Drobná aktuálna poznámka na úvod

Časy sa možno menia, ale ľudia zostávajú stále tí istí. Človek neznalý pomerov by si možno povedal: Načo sa otravovať s ochotníckym divadlom, načo cediť umeleckú krv na studených podlahách zle vetraných školských telocviční, keď stačí ukradnúť auto, predať ho a namiesto dobrého divadelného mena (Cena za objavne insitnú poetiku pri prznení klasického dramatického textu; Zvláštna cena poroty za dôsledné dodržanie didaskálií a pod.) riskovať iba priestupok a láskavé pohrozenie prstom? Človek neznalý pomerov sa mýli. Aj v divadelných podvodníkoch^[1] bijú vlažné umelecké srdcia. Všetci falošní ochotníci už dávno rozkrádajú eurofondy alebo štát, prípadne rozkladajú naše mozgy. Praví ochotníci zostávajú. Radšej si budú v pote zle našminkovanej tváre zarábať na fašírku svoju každodennú, než by si mali v Dubaji vyčesávať nafúkaný piesok z čerstvo vysadených vlasov.^[2]

Koniec drobnej poznámky.

Dôležité upozornenie č. 1

Základné školy majú dva stupne. Napriek tomu, že prvý stupeň až nebezpečne často pripomína materskú školu, nie je tomu tak! Nedajte sa oklamať, mohli by ste ľutovať. Medzi materskou školou a 1. stupňom ZŠ sú dva základné rozdiely:

a) väčšina žiakov už vlastní smartfóny, takže ich povedomie o živote a umení je na diametrálne inej úrovni;^[3]

b) pedagogičky/pedagógovia bývajú zväčša absolventkami/absolventami elitných okresných univerzít, takže sa nedajú opiť jedným rožkom, musíte ich opíjať najmenej dvomi.

Podrobnejšie k téme rozdielov tu:

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Koniec dôležitého upozornenia.

Dej^[4]

Zatiaľ čo pri divadelnej produkcii pre materské školy nám bohato postačilo klasické „Veni, vidi, vici“^[5], prvý stupeň ZŠ vyžaduje aspoň náznak náznaku dejovej línie a druhý stupeň už musí mať plnohodnotný náznak. Pokiaľ vaše dielo (dielko, dieločko, dieločičenko) nebude mať niečo, čo pripomína (hoci vzdialene) epiku, hrozí, že vás obecenstvo^[6] prekukne a v rozčúlení vás zahádže značkovými desiatami alebo školskými aktovkami od Louisa Vuittona.

Zložitosť epiky sa najľahšie odmeria množstvom príbehových liniek. Pokojne môžu byť infantilné, ale musia byť. A musia byť zrozumiteľné^[7]. Pre prvý stupeň postačí jedna príbehová linka, druhý stupeň potrebuje dve.^[8]

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Možnosti vývoja príbehu s jednou dejovou líniou

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Dve dejové línie s naznačeným konaním hlavných postáv

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Ukážka analýzy deja klasickej drámy Dva buchy a tri šuchy^[9]

Kostýmy

Na rozdiel od produkcie pre MŠ, si už nevystačíme s bazálne krikľavou farebnosťou. Pokiaľ by nám však snaha o výtvarnú estetizáciu príliš narušila starostlivo nastavený pomer cena – výkon, dajme si aspoň pozor na zladenie použitých farieb.

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Jednoduchá a praktická pomôcka každého kostýmového výtvarníka

Oveľa efektnejším a efektívnejším prístupom je výroba kostýmov, ktoré aspoň z diaľky a na prvý pohľad vyzerajú ako divadelné.^[10]

Pri zarábaní na deťoch 1. stupňa ZŠ si vystačíme s dvomi základnými pravidlami:

1. zajko má dve veľké hnedé uši a jeden malý hnedý chvostík; psík má dve uši a jeden chvost (ík), ale jedno ucho je komicky zvesené^[11];
2. postave intelektuála dajme do rúk pero^[12], manuálne pracujúcemu kladivo.^[13]

Dôležité upozornenie č. 2

Príliš to nepreháňajme! Majme stále na zreteli, že našou úlohou nie je ohurovať veľkosťou talentu. Inak nezarobíme ani na Daciu, nieto na Lamborghini!

Kulisy a rekvizity

Na tie rovno zabudnime! Kto by ich komplikovane vyrábal a následne ešte komplikovanejšie nakladal, prevážal, vykladal, staval, rozoberal, nakladal, prevážal a vykladal? Chceme byť múzami pobozkaní, nie denne znásilňovaní!

Druhý stupeň ZŠ

V podstate dodržiavame tie isté pravidlá ako pri 1. stupni, ale isté rozdiely tu sú:

1. veľmi vítané sú literárne, historické alebo literárno-historické témy, voľne vychádzajúce z učebných osnov;^[14]
2. ešte vítanejšie sú decentne^[15] stvárnené vzťahy medzi pohlaviami;^[16]
3. vtipné narážky na pedagogický zbor konkrétnej školy;^[17]
4. humor! humorhumorhumor! Žiaci majú dosť vlastných drám na predmetoch, z ktorých budú robiť prijímacie skúšky!
5. aspoň dve hiphopové čísla a jednu romantickú pieseň!

Veľmi dôležité upozornenie!

Faktúry sú diablov vynález! Platba na účet v banke je Luciferov nástroj! Doba cashu je nesmrteľná!

TU BOL OBRÁZOK, KTORÝ MAL VYVOLAŤ SMIECH.

MAJITEĽOM OBRÁZKA TO VŠAK TAKÉ VTIPNÉ NEPRIPADALO.

Svätý grál ochotníka hrajúceho pre základné školy

Dúfam, že je každému jasné, že nič krajšie a podnetnejšie, ako je tento obrázok, už nevymyslíme. V ďalšej časti si vysvetlíme, ako podojiť stredné školy.

Vyhotovil kolektív autorov Karol H., Karol D. a Karol D. H.

Foto: Slávka Kmečová. Akademický Prešov, 2022 / Študentské divadlo Prešovskej univerzity: Konšpirácia I

S láskavým dovolením divadla (ktoré má recesiu v DNA).

1. Rozumejte: ľudí vyznávajúcich ochotnícky diskurz inklinujúci k praktickej stránke umeleckého procesu. ↑
2. V spoločnosti kačacieho zobáka so slepačím mozgom. ↑
3. In: Úloha nesylabotonického Rytmusa pri kreovaní osobnosti madrfakera. Píštanské recitačné zvesti, 11/2028, s. 874. ↑
4. V súčasnosti preferovaný termín je epika. ↑
5. Prišiel som, zahral som, odniesol som si vrecká s drobnými. ↑
6. Rozumejte deti, nie pedagogičky a pedagógovia. ↑
7. Zrozumiteľnosť = všetci na konci vedia, prečo a ako sa to stalo a ako to dopadlo, dokonca aj pedagogičky a pedagógovia. ↑
8. Tri príbehové linky sú v tomto prípade kontraproduktívne. Tri sú vhodné až pre maturitné ročníky a televízne seriály. ↑
9. In: Anonymné režijné knihy a iné pikantnosti. Thalios: Dolný Parnasov, 1791, s. 14. ↑
10. Nezabúdajme, že vďaka kostýmom môžeme primerane dvihnúť cenu vstupenky. ↑
11. Ďalšie inšpirácie: BREHM, Alfred – Život zvierat. ↑
12. Plniace perá a fixky neodporúčame – kto to bude prať?! ↑
13. Perá záhadne zmiznú oveľa zriedkavejšie ako notebooky, kladivá ako príklepové vŕtačky. ↑
14. Netreba študovať metodické príručky, vystačíme si s hmlistými spomienkami na školské časy. ↑
15. Rozumejme: nežalovateľne a znovuobjednateľne. ↑
16. Dôležitý je prieskum trhu – musíme vedieť, či je príslušná škola konzervatívne alebo liberálne zameraná. ↑
17. Aj tu je dôležitý predbežný prieskum trhu – internetové stránky školy. ↑