Divadlo Zrakáč: Nie je to tak, ako to vyzerá

Dramaturgia: Dr. Mat Urgia

Scéna a kostýmy: Linda Lukáčová

Hudba: Peter Zbranek

Réžia: Matej Feldbauer

Účinkujú:

Judith: Zuzana Hrebičíková

Paul: Ján Mišľan

Ernest: Marek Hlina

Premiéra: 30. 9. 2023, Divadlo LA KOMIKA, Bratislava

Dôverne známu situáciu zo vzťahových trojuholníkov – manžel (Ernest) pristihne manželku (Judith) s milencom (Paulom) – posúva režisér Matej Feldbauer s divadelným súborom Zrakáč do novej roviny. Muž prichádza z práce skôr. Divák očakáva odhalenie in flagranti, ale nedočká sa ho. Všetci traja sú nevidiaci.

Jedným z cieľov Divadla Zrakáč je búrať stereotypy spojené s nevidiacimi ľuďmi. V predchádzajúcej autorskej inscenácii Ste medzi nami (2019) predstavili divákovi typické situácie, ktoré sa v ich živote vyskytujú, a spolu s nimi aj ideálnu reakciu vidiacich ľudí. Inscenácia Čaj u pána senátora (2022), okrem iného, hovorí aj to, že nevidiaci človek je taktiež súčasťou občianskej spoločnosti a problémy demokracie sa ho týkajú rovnako ako všetkých ostatných. V najnovšej jednoaktovke Nie je to tak, ako to vyzerá sa Zrakáč pod režisérskym vedením Mateja Feldbauera siahol po téme intímnejších vzťahov – milostných trojuholníkov.

Scéna je jednoduchá – v strede javiska je nafukovací matrac s posteľnou súpravou, vedľa neho zľava čalúnená stojacia lampa a sprava drevená stolička. Vľavo je okno, pod ním oblečenie. Kostýmové riešenie je realistické – dominujú čierna a béžová farba. Výraznejšie pôsobia iba trenky milenca so zábavným motívom. Na pravej strane sedí za klávesmi Peter Zbranek a ešte pred začiatkom predstavenia hrá pomalú skladbu. Flegmaticky pôsobiaci milenecký pár vedie v posteli rozhovor o podvádzanom manželovi, jeho kvalitách v posteli aj vo vedení katedry. Nespokojná manželka, ktorú stvárňuje Zuzana Hrebičíková, vysvetľuje dôvody, prečo si svojho manžela vzala. Podľa jej slov je Ernest nudný a neschopný v posteli. Jej milenec Paul, ktorého hrá Ján Mišľan, ju na rozdiel od zákonitého manžela zahŕňa pozornosťou a vášňou. Z rozhovoru, ktorý vedie Judith s Paulom, nijako zásadne nevyplýva, že všetci traja sú nevidiaci. Divák sa tento fakt dozvie až v okamihu, keď prichádza Ernest, v podaní Mareka Hlinu, predčasne z práce domov. Idylická chvíľa sa končí a nastáva chaos, ale aj príležitosť na vtipne vypointované situácie a humor. Všetky postavy sú skôr typmi, ktoré trápi frustrácia z rôznych životných udalostí – manželku a milenca ich nenaplnený potenciál v pracovnej oblasti, manžela neprijatie kolegami, pretože na rozdiel od ostatných prišiel o zrak neskôr.

Gro komických okamihov spočíva najmä v malých nehodách pri bežných činnostiach. Predtým ako začne Paul hľadať odložené veci, musí nájsť svoju palicu pre nevidiacich. Jednotlivé kusy odevov na seba oblieka buď naopak (nohavice zapína vzadu), alebo naruby. Všetky tieto činnosti sa dejú v čo najväčšej tichosti, ale nie vždy úspešne, čo vzbudzuje v Ernestovi podozrievavý pocit. Napriek tomu, že vtipné momenty sú predvídateľné, divákov počas premiéry aj reprízy pobavili. Pridanou hodnotou obohraných skečov je fakt, že ide o nevidomé postavy, ktoré autenticky stvárňujú nevidiaci alebo slabozrakí herci a herečky.

Dôležitú rolu v inscenácii zohráva práca s jazykom. Dialógy sú plné frazeologizmov a prirovnaní, ktoré súvisia so zrakom. Tieto prostriedky sú použité umne a dotvárajú humorné momenty. Rovnakú funkciu plní klávesový sprievod Petra Zbraneka, ktorý podľa potreby buduje alebo uvoľňuje napätie, pomalou hudbou vytvára romantickú atmosféru, rýchlejšou zas chaotickú alebo hravú. Inscenácia sa javí nenáročná na pohyb, ale pri scéne imaginárneho šermiarskeho zápasu medzi Paulom a Ernestom toto tvrdenie neplatí. Ján Mišľan a Marek Hlina predvádzajú krkolomné výpady, palicu pre nevidiacich vzápätí využívajú ako pomyselnú palicu na rozloženie ohňa alebo ňou predvádzajú žonglérske číslo. Rovnako ako nehody a jazyk aj pohyb spoluvytvára humornú rovinu.

Inscenácia je výpoveďou o medziľudských vzťahoch – o milostných trojuholníkoch. Jej cieľom je ukázať vidiacemu človeku, že nevidomý zažíva vo svojom živote tie isté situácie – vtipné, trápne alebo vážne. Tvorivý tím tak aj touto inscenáciou pokračuje v približovaní perspektívy nevidiacich. Posolstvom inscenácie je myšlienka, že ľudia žijú v nevedomí, či už ide o vzťahy, alebo o spoločenskú situáciu (hoci to nebol zámer tvorcov, inscenácia bola uvedená v deň konania volieb do NR SR 30. septembra 2023 a cez prizmu ústrednej témy bolo možné vnímať aj spoločenský kontext).

A hoci sa tvorcovia snažili zotrieť hranicu medzi dvoma pomyselnými svetmi, zámerne budovali priestor na paradox a pointu inscenácie – nevidiaci ľudia žijú v nevedomí na druhú.

Dominika Dudášová