Každoročne v čase od decembra do februára rodičia, pedagógovia a deti hľadajú vhodný text na súťaž v umeleckom prednese. V online prostredí existuje množstvo odkazov na príspevky, ktoré sľubujú básničky na Hviezdoslavov Kubín…
V čom však tkvie základný problém výberu správneho textu na prednes pre seba alebo svoje dieťa či žiaka? – V čítaní a rozvíjaní schopnosti čítať obrazy. Je nevyhnutné aktívne zapájať svoju myseľ. A prečo píšem o čítaní, keď sa stačí dostať k dobrej predlohe?
Dramaturgia prednesu
Výber textu na umelecký prednes tvorí viac ako polovicu recitátorovho úspechu pri zostavovaní komplexného umeleckého výkonu. Prečo? Je to ako pri základoch domu. Ak máte pevné základy, máte na čom stavať dom. Umelecký prednes väčšinou vzniká dobrovoľne. Pri výbere textu sa berie ohľad na primeranosť veku, intelektuálnu a citovú zrelosť. Na to, aby si recitátor/-ka (alebo aj jeho pedagóg/-ička) dokázali dobre vybrať, je potrebné, aby čítali. Aby postupne zvyšovali svoje nároky na čítanie a zušľachťovali svoje umelecké a ľudské smerovanie.
Pri výbere textu je dobré klásť si čo najviac otázok. Čo ma zaujíma? Čo ma trápi? O čom by som chcel/-a rozprávať? Kľúčovým je zamilovať sa do textu alebo jeho časti. Následne preskúmať všetky jeho roviny a zoznámiť sa s jeho hĺbkou.
Cvičenie: Napíš odpovede na otázky: Čo ma trápi? Čo ma zaujíma? O čom by som chcel/-a rozprávať? Ako sa v poslednom čase cítim? Čo ma literárne vzrušuje? Čo by som chcel/-a zažiť? Ber to ako spoveď samého/samej seba či úprimnú chvíľu samého/samej so sebou. A ďalej – v ktorej literatúre sa objavujú témy, ktoré ma zaujímajú? Napadá mi nejaký konkrétny text?
Viac o dramaturgii prednesu vrátane rozboru textu, jeho skladania či skracovania a ďalších cvičení nájdete v metodickom materiáli Dramaturgia prednesu[1].
Literárne hodnotná literatúra
Úspešný prednes teda potrebuje kvalitnú, umelecky hodnotnú predlohu. Ale ako sa zorientovať v záplave rôznych textov? Ako odlíšiť hodnotný text od menej kvalitného? Výbornou pomôckou v tomto hľadaní je text Jaroslavy Čajkovej Ako formovať umelecký prednes[2].
Literárna hodnota
– pracuje s umeleckým obrazom, rozvíja ho, prináša osobitú atmosféru, tajomstvo a prekvapenia,
– vzniká na základe metaforickosti a symbolickosti textu,
– vyvoláva asociácie,
– prináša nové poznanie sveta a života,
– vytvára nový pohľad na svet, život a na človeka,
– používa esteticky sformovaný jazykový štýl,
– za prítomnosťou rozprávača alebo lyrického subjektu cítime subjekt, ktorý sa snaží rozšíriť a prehĺbiť naše vedomie.
Literárne málo hodnotná alebo nehodnotná literatúra (literárny brak)
– jednoducho vyvoláva emócie a vytvára jednoduché riešenia situácií a problémov (dojímavé, plačlivé alebo, naopak, veľmi šťastné scény, happy endy a pod.),
– tvrdo realisticky opisuje rôzne prostredia a typické postavy i príbehy pre ne (rodina, škola, práca, ulica, podsvetie a i.),
– využíva tabuizované témy, prostredia a realisticky až vulgárne ich spracúva,
– často chýba jedinečný, vycibrený jazykový štýl,
– rozprávač je nevýrazný alebo sa sústreďuje na lacné pobavenie či ohúrenie.
Čo charakterizuje dobrú knihu, dobrý text na prednes?
– možnosť snívania a spoznávania svetov, ktoré sme dosiaľ nepoznali,
– konkrétny, pútavý príbeh alebo osobité básnické obrazy,
– téma spojená s detstvom alebo problémami dieťaťa, mladého človeka, alebo doteraz neznáma, aj tabuizovaná téma,
– výrazná charakteristika hrdinov alebo osobitosti sveta,
– dynamická kompozícia, nečakané zvraty a prekvapenia,
– tajomstvo, záhady,
– živý, originálny, autentický rozprávačský štýl a jazyk.
Metodiky umeleckého prednesu
V nasledujúcich odkazoch môžete nájsť rôzne metodiky umeleckého prednesu, ktoré vám môžu pomôcť zorientovať sa v problematike umeleckého prednesu.
V spomínanej publikácii Ako formovať umelecký prednes od Jaroslavy Čajkovej máte možnosť komplexne nahliadnuť do umeleckého prednesu v systéme umeleckých súťaží.
Publikácia Interpretácia literárnych textov ako čitateľský stimul[3] od Ingrid Noskovej podporuje čitateľskú skúsenosť a interpretáciu textu. Text obsahuje nielen teoretické poznatky, ale aj praktické námety podnecujúce čitateľské stratégie.
Text Evy Grohovej Prednes ako cesta[4] obsahuje prípravné cvičenia pri práci so slovom a sústreďuje sa na technické aspekty prednesu.
Metodické listy Od slova k prednesu[5] hovoria o vzniku umeleckého prednesu, venujú pozornosť jednotlivým fázam – technickej príprave recitátora, výberu textu, jeho interpretácie a realizácie.
Inšpiratívna literatúra
Aby sme nezostali len pri všeobecných odporúčaniach, pokúsim sa vás inšpirovať literatúrou, ktorá zaujímala na mojej recitátorskej ceste mňa. Počas svojej praxe som pracovala s množstvom textov, s niektorými aj opakovane. Niektoré sa osvedčili viac, iné zase menej. Ale verím, že môžu byť podnetom pre vaše hľadanie.
Deti
Poézia
- Sylvia Plath – Postele
- Daniela Hivešová-Šilanová – Zvončekový mužíček
- Christian Morgenstern – Šibeničné piesne
- Eva Luka – Jemňacinky/Brutálničky
- Wisława Szymborska – Neprítomnosť
- Jacques Prévert – Náhly krik
Próza
- Jaroslav Hašek – Školský výlet
- Rudyard Kipling – Ako sa zrodil strach
- Jon Fosse – Sestrička
- Erik Jakub Groch – Ďateľ
- Oscar Wilde – Slávik a ruža
- Roald Dahl – Matilda
- Pierre Gripari – Milostný román krumple
- Marjorie Weinman Sharmatová, Craig Sharmat, Rosalind Weinmanová – Nedostižný Edo a jeho detektívne príbehy
- Ľubomír Feldek – Najkrajšia rozprávka na svete
- Daniel Hevier – Rozprávky pre dospelých
- Sławomir Mrożek – Teória a prax
- Roald Dahl – Hastrošovci
- Jozef Pavlovič – Cesta, ktorá išla sama
- Vlado Bednár – Pevné lano
- Veronika Dianišková – Pirátske rozprávky
- Jaroslava Blažková – Malá rozprávka maličkého Malíčka o malom chlapcovi a malej farbičke
- Krista Bendová – O žuvačkovom ježkovi
- Dušan Dušek – Dve pomsty
Mládež a dospelí
Poézia
- Lawrence Ferlinghetti – Kristus sa zoštveral
- Mila Haugová – ktorákoľvek jej zbierka
- Rabíndranáth Thákur – Gitandžalí
- Vasko Popa – Vlčí pankhart
- Anna Achmatovová – Ruženec
- Ingeborg Bachmanová – Nepoznám iný lepší svet
- Gregory Corso – Človek
- Ján Buzássy – Scherzo
- Alden Nowlan – Výmena darov
- François Villon – Balada o fortúne
- Veronika Dianišková – My – uprostred
- Fernando Pessoa – Oáza v neistote
- Ján Buzássy – Básne I.
- Martin Prebudila – Malá mi je malá / malá ranná slabá metafora
- Edgar Allan Poe – Havran
- Marián Hatala – ľúbostnato/nástojčivo nespím
Próza
- Ján Lenčo – Odkaz Xantipy Xantipám
- Frigyes Karinthy – Barabáš
- Uršuľa Kovalyk – Červené topánky
- Roald Dahl – Výťah
- Balla – Infekcia
- Elfriede Jelinek – Šesť
- Gabriel Deblander – Kde sa vynorí cudzinec
- Dobroslav Chrobák – Návrat Ondreja Baláža
Umenie a prednes
Umelecký prednes sa skladá z dvoch slov – umenie a prednes. Umenie je čosi neopakovateľné, čosi, čo v nás vyvoláva úžas a je hodné bádania. Ak chceme vytvoriť čosi, čo bude mať s umením veľa spoločné, mali by sme sa snažiť dosiahnuť neopakovateľnosť. Neopakovateľnosť a originálnosť vo výbere textu bude vždy zohrávať svoju úlohu v kritériách hodnotenia umeleckého prednesu. Jednak preto, že je to tá najdôležitejšia vec, a jednak preto, že vytvoriť neopakovateľnú výpoveď pri často sa opakujúcom texte je náročnejšie. A tak ak si nevyberáte prednes len preto, „aby bol“, je dobré venovať sa výberu dlhšie – aspoň pár mesiacov.
Ľubľanský manifest
Tým sa vlastne vraciame na začiatok. Aby sme objavili ten pravý text, ten, ktorý je pre nás minimálne v tomto momente NAJ, musíme veľa a hlavne kvalitne čítať. Ponoriť sa hlboko do textu, začítať sa dôkladne, nekĺzať len po povrchu textu. Nevybrať si prvý text, ktorý sa mi zapáči alebo sa mi zdá, že sa hodí mne či môjmu recitátorovi. Dôkladne preskúmať predlohu. V tom vidím spojnicu medzi hľadačstvom pri príprave prednesu a snahou o vyzdvihnutie nenahraditeľnej schopnosti čítania na vyššej úrovni známou ako Ľubľanský manifest, pre ktorý je kľúčovým bodom posun od individuálnych prínosov pre rast jednotlivca k širším spoločensko-ekonomickým dôsledkom, teda k rozvinutej čitateľskej gramotnosti a vzdelanosti populácie. V jednom aj druhom prípade ide o tzv. čítanie na vyššej úrovni.
Už pred časom upozornili odborníci aj u nás na Slovensku na fenomén tzv. druhotného analfabetizmu – žiaci sa naučia čítať a písať, ale nerozumejú prečítanému textu, nevedia ho vysvetliť, povedať hlavnú myšlienku prečítaného, ba dokonca nie sú schopní pomenovať ani tému. Táto skutočnosť sa prejavila v medzinárodných meraniach čitateľskej gramotnosti, kde sa medzi krajinami OECD pravidelne umiestňujeme na chvoste rebríčka. To viedlo k poznaniu, že v školskom systéme žiadame od žiakov, aby ovládali množstvo vecí, ktoré v reálnom živote nevyužijú a dokonca sa s nimi už nikdy ani nestretnú, ale zabúdame na základné veci – aby žiaci rozumeli prečítanému textu a vedeli ho vysvetliť, interpretovať. Preto sa do vyučovacieho systému zaviedol pojem čítanie s porozumením a v testovaniach pribúda počet úloh naň zameraných.
Sekundárny analfabetizmus sa používa v súčasnosti aj na pomenovanie nezáujmu istej časti spoločnosti o dianie v politike. Výdobytky modernej doby, za ktoré tvrdo bojovali naši predkovia (ľudské práva, sloboda, demokracia a všeobecné volebné právo), sa dnes berú ako samozrejmosť. Preto sa časť ľudí nezúčastňuje na politickom dianí a iná časť verejnosti je náchylná veriť rôznym zjednodušeniam, konšpiráciám, polopravdám či priamo klamstvám, ktoré populistickí politici používajú na získanie podpory pre svoje ciele. Napokon, mohli sme to sledovať v priamom prenose v kampani pred poslednými parlamentnými voľbami. Tento problém sa netýka len tzv. postkomunistických krajín, zápasia s ním aj v tradičných baštách demokracie (napríklad bezdôvodné spochybňovanie zákonnosti prezidentských volieb Donaldom Trumpom v USA).
Pojem sekundárny analfabetizmus vo všeobecnosti označuje aj situáciu, keď sa politické elity usilujú znížiť záujem občanov o politiku a vzbudiť celkový nezáujem občanov o správu vecí verejných. V tom tkvie aj boj časti politikov voči mimovládnym organizáciám – tie totiž združujú väčšinou občanov so záujmom o verejné dianie, ktorí sa nedajú len tak ľahko ovládnuť. Ľubľanský manifest považuje čítanie na vyššej úrovni za účinný nástroj v boji proti dezinformáciám a na rozvoj kritického myslenia nevyhnutného v demokratickej spoločnosti.
K ĽUBĽANSKÉMU MANIFESTU SA PRIPÁJA AJ NÁRODNÉ OSVETOVÉ CENTRUM.
Ľubľanský manifest
o dôležitosti čítania na vyššej úrovni
Čítanie na vyššej úrovni (t. j. vysoko rozvinuté čítanie, založené na využití procesov vyššej kognitívnej náročnosti, ktoré umožňujú vyvodzovať závery, sledovať vlastné porozumenie a uvedomovať si štruktúru textu – poznámka prekladateľa) je naším najsilnejším nástrojom na rozvoj analytických schopností a kritického myslenia. Rozvíja metakogníciu a kognitívnu trpezlivosť, rozširuje našu slovnú zásobu a chápanie pojmov, posilňuje kognitívnu empatiu a vnímanie rôznej perspektívy, t. j. sociálnych spôsobilostí, ktoré sú nevyhnutné pre uvedomelých občanov v demokratickej spoločnosti. Signatári tohto vyhlásenia vyzývajú na uznanie pretrvávajúceho významu čítania na vyššej úrovni v digitálnej dobe.
Jednou z naliehavých výziev, ktorým spoločnosť v súčasnosti čelí, je ako zvrátiť trend poklesu čitateľských schopností. Aby sme sa mohli zapájať do života demokratickej spoločnosti ako informovaní občania, potrebujeme čitateľské schopnosti využívajúce pri čítaní kognitívne procesy vyššej úrovne, ďaleko presahujúce obyčajné dekódovanie textov. Čítanie je nielen kľúčovou cestou k osobnému rozvoju, základom celoživotného vzdelávania a veľkej časti našej výmeny informácií, ale je aj ústredným rozmerom sociálnej interakcie a participácie.
Doba rýchlo sa rozvíjajúcich technológií nám priniesla obrovské množstvo zvukového, vizuálneho a textového obsahu, ktorý si vieme zobraziť na obrazovkách svojich digitálnych zariadení. Digitálna revolúcia má za následok mnohé pozitívne prínosy. Napríklad obsahy textov sa stali dostupnejšími pre širšie spektrum čitateľov žijúcich v oblastiach so sťaženým prístupom k informáciám vrátane osôb s rôznymi špecifickými potrebami. Na druhej strane však treba dávať pozor, aby sa niektoré tradičné schopnosti a spôsoby čítania nestali prežitkom rýchlo zanikajúcej staršej informačnej doby. Digitálne prostredie síce podporuje čítanie viac ako kedykoľvek v histórii, ale zároveň ponúka mnoho pokušení čítať povrchne a nesystematicky – alebo dokonca nečítať vôbec. To čoraz viac ohrozuje čítanie na vyššej úrovni.
Vyzývame preto na prehodnotenie úlohy čítania na vyššej úrovni v digitálnej dobe. V čoraz komplexnejšom informačnom prostredí musia byť informovaní občania schopní rozlišovať dôveryhodné a nedôveryhodné zdroje a pružne prispôsobovať spôsob čítania rôznym okolnostiam. Čítanie na vyššej úrovni je aktom pozornosti a trpezlivosti v poznávaní, ktorý rozširuje slovnú zásobu a poznanie a aktívne spochybňuje predsudky čitateľov. Naše čitateľské schopnosti na vyššej úrovni sa prehlbujú najmä pri dlhých textoch, ako sú knihy. Učia nás overovať si rôzne interpretácie, odhaľovať rozpory, zaujatosť a logické chyby a nachádzať dômyselné a krehké súvislosti medzi textami a kultúrnym pozadím, ktoré potrebujeme na zdieľanie ľudských úsudkov a emócií.
Čítanie na vyššej úrovni je naším najsilnejším nástrojom analytického a strategického myslenia. Bez neho nie sme dostatočne pripravení čeliť populistickým zjednodušeniam, konšpiračným teóriám a dezinformáciám a následne sa stávame zraniteľnými voči manipulácii. Pedagógovia sa však čoraz viac zameriavajú na digitálne médiá, a to na úkor hlbšieho zaoberania sa textovými informáciami. Okrem toho, v snahe o efektívnosť sa zložitá povaha čítania považuje skôr za problém, ktorý treba vyriešiť jeho zjednodušením, než za odraz ľudskej komplexnosti a za aktivitu, ktorá podporuje analytické a strategické myslenie. Napokon, aj dnešné vzdelávanie a testovanie čítania sa zameriava na základné funkčné a informačné schopnosti. Tento dôraz stráca zo zreteľa celoživotný význam čítania na vyššej úrovni pre kritické myslenie, ktoré je predpokladom správneho fungovania demokracie.
Vyzývame preto na vzdelávanie a podporu čítania, jeho testovanie a výskum, ktorý vyzdvihne dôležitosť čítania na vyššej úrovni ako schopnosti, ktorá formuje život jednotlivca a spoločnosti. Vzdelávanie a podpora čítania musia ísť nad rámec výučby základných funkčných a informačných kompetencií školákov. Je potrebné zamerať sa na celoživotný proces osobnostného rozvoja, ktorý je posilnený čítaním na vyššej úrovni. Hodnotenie čítania musí ísť nad rámec štandardizovaného testovania a zahŕňať kvalitatívne a deskriptívne údaje s cieľom poskytnúť dôkladnú bilanciu stavu čítania na vyššej úrovni v našich spoločnostiach. Zameranie výskumu čítania sa musí rozšíriť o ďalšie disciplíny a oblasti, ako sú skúmanie informačného správania, rozvoj informačnej gramotnosti, mediálny dizajn, výskum pozornosti a neuroveda, a je potrebné vytvoriť systematický výskumný program, zosúladiť perspektívy a prekonať roztrieštenosť.
Budúcnosť čítania ovplyvňuje budúcnosť našej spoločnosti. Demokratická spoločnosť založená na informovanom konsenze viacerých zainteresovaných strán môže byť úspešná len s dostatočne zdatnými čitateľmi, ktorí dobre ovládajú čítanie na vyššej úrovni. Tvorcovia politík vo všetkých oblastiach si to musia uvedomiť. Lebo slovami často citovaného varovania Margaret Atwoodovej: „Ak nebudú mladí čitatelia a spisovatelia, čoskoro nebudú ani starší. Gramotnosť bude mŕtva a demokracia… bude mŕtva tiež.“
Autori:
- Anne Mangen – Stavanger University, Nórsko;
- Adriaan van der Weel – Leiden University, Holandsko;
- Miha Kovac – Ljublana University;
- André Schüller-Zwierlein – riaditeľ Regensburg University Library
Podporený:
- International Publishers Association
- International Board on Books for Young People (IBBY)
- German Academy for Language and Literature
- Federation of European Publishers
- EU-READ, Consortium of European reading promotion organisations
- PEN International
- International Federation of Library Associations
Ďalšie informácie nájdete na: https://firstmonday.org/ojs/index.php/fm/article/view/12770
Ilustračné foto: Divadlo Naboso, Nitra: Slovo o Jankovi. Foto: Jakub Jančo
- JURČOVÁ, Renata. Dramaturgia prednesu. Bratislava: Združenie tvorivej dramatiky Slovenska, 2022. Dostupné online: <https://www.dramatika.sk/metodicke-materialy/ako-na-to-dramaturgia-prednesu-na-hviezdoslavov-kubin/> ↑
- ČAJKOVÁ, Jaroslava. Ako formovať umelecký prednes. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2013, 64 s. Dostupné online: <https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/j.cajkova_ako_formovat_umelecky_prednes.pdf> ↑
- NOSKOVÁ, Ingrid. Interpretácia literárnych textov ako čitateľský stimul. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2014, 64 s. Dostupné online: <https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/i_noskova_interpretacia_literarnych_textov_ako_citatelsky_stimul.pdf> ↑
- GROHOVÁ, Eva. Prednes ako cesta. Metodické listy. I. časť. In Moje umenie. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2019, s. 33 – 48. Dostupné online: <https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2020/02/Moje-umenie-2019_PREDNES_AKO_CESTA_03.pdf> ↑
- JURČOVÁ, Renata. Od slova k prednesu. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2021, 24 s. Dostupné online: <https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2022/01/NOC-metodicke-listy-2021-Od-slova-k-prednesu.pdf> ↑
