosťou je aktuálne Divadlo Na Holou (Hořovice), ktoré naštudovalo inscenáciu Nobody. Z radu ostatných vybočovala jasným žánrovým východiskom – westernom. Tvorcovia zámerne pracovali s pomalým tempom slávnych filmov. Inscenácia s (na podmienky ochotníckeho divadla) vynikajúcou výtvarnou zložkou obsahovala vlak, cigary, kolty, bizóny, kone, pomstu aj rozvážneho Indiána a pohrávanie sa s konvenciami žánru. To všetko ju odlišuje a definuje ako osobité dielo.
Úplněnahé Divadlo (Veselí nad Moravou) pokračuje v hľadaní originality a precíznom spájaní obsahu (názoru) s bábkarskou formou. Počas hrania inscenácie A to je všechno? usadia osemnásť divákov do kruhu. V ich tesnej blízkosti sa odohrávajú nežné nonverbálne výjavy z prírody, ktorých hrdinami sú húsenice, pavúky, vtáky, vážky. Relaxačná „podívaná“ je v ostrom kontraste k úvodu, v ktorom sa zo zvukovej koláže dozvedáme tie najhoršie správy z aktuálneho spoločenského, politického a ekologického diania. Precízne vystavaná inscenácia nachádza údernosť v jednoduchosti. Tohtoročnú porotu oslovila natoľko, že ju nominovala na vrcholnú prehliadku Jiráskův Hronov 2026 a udelila jej Cenu za výber témy, scénografické riešenie, hudobný plán a precíznu animáciu bábok.
Viaceré súbory z programu Loutkářskej Chrudimi sa v novembri predstavia aj na showcase českého bábkového divadla Přelet nad loutkářským hnízdem, ktorý sa každoročne koná v Prahe. Aj tam má neprofesionálne bábkarstvo plnohodnotný priestor a dostáva sa do konfrontácie so zriaďovanými a nezriaďovanými profesionálnymi súbormi. V Českej republike berú bábkové divadlo vážne a prejavuje sa to na výsledkoch práce ľudí tvoriacich v tejto oblasti. Ich tvorba je novátorská, inšpiratívna a relevantná.
