Člen Divadla Commedia Poprad, pedagóg, režisér, moderátor, porotca, scenárista… náhle opustil pozemský svet a táto smutná správa sa šírila Slovenskom rýchlosťou blesku.
TEXT: Vladimír Benko
FOTO: archív NOC
Bol to doslova šok. Nikto nechcel prijať skutočnosť, že pilier a protagonista Commedie a človek s obrovským zmyslom pre humor už nie je medzi nami. Celá slovenská ochotnícka verejnosť si kládla otázku, ako je to možné, že tento obľúbený herec, ktorý mal tesne po päťdesiatke, odišiel vo veku, ktorý ho predurčoval na vytvorenie krásnych charakterových postáv…
Dušan Kubaň sa narodil v roku 1971 vo Svidníku, neskôr sa rodina presťahovala pod Vysoké Tatry do Svitu. V Poprade absolvoval gymnázium, na Elektrotechnickej fakulte asi tri semestre. Lákalo ho divadlo. Miloval malé javiskové formy a s divadlom TUMÁŠ bol pravidelným účastníkom Akademického Prešova, Kremnických gagov a mnohých ďalších festivalov a prehliadok. Mladosť a zmysel pre recesiu a metaforu boli hnacím motorom, aby so skupinou spolupútnikov prešiel celé Slovensko. V roku 1993 sa po prvýkrát dostal do popradského Divadla Commedia. Vo fraške Čudné popoludnie Dr. Hvezdoňa Burkeho stvárnil Tichého. Inscenácia mala obrovský úspech na Kremnických gagoch. Nasledovala neuveriteľná šesťročná pauza, ktorú si ani principál divadla Vlado Benko nevie vysvetliť. Až v roku 1999 ho prizval k naštudovaniu absurdnej drámy Borisa Viana Budovatelia ríše. Tam stvárnil ženskú postavu Anetu. Inscenácia sa dostala na Scénickú žatvu do Martina a Dušan Kubaň tam exceloval. Dodnes je označovaná za nadčasovú. Napriek rečovej bariére zožala na festivale v Tunisku obrovské ovácie.
V divadle, kde bol humor na dennom poriadku, sa cítil veľmi dobre, a tak nečudo, že aj v nasledujúcich inscenáciách dostával hlavné úlohy. Nezmazateľne sa zapísal do dejín ochotníckeho divadla s inscenáciou Zabíjačka, kde stvárnil opäť ženskú postavu Maňu. Predstavenie mali možnosť vidieť diváci nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Maďarsku, Srbsku, Luxembursku a vo Švajčiarsku. Detských divákov si získal v rozprávkach Zlatý kľúčik, Čínsky cisár a slávik a Janko Hraško. Miloval detské publikum, učil, viedol tvorivé dielne a podporoval mladé talenty. Že nebol len komik, dokázal pri vytvorení postavy Šajbana v inscenácii slovenskej lyrizovanej prózy Františka Švantnera Malka, za ktorú bol nominovaný na hlavnú cenu na divadelnom festivale v Mont-Laurier v Kanade. Hereckým koncertom boli aj postavy v inscenáciách ZOO, Kováči, Jeppe z vŕšku, v commedii dell’arte Gianni Schicchi, Radičkovovej hre Sneh sa smial, až padal a ďalších. K nezabudnuteľným postavám bude navždy patriť postava studniara Francoisa v komédii Kapustnica, kde spolu s Vladom Benkom vytvorili dvojicu starcov, ktorí si radšej vyberú cestu do neznáma, ako by mali svoj život skončiť v starobinci.
Ako je v Commedii zvykom, herci v jednej inscenácii vytvárajú niekoľko postáv. Tak to bolo aj v hre Zápisky dôstojníka Červenej armády, kde hral s nadšením pekára, obuvníka a veliteľa NKVD. Diváci sa vždy tešili na jeho postavy gazdu, farára a galejníka v hre Don Quichot a Sancho Panza, s úžasnou ľahkosťou si zahral údržbára domovníka v hre Premiéra. Absolútnym vrcholom bola inscenácia Neprebudený, kde stvárnil postavu Bežanky a svojou precíznosťou a disciplínou prispel k tomu, že inscenácia patrila k vrcholom na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku. Poslednou hrou, ktorú naštudoval, boli Stroskotanci na šírom mori od Slawomira Mrožeka, kde vytvoril postavu Silného. V hodnotení na celoslovenskej prehliadke o inscenácii napísali: „Je obdivuhodné, ako sa súbor, nabitý skvelými hercami, snaží posúvať ďalej a ďalej, hľadá cesty a nachádza hlbšie myšlienkové posolstvo.“ K tomu obrovskou mierou prispel aj Dušan Kubaň. Jeho vklad do pokladnice slovenského amatérskeho divadla ho jednoznačne zaraďuje do kategórie výnimočných a aj vďaka nemu patrili roky 2000 – 2010 k najúspešnejším v histórii Divadla Commedia Poprad.
Česť jeho pamiatke.
