Púchovská kultúra, s. r. o., a bábkarský súbor D121: … Pod perinou, na perine…
Hudba: Marcel Drobný, Vladimír Závodný
Návrhy bábok a scény: Peter Hudák
Výroba bábok a scény: Marcel Drobný, Stanislav Kozáčik, Jaroslav Buček, Peter Hudák, Anna Hudáková
Svetlá: Stanislav Kozáčik, Ivan Galánek
Scenár a réžia: Elena Bakošová
Účinkujú: Martina Drábiková a. h., Katarína Bizoňová a. h., Mária Valachová, Vladimír Raček, Radka Kyselicová, Peter Hudák, Miriam Gajdošíková, Marcela Galánková, Anna Hudáková
Premiéra: 19. 3. 2023 o 15.00 hod., Bábková sála na Námestí slobody v Púchove
„Prvá rozprávková hra púchovských bábkarov mala premiéru v roku 1970. Teda už viac ako 50 rokov sa snažíme oživiť neživé predmety, aby dobro nakoniec zvíťazilo nad zlom a v detských očiach zažiarili hviezdičky radosti.“
Týmito slovami bábkarský súbor D121 v Púchove uvádza hru … Pod perinou, na perine…, ktorou sa vracia nielen do roku 1989 (prvé uvedenie hry Perinbaba v podaní tohto súboru). Je v nich odkaz na obdobie ich pôsobenia, pripomienka, inscenačná oslava viac ako päťdesiatich rokov fungovania, zároveň čosi omnoho cennejšie – ich posolstvo.
V drobnom útulnom priestore na námestí sa ocitáme v rodinnom divadle. Citeľný pocit lásky k divadlu zo strany hercov a herečiek je rozptýlený po priestore a predefinuje akékoľvek divácke očakávania. Hľadisku je po zhasnutí svetiel a prvej piesni okamžite jasné, že sa stalo súčasťou špecifického a výnimočného typu inscenácie. Odráža sa v ňom história súboru (výber inscenácie, spôsob uchopenia, inscenačný tím a pod.), súbežne sa kladie dôraz na rodinnosť a lásku. Tak možno hru od začiatku do konca sledovať s úsmevom a tešiť sa spolu s celým ansámblom.
Inscenáciu … Pod perinou, na perine…, teda príbeh o legendárnej Perinbabe, scenáristicky a režijne spracovala Elena Zlatošová-Bakošová, ktorá stála pri zrode púchovského divadelného súboru D121. Hru postavila na príbehu Jakuba a Alžbetky, mladých zamilovaných ľudí prekonávajúcich nevraživosť i závisť. Napriek tomu, že sú nositeľmi deja a na základe ich činov sa dej posúva, do príbehu výrazne zasahujú nadprirodzené postavy Perinbaba a stelesnená smrť Zubatá. Vstupujú do hry v zlomových okamihoch. Sú hýbateľkami, predovšetkým Perinbaba. Pomáha Jakubovi pri úvodnej drzosti voči Zubatej, zoznamuje ho so svetom vonku, učí ho zákonom, ktoré v ňom vládnu, nabáda Alžbetku, aby Jakubovi pomohla. To všetko z lásky, ale aj istej miery sebeckosti – Perinbaba zrazu nie je osamelá. V podaní Martiny Drábikovej je táto postava jemná, prívetivá, bez veľkolepých patetických výstupov, zachováva si ráz „starostlivej príbuznej“. Všetko podčiarkuje kostým, ktorý je ladený do ružovo-biela, s čipkovanými lemami, čepcom, padavou látkou. Naproti Perinbabe stojí postava Zubatej – zo všetkých postáv najvýraznejšie kostýmovo odlíšená. Prevláda čierna, fialová a sýtočervená farba, s výrazným kvetinovým vencom s dlhými stuhami na hlave. Farby vychádzajú z charakteru postavy, veniec na hlave ju korunuje, upozorňuje, že „tá vie kedy, komu, kde a kam“[1]. Tajomnosť dodal Zubatej hlas herečky Kataríny Bizoňovej. Pohrávala sa so slovami, navodzovala napätú atmosféru, čo sa zintenzívnilo počas smiechu alebo pri speve.
Elena Bakošová pracovala s dvoma svetmi, scénograficky oddelenými. Na javisku sa odohrávalo všetko pozemské a vo vysunutej časti scény na pravej strane od javiska zas všetko nadprirodzené. Svety sa však vzájomne prelínali vo viacerých aspektoch – Perinbabino „zamestnanie“, svetské poznanie tejto postavy, jej práce; prechody Zubatej, ktorá je „všadeprítomná“; v neposlednom rade vstupy ľudí (Jakub a Alžbetka) do nadprirodzenej ríše.
Autorom piesní, ktoré sprevádzali inscenáciu, je nestor súboru Marcel Drobný. Piesne a zvuky najrôznejšieho charakteru sú typickým znakom púchovských bábkarov. Marcel Drobný a Vladimír Závodný vytvorili pozoruhodné zvuky často prostredníctvom netypických predmetov. Zostavili „veterný verklík“ s označením malovýroba vánkov, vetrov a víchric od firmy Drobný a syn, ktorým sa produkovalo autentické Perinbabino fúkanie a ktorý sa stal viditeľným (umiestnený v ľavej prednej časti javiska) symbolom tvorivosti a hravosti súboru. Nemožno vynechať zvuk hromu (rozvibrovaného plechu) alebo švihnutia kosy Zubatej (flexaton). Do speváckych častí pridali aj gitarové sprievody. Textovo sa pritom nezamerali na rozvíjanie dejovosti, skôr prehlbovali emocionalitu a vnútorný, odkazový význam danej postavy. Zubatá nás vyzýva, aby sme si očistili dušu, Perinbaba ukazuje, čo svetu môžeme ponúknuť a čo ponúkame, Jakub poeticky spieva o pocitoch spod šibenice a Alžbetka nežne načrtáva tému lásky. Hudba smeruje k poetizácii inscenácie a zapadá do kontextu spracovania.
Rovnako prínosnou zložkou inscenácie … Pod perinou, na perine… sú bábky Petra Hudáka, ktoré pomáhali vyrobiť Marcel Drobný, Anna Hudáková, Stanislav Kozáčik a Jaroslav Buček. Všetky v rovnakom výtvarnom vizuáli, každá detailne dopracovaná podľa charakteru a režijnej interpretácie postavy. Bábkoherci a bábkoherečky vodili bábky oblečení v bielom, čo navodzovalo dojem, že sú sami tvorcami deja, absolútne priznaní, i keď na oko nevidení, čo tiež poskytovalo ďalšie možnosti nad/interpretácie – sneh, nádej, nové svetlo a pod. Elena Bakošová využila početný tvorivý tím aj na to, aby nechala Jakuba dospieť. Pri bábke Jakuba sa vystriedali dvaja interpreti. Najskôr Mária Valachová interpretujúca detské obdobie, čo bolo zaujímavé najmä v súvislosti s hlasovou rovinou interpretácie postavy, neskôr Vladimír Raček, v hlasovom kontraste (hlbší, mužský hlas) i v zmene jazykového prejavu reprezentujúci Jakuba už ako adolescenta, resp. dospelého muža. Peter Hudák a Elena Zlatošová-Bakošová zdôraznili Jakubov rast aj výmenou bábky, i keď to už nebolo nutné. Svoje „alter-bábky“ mali aj všetci svadobčania (obyvatelia dediny, v ktorej žili Alžbetka a Jakub). Svadobný pochod sa koncentruje do stredového výseku javiska, kde sa objavuje malé vybudované mestečko so svetielkami a drobné „alter-bábky“. Scéna má dve významové roviny – zdôraznenie významu svadby richtára a jeho novej ženy a tiež minimalizovanie udalosti prítomnej pre potreby ďalšieho vývoja hry.
Inscenácia … Pod perinou, na perine… je adeptom pre vypredané hľadisko a šnúru repríz. V spracovaní púchovského bábkarského súboru D121 pod vedením Eleny Zlatošovej-Bakošovej reprezentuje to, čo je vlastné mnohým ochotníckym súborom – hranie s chuťou, radosťou a láskou k divákom, divadlu a umeniu vôbec, navyše v poctivom inscenačnom predvedení.
Lucia Panáčková
- … Pod perinou, na perine… Bulletin k inscenácii. ↑
