Názov tohto článku však musí pokračovať: divadlo má aj hromadu ľudí, ktorí nezaprú lásku k nemu. A práve to je príbeh slovenského divadla v rumunskom Nadlaku, kde ochotnícka tradícia siaha až do roku 1899, pričom v celých nasledujúcich dejinách zohrala pre miestne obyvateľstvo dôležitú úlohu. TEXT: Katarína Mišíková Hitzingerová FOTO: ??? Prvé slovenské ochotnícke
Po neľahkej pandemickej dobe, ktorá ešte stále vykukáva z rôznych zákulisí nášho života, sa v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši prezentovalo so svojou autorskou tvorbou trinásť inscenácií z celého Slovenska, z toho sedem v kategórii súčasné prúdy divadla. TEXT: Katarína Mišíková Hitzingerová, predsedníčka poroty kategórie súčasné prúdy divadla FOTO: Jakub Jančo, Mária Vašicová Úroveň
Liptovský Mikuláš – mesto, ktoré si užilo po štyri júnové dni (v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu) inváziu početných skupiniek divadelných súborov z celého Slovenska. Domáci cyklisti a cyklistky síce naďalej brázdili ulice mesta, prípadne oddychovali v kaviarňach a reštauráciách, ale šíritelia divadelnej osvety a umenia im v tom zdatne konkurovali. TEXT: Alžbeta Verešpejová FOTO:
TEXT: Silvester Lavrík, autor a režisér inscenácie FOTO: ??? Pôdorys hry stál na tom, že zo Zeme každý piatok popoludní odlietal „shuttle“ s dobyvateľmi Marsu. Až sa raz nevrátil… Prvú verziu hry som napísal niekedy v polovici deväťdesiatych rokov, úprimne priznávam – letmo inšpirovaný Gombrowitzom (Stará dáma vysedáva). Fascinovala ma predstava starej ženy,
Dvadsaťpäť rokov neúnavnej práce, výziev, hľadania a lásky k divadlu. Bez nej by Slovenské divadlo Vertigo v Budapešti nevzniklo. TEXT: Katarína Mišíková Hitzingerová FOTO: archív súboru „Keď som na jeseň 1996 cestovala z Bratislavy do Budapešti, povedala som si: teraz mám čas porozmýšľať o tom, ako by sa malo volať naše divadlo. Málopočetný ochotnícky divadelný
Vo februári sa v Košiciach odohral druhý ročník Festivalu amatérskych divadiel, organizovaný kultúrnymi centrami Výmenníky. Počas troch dní sa v Kulturparku predviedlo osem slovenských ochotníckych súborov s desiatimi titulmi, pričom množstvo predstavení bolo vypredaných. O samotnom festivale mi viac povedal Matúš Binc, programový vedúci košických kultúrnych centier K13 a projektový
„Ako hovorí Thom Hartmann, kultúra môže byť toxická alebo vyživujúca. Ak chceme prevziať plnú zodpovednosť za zdravie našej spoločnosti, musíme byť nielen bdelými strážcami svojho osobného blaha, ale musíme tiež pracovať na zmene štruktúr, inštitúcií a ideológií, ktoré nás v toxickej kultúre držia.“ Dr. Gábor Máté, terapeut, autor, rečník TEXT: Veronika Kořínková,
Na divadelného kritika, historika a pedagóga Vladimíra Štefka si spomína aj Vladislava Fekete, niekdajšia šéfredaktorka Javiska a dlhoročná riaditeľka Divadelného ústavu. TEXT: Vladislava Fekete FOTO: Žiadne ??? Vladimíra Štefka som prvýkrát stretla na Scénickej žatve, keď som sa na nej zúčastnila ešte ako členka ochotníckeho Divadla VHV z Báčskeho Petrovca. Hoci
