73. Loutkářská Chrudim

28. jún – 4. júl 2024, Chrudim, Česká republika

Každý rok sa počas prvého prázdninového týždňa rozrastie dvadsaťtritisícové mesto Chrudim v Pardubickom kraji o stovky dočasných obyvateľov z celej Českej republiky. Koná sa tam celoštátna prehliadka amatérskeho bábkového divadla Loutkářská Chrudim.

Na prelome júna a júla 2024 sa uskutočnil 73. ročník veľkolepo koncipovaného podujatia, ktoré odráža bohatú a udržiavanú tradíciu bábkového divadla v Česku. Dopoludnia sa tu konajú semináre pre dospelých aj pre deti, tento rok zamerané napríklad na animovaný film, rezbárstvo, storytelling, scénografiu, hlasový prejav. Po krátkej prestávke na obed sa o jednej začína prehliadka inscenácií, ktoré postúpili z jednotlivých krajských kôl, a od deviatej večer sa o nich diskutuje s lektorským zborom. V takomto tempe to ide päť dní. Festival trvá týždeň a oživuje celé mesto, program dopĺňajú predstavenia profesionálnych zriaďovaných aj nezávislých divadiel a koncerty.

Na prehliadke vystúpili detské súbory, ZUŠ-ky, súbory so sedemdesiat- a viacročnou tradíciou, súbory priamo nadväzujúce na sokolskú tradíciu či sólista, ktorý je v bežnom živote starostom obce. Bábkové divadlo hrajú deti, dospievajúci, päťdesiatnici aj dôchodcovia, široký je teda aj tematický a formálny záber ich tvorby.

V hlavnom programe bolo dvadsaťjeden inscenácií. Stálou súčasťou českej bábkarskej tvorby je aj zámerné stvárňovanie ustálených postupov a snaha o udržiavanie tradičnej formy bábkarstva. Na tomto ročníku išlo najmä o marionetové inscenácie storočných bábkových hier alebo dramatizácie známych rozprávok s čarodejnicami, princeznami a rozprávajúcimi zvieratami. Vidieť sme mohli nielen zakryté vodenie bábok, ale v jednom prípade (Říše loutek, Praha) dokonca aj oddelenú interpretáciu, keď časť hercov vodila maňušky a texty hovorila druhá časť súboru. To, skrátka, na žiadnej slovenskej prehliadke nemáte šancu zažiť!

Príkladom netradične stvárnenej rozprávky bola Perníkajda súboru Divadla Brambůrky z Mostu. Známy príbeh o perníkovej chalúpke rámcovali divadelníci odchodom skupiny kamarátov na „čundr“. Rozprávku zahrajú jednej z účastníčok výpravy, ktorá sa vystrojila do hotela, nie na stanovačku, má so sebou veľký kufor, a preto sa v lese necíti komfortne. Pomocou vecí, ktoré si zbalili, jej zahrajú príbeh o deťoch, ktoré sa tiež v lese necítili komfortne, keď ich tam otec odviedol, aby sa ich na príkaz svojej novej ženy zbavil. Z dvoch pecňov chleba sa stávajú Janko a Marienka, a preto môže Janíčko značiť cestu späť odrobinkami – má ich rovno „zo seba“. Pre tento súbor je typická neviazanosť, humor a herecká bezprostrednosť, čo naplno predviedli aj na tohtoročnej Chrudimi.

Spomedzi základných umeleckých škôl je potrebné spomenúť stálicu – ZUŠ F. A. Šporka z Jaroměře s pedagogičkou Jarkou Holasovou. V inscenácii Hostinec U Tří predviedli jej žiaci a žiačky vynikajúcu súhru a zvládnutú techniku maňuškového divadla. Jednotlivé postavy definovali druh rukavice (pracovná, kožená a iné) a drobné, ale jasné a určujúce symboly (prsteň, cigareta a ďalšie). Osem ľudí a šestnásť rúk sa dokonale zladilo – predviedli výborný timing, súhru a rytmus. Krimi príbeh stvárnili s odkazmi na tradíciu českej „rakvičkárny“, ľudového maňuškového divadla s drsným humorom aj vyobrazením násilia.

Čerstvo vydanou knižnou predlohou, českým prekladom komiksu Bludy v hlavě Alfonsa Casasa sa inšpirovali v ZUŠ v Třinci. Inscenáciu nazvanú óBludy vytvorili prostriedkami detskej dramatickej tvorivosti. Témou boli znepokojivé hlasy, ktoré občas máme v hlave, ktoré nás zneisťujú. Niekto má tohto vnútorného kritika silnejšieho, niekto slabšieho. Súbor zobrazuje scény zo života dieťaťa, ktoré môžu viesť k neskoršej neistote, pochybnostiam o sebe a nástojčivej sebakritike.

K vrcholom prehliadky patrila inscenácia Úplněnahého divadla z Veselí nad Moravou Bürgermeister náš. Ide o zobrazenie skúšky súboru, počas ktorej rastie režisérova nadvláda, otvárajú sa témy osobnej integrity herečky pri hraní scény v bezprostrednom telesnom kontakte s hercom, rodovej rovnosti, preberania zodpovednosti za výslednú inscenáciu, až sa súbor rozháda a inscenáciu dohrá režisér sám. Skupina mladých ľudí predviedla výnimočný cit pre gradáciu a hereckú súhru. Niekoľkých divákov sa im podarilo až do konca udržať v domnení, že ide o naozajstnú hádku a rozpad súboru v priamom prenose. Druhou rovinou diela je príprava politicko-satirickej inscenácie, v ktorej poukazujú na problémy socializmu, následne na kauzy a lapsusy súčasných českých politikov a osobitne krutosť, ktorú musia znášať ženy političky. V niekoľkých rovinách súčasne tak pertraktujú závažné témy a otvárajú aj otázku, či môže byť divadlo demokratickým organizmom. To všetko pomocou postupov činoherného, tieňového a čierneho divadla.

Stálou súčasťou Loutkářskej Chrudimi je Bažantova loutkářská družina z obce Poniklá. Pod týmto názvom sa skrýva Tomáš Hájek, ktorý je nielen interpretom, ale aj jediným autorom inscenácie Ztracený svět. Roky bol určujúcim prvkom jeho jedinečného rukopisu spätný projektor, tzv. meotar. Najnovšia inscenácia je v tomto ohľade zlomová, pretože vznikla bez neho. Autoreferenčný prvok, ktorý na „meotarový štýl“ odkazuje, Hájek zapracoval do deja – drobná papierová bábka drží v ruke fóliu, ktorú kladie na projektor. Tento vtip, ako aj celá inscenácia sa v publiku stretli s obrovským ohlasom. Tomáš Hájek je dôležitou súčasťou neprofesionálneho českého bábkarstva v celej jeho rôznorodosti. Ide o kvalitu, ktorá presahuje komunitu a dokáže sa presadiť aj v iných kontextoch.

Jakub Jílek môže poslúžiť ako zástupná osoba pri poukázaní na vývoj a prúdenia v súčasnom českom neprofesionálnom bábkarstve. Na prehliadke sa predstavil trikrát. Najprv ako režisér a účinkujúci v tradičnej rozprávke Josefa Křešničku Třetí sudička (Loutková scéna Radost, Strakonice), kde sa snažil pridať komickú nadstavbu k textu, ktorý v tomto súbore už viackrát inscenovali. Použitie výtvarne nevábnych bábok a scény z inscenácie tejto hry z roku 1987 bolo však evidentnou prekážkou na ceste k úspešnému výsledku.

So spolužiakom z Loutkářskej konzervatoře (celoročný vzdelávací cyklus pre neprofesionálnych bábkarov organizovaný NIPOS-om) pripravili inscenáciu Rapa Nui, ktorú charakterizuje obradnosť, práca s metaforickosťou a materiálom, najmä hlinou, ale v istej forme sa tam vyskytovali všetky živly.

Jílek je však aj spoluautorom jednej z najprogresívnejších inscenácií tohtoročnej Loutkářskej Chrudimi Strávíš to, Otýlie? Ide o monodrámu herečky, ktorá tragický príbeh stvárňuje prostredníctvom jedla a kuchynského náradia. Napríklad pôrod znázorňuje pomocou rozbaľovania čokoládového bonbónu, ďalšie zážitky dieťaťa na ihrisku či v škole pomocou keksíkov alebo aj cvikly. Neprijatie rodičmi a šikanovanie sprevádzali hrdinku celý život, spôsobili aj jej nezdravý vzťah k jedlu, ovplyvnili jej sebadôveru i schopnosť budovať vzťahy. Inscenácia bola živočíšna, autentická, tragická a apelatívna zároveň. Zlievali sa v nej dve tematické línie, ktoré sa v rámci programu sformovali. Prvou bola krása ako devíza alebo niečo nevyhnutné pre šťastný život, druhú by sme mohli pomenovať „svätá Filoména, patrónka detí, oroduj za nás“. Svätica bola priamo prítomná v jednej z inscenácií zo ZUŠ F. A. Šporka v Jaroměři, ale symbolicky nás sprevádzala celým programom, v ktorom sa objavovali témy výchovy a to, ako sa nevhodné správanie dospelých (rodičov, pedagógov) dokáže podpísať aj na neskoršom živote jedinca.

Česká Scénická žatva, to je Jiráskův Hronov, Hviezdoslavov Kubín je Wolkrův Prostějov, no k Loutkářskej Chrudimi (mimochodom, správne po slovensky k Bábkarskému Chrudimu) pendanta medzi slovenskými prehliadkami nenájdeme. Festival sa svojím rozsahom, vzdelávacím prínosom, presahmi a budovaním komunity ľudí so vzťahom k bábkovému divadlu nedá prirovnať k žiadnemu slovenskému podujatiu.

Lenka Dzadíková

Foto: ZUŠ F. A. Šporka z Jaroměře – Hostinec U Tří. Autor: Ivo Mičkal, Loutkářská Chrudim 2024

Viac info: www.loutkarskachrudim.cz

Festivalový Zpravodaj: https://www.loutkarskachrudim.cz/zpravodaj-loutkarske-chrudimi/