Text: Diana Laciaková

Foto: Adam Priščák, Akademický Prešov 2025

Nečakane. Šokovo.

Na stole rozpracované korektúry, zborník, príspevky mladých autorov, grant, za rohom nový semester, lektorát…

u mňa je to tak (u teba určite tiež), že letné prázdniny si vedia zarobiť na jeseň, tá zase na Vianoce atď. 🙂

Nie je leto ako leto.

Martin svet sa rozrátaval na časové molekuly. Vyhľadávať autorov, pomáhať im rásť, sledovať ich tvorbu, viesť konštruktívny dialóg prostredníctvom literárnej kritiky, vzdelávať budúcich pedagógov literatúry, zlepšovať literatúre podmienky v školstve a kultúre, byť aktívna v debatách o zásadných otázkach a smerovaní slovenskej literatúry.

Literatúru vnímala ako spôsob uvažovania o svete, ako jazyk, ktorým dokážeme artikulovať nevypovedateľné.

Koncept živej literatúry

Úctyhodný rozsah publikačnej činnosti, vrátane zásadných diel slovenskej literárnej vedy, pramálo vystihujú podstatu Martinho obrodeneckého ducha. Tridsaťšesť rokov pôsobila na katedrách slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity (názvy v premenách času). Významne sa zaslúžila o rozvoj tohto pracoviska a neustále vytvárala živý a podnetný priestor, a to tak pre študentov, ako aj pre kolegov. Štúdium literatúry sa aj vďaka nej menilo na akčné laboratórium plné inšpiratívnych výberových predmetov, študentskej vedeckej činnosti, workshopov, besied, diskusií, súťaží, organizácie literárnych podujatí či rozhovorov v kabinete. Literatúra neostávala v skriptách ani v povinnej literatúre, literatúra sa žila!

ak poznáš niekoho vo svojom okolí ako začínajúceho autora…

Marta bola členkou mnohých komisií a porôt. Medzi jej najobľúbenejšie patrili poroty súťaží pre mladých začínajúcich autorov. Vyše tri desaťročia viedla súťaž literárnej tvorby vysokoškolákov na Akademickom Prešove, sedela v desiatkach porôt literárnych súťaží a úprimne sa tešila z úspechov autorov, čo priamo vyjadrovala tým, že sa ďalej venovala ich tvorbe v recenziách.

nechala som sa vtiahnuť do niečoho zase raz :)))

Málokedy dokázala odmietnuť účasť na projekte, ktorý páchol človečinou a poctivosťou. Chápala úlohu literárnej vedy v literárnych, kultúrnych a spoločenských súvislostiach a tiež zmysel inštitucionálnej podpory literatúry.

Ostane nenahraditeľným bardom konceptu živej literatúry v histórii slovenskej kultúry.

Som však rada, že sú dobré odozvy, stálo to za energiu

Rešpekt odbornej obce zrkadlí Martinu systematickosť, úprimnosť, precíznosť a intenzitu práce. Často bola bez víkendov a sviatkov, v poslednom čase čoraz častejšie unavená, overovala všetko do poslednej bodky, ale presvedčenie o zmysle vecí bolo vždy silnejšie. Rada sa obklopovala ľuďmi, ktorým záležalo na kultúre, literatúre, na ľuďoch, hoci vnímala, že medziľudské vzťahy a spoločensko-politické pomery sú čoraz komplikovanejšie.

Mrzelo ju a ťažko prežívala ľudskú malosť. Po odchode z Rady Fondu na podporu umenia na konci roka 2024 napísala: Najmä, ja som posledné obdobie mimoriadne precitlivená na ľudskú zlobu, na ubližovanie… Inak povedané, našou povinnosťou je prekonávať v sebe zlo a neubližovať tým druhým, i keď je to niekedy ťažké, ja sa zase učím, cez to, čo sa mi v živote deje a dialo inak komunikovať, no najmä totálne rešpektovať.

Marta Součková: Doručené a –

Typický Martin mail má v názve malé „a“. Ako pozdrav, súhlas, ako otázka: ako to urobíme? Nehľadajúc prekážky, hľadajúc cestu.

My, ktorým išla príkladom, budeme tú cestu ďalej klčovať a ďalej nadľahčovať hmotu ducha molekulami poctivosti a presvedčenia.

——————————

Predstavujem si Ťa na letnom workshope tvorivého písania. Odbiehaš k počítaču, otváraš mail, píšeš do predmetu svoje ahoj a ako vždy:

pozdravujem, tu je krásny deň, tak sa bude dobre pracovať :))))

Česť Tvojej pamiatke.

Pozn.: Kurzívou sú uvedené citácie z osobnej korešpondencie.