Hlavnou témou 30. ročníka Gorazdovho Močenka bol návrat ku koreňom. Festival priniesol mnoho retrospektívneho rozcítenia, ale aj duchovného posolstva do budúcnosti. „Práve korene sú tými, ktoré nás zakotvujú vo svojich počiatkoch, ale aj tými, ktoré nám dovoľujú rásť do výšky.“
TEXT: Henrich Gibala
FOTO: Michal Lašut
V úvodnej reči starosta obce Močenok Roman Urbánik vyjadril svoju vďaku aj podporu festivalu a privítal všetkých aktívnych či pasívnych účastníkov a účastníčky. Otvárací ceremoniál vyvrcholil príhovorom dekana Petra Michalova, ktorý hneď v úvode citoval slová pápeža Františka: „Tradícia je tradíciou, len keď sa rozvíja.“ Poďakoval všetkým, ktorí do toho, aby sa Gorazdov Močenok mohol každý rok uskutočniť, vkladajú svoj čas, energiu a lásku. Na záver zaželal festivalu, aby aj naďalej vďaka dobrým, pevným a zdravým koreňom prinášal úrodu. Teraz, v budúcnosti a hlavne vo večnosti.
Silné odkazy
Do súťaže sa tento rok zapojilo osem divadelných súborov z celého Slovenska. Po predstaveniach nasledoval rozborový seminár, ktorý viedla odborná porota v zložení Marek Mokoš (operný režisér, dramaturg Opery SND), Michal Babiak (pedagóg FiF UK, režisér a umelecký šéf Spišského divadla) a Peter Weinciller (pedagóg DF VŠMU, režisér a principál Teatro Colorato). Festival otváral divadelný súbor Milénium z Košíc s autorskou monodrámou Gejzu Tótha Stalo sa v divadle rozprávajúcou príbeh divadelnej uvádzačky, ktorá začne po technickej poruche opony interagovať s publikom a vypĺňať tak čakanie na príchod hercov. . Namiesto plánovaného predstavenia tak publikum spozná obyčajného človeka, čo je podľa odbornej poroty v dnešnom svete dôležitejšie ako prázdne obrazy divadelného predstavenia.
Úvodný deň uzatvárala hra Náš pán minister v podaní divadelného súboru Za Rohom z Prešova. Mládežnícky tím vniesol na javisko dávku situačného humoru a nastolil otázky týkajúce sa fungovania ľudskej spoločnosti, sociálnej integrity či medziľudských vzťahov. Hra poukázala na odvrátenú tvár vysokej spoločnosti a rovnako aj na rozpor medzi skutočnou láskou a hodnotou peňazí. Odborná porota ponúkla mladým ochotníckym umelcom podnety na skvalitnenie divadelného remesla a vyzdvihla ich entuziazmus a javiskové nasadenie plné energie. Z festivalu si odniesli pekné 3. miesto.
Ako ďalší sa predstavil detský divadelný súbor Prvosienka zo Zákamenného, ktorý funguje na divadelnej scéne už 18 rokov. Na Gorazdov Močenok so sebou priniesol inscenáciu Dievča z morského dna, v ktorej sa nechcená 15-ročná Lea dostáva do ťažkých životných situácií a hľadá zmysel svojho života. Porota vyzdvihla obdivuhodný výkon mladej protagonistky (12 rokov). Inscenácia reflektovala podľa slov predsedu poroty alarmujúcu tému spoločnosti, ktorou je depresia mladého človeka, dôsledkom čoho je zlyhanie pevných základov koreniacich v rodine. Vyzdvihnutá bola aj režijná a scénografická stránka predstavenia. Inscenácia bola ocenená 2. miestom.
Inscenácia Jožko Púčik (DS T. Vansovej z Rimavskej Píly) hovorí o ľudskej dobrote, sile peňazí či morálnosti ľudského konania. Zaujímavosťou tohto uvedenia bolo, že hlavný protagonista bol celkom nemý počas celého trvania inscenácie.
Pre inscenáciu Tri śestri využil divadelný súbor Na skok z Raslavíc priestor tzv. divadelnej arény. Publikum tak sedelo za zatvorenou oponou na javisku a celá dráma sa odohrávala v jeho bezprostrednej blízkosti. Súbor nadväzuje na pevnú historickú tradíciu ochotníckeho divadla vo svojej obci. Inscenáciou nás vniesol do dedinského prostredia v čase vrcholiaceho vysťahovalectva. Titul inšpirovaný klasikou A. P. Čechova rozvíja tému bezmocnosti človeka v prúde neúprosného času, neschopného spraviť krok vpred. Za svoje výkony si tri herečky vyslúžili standing ovation. Porota vyzdvihla režijnú aj hereckú stránku inscenácie a okrem víťaznej sošky si celý súbor z festivalu odniesol aj pozvánku na hosťovanie do Teatro Colorato v Bratislave.
Finálový deň ponúkol ešte dve komédie. Prvou bol Príbeh Justíny Ščarbániovej (DS Família) zo susednej obce Cabaj-Čápor (porota ocenila najmä autorskú dramatickú tvorbu) a druhým adaptácia knihy O ôsmej na arche od Ulricha Huba (DDS Gašparko z Lendaku). Tento dôvtipný a duchaplný príbeh predostiera otázku existencie Boha cez detskú optiku. Traja tučniaci sa dostanú na Noemovu archu a táto púť preverí nielen ich kamarátske vzťahy, ale aj vieru v dobro, lásku a Boha. Porota pochválila herecké výkony hlavných hrdinov.
Sprievodný program
Piatkový večer sa niesol v duchu spomienok na korene festivalu. Otvorilo ho jazzové kvarteto František Báleš Ansábel s hudobným spracovaním Hviezdoslavových sonetov (cena Radio Head Awards za najlepšiu jazzovú nahrávku v roku 2021). Diskusiu s Petrom Sýkorom, ktorý stál pri zrode festivalu, a Michalom Lašutom, ktorý prebral štafetu hlavného fotografa po svojom otcovi, sprevádzal člen odbornej poroty Peter Weinciller. V ďalšom bloku vystúpili aj Elena Bakošová, Mária Budzáková, Jozef Šuvada a Igor Hanko.
Sobotný večer vyvrcholil slávnostným galakoncertom organizovaným pri príležitosti 30. výročia festivalu. Pozvaných čestných hostí a hostky vítal vo foyeri kultúrneho domu starosta obce Močenok Roman Urbánik a predseda OZ Krediv Jozef Šuvada. V úvodnom voiceoveri sa publiku prihovoril známy herec Štefan Bučko s básňou Michala Chudu Pochvala svätému Gorazdovi a otvoril tak toto spomienkami a emóciami nabité podujatie. Celým večerom sprevádzalo vokálne a cappella zoskupenie For You. Publikum si spievalo spolu s nimi a vytvorilo tak srdečnú a uvoľnenú atmosféru, aká právom tejto udalosti prináležala.
Tvorcovia programu Marek Mokoš a Peter Weinciller pripravili 11 nahrávok obsahujúcich odkazy, posolstvá, spomienky či želania do budúcnosti od osobností, ktoré počas tridsiatich rokov podporovali a pomáhali tvoriť festival. Pri niektorých svedectvách sa v sále zatajoval dych a srdečné priania budú hriať ducha a dodávať síl ešte dlho potom, ako dozneli. Medzi osobnosťami, ktoré sa publiku z nahrávok prihovárali, boli sestra Stellamaris, Peter Dušička, Mária Budzáková, Peter Weinciller, Elena Bakošová, Pavol Danko, Jozef Šuvada, Roman Urbánik, Igor Hanko, Peter Sýkora a František Rábek. Nemenej nostalgickou a emotívnou časťou boli videoprojekty z filmovej dielne mladého filmára Tomáša Baršváryho. Tie priniesli ukážky z minulých ročníkov, rozhovory s hlavnými aktérmi či zábery z príprav 30. ročníka (videá sú zverejnené aj na YouTube kanáli Gorazdov Močenok).
Súčasťou jubilejného ročníka boli aj tri tvorivé dielne a ich prezentácie. Účastníci a účastníčky sa mohli naučiť, ako sa tvorí dokumentárny film (lektor Tomáš Baršváry), navrhuje divadelná scéna (lektor Michal Žák) či rozvíja herecká práca (lektor Stano Staško).
Festivalový týždeň zavŕšila slávnostná pontifikálna svätá omša v Gorazdove, ktorú celebroval J. Ex. Mons. František Rábek, ordinár OS SR, po boku s nitrianskym diecéznym biskupom J. Ex. Mons. Viliamom Judákom. Sviatostným obradom sprevádzal Spevácky zbor Technik STU z Bratislavy, ako sólista spieval Pavol Remenár a na organe sprevádzal Richard Vörös.
Absolútny záver tohtoročného festivalu sa odohral v Parku Komunity Kráľovnej pokoja v Močenku. Divadelný súbor Gorazd z Močenka získal v roku 1993 s inscenáciou Gorazd od Rudolfa Dilonga historicky prvé festivalové ocenenie. Odvtedy uplynulo už 30 rokov a súčasnému publiku sa naskytla jedinečná príležitosť vidieť predstavenie opäť, a to dokonca aj s takmer pôvodným obsadením. Ako Metod sa predstavil Peter Sýkora (ktorý hral v pôvodnej verzii Gorazda) a Marek Mesároš zotrval v postave Žreca. „Musíme sa najprv v tichu porozprávať s Bohom a potom sa budeme vedieť správne rozhodnúť,“ uzavreli svoj výstup bratia zo Solúna.
