Aktuality

Divadelný festival Ivana Stodolu uviedla netradičná fujarová znelka

41 inscenácií, 360 ochotníkov a viac ako 4 000 divákov. Taká je bilancia Divadelného festivalu Ivana Stodolu po šiestom ročníku, ktorý sa konal 9. – 10. septembra v Liptovskom Mikuláši. Putovnú cenu pre absolútneho víťaza si z podujatia odnieslo Ľubeľské ochotnícke divadlo K. O. Urbana so svetoznámou komédiou Pyžamo pre šiestich.

TEXT: Romana Nemcová

FOTO: Romana Nemcová

Neprofesionálni divadelníci z rôznych regiónov Slovenska odprezentovali svoju aktuálnu tvorbu pred viac ako 400 návštevníkmi, vymenili si skúsenosti a vytvorili výnimočnú umeleckú atmosféru. „Keď sme pred siedmimi rokmi pripravovali prvý ročník festivalu, bol určený primárne pre ochotnícke súbory, ktoré pôsobia pod hlavičkou divadelného odboru Matice slovenskej. Postupne sme však spozorovali veľký záujem o účasť aj u nematičných divadelníkov, ktorí divákom ponúkajú iný typ inscenácií. Náš festival sa aj vďaka tejto rôznorodosti, ktorú ponúka, stal stálicou na mape slovenských ochotníckych divadelných podujatí,“ povedal podpredseda Matice slovenskej, hlavný organizátor Marek Nemec a pripomenul, že šiesty ročník podujatia sa koná v roku stého výročia vzniku Ústredia slovenských ochotníckych divadiel na Slovensku. „Vznik tejto organizácie iniciovala v povojnovom období Matica slovenská s cieľom pomôcť slovenským ochotníkom.“

Rozhodlo obecenstvo

O priazeň divákov tento rok bojovali DS Vartovka z Krupiny, Ľubeľské ochotnícke divadlo K. O. Urbana, DS Jakuba Grajchmana z Hýb, DS Divosud z Rimavskej Soboty, DS Factor z Palúdzky a Matičná divadelná ochotnícka scéna. Na predchádzajúcich piatich ročníkoch o výsledku rozhodovala odborná porota (ktorá po predstaveniach rozoberala jednotlivé predstavenia), laická porota (názor bežného publika) a celé publikum (najzásadnejší hlas). V tomto roku sa však z viacerých dôvodov musel festival zaobísť bez odbornej poroty. Ťažisko hodnotenia teda pripadlo obecenstvu. Po sčítaní hlasov od laickej poroty aj samotných divákov a diváčok sa z víťazstva tešili Ľubeľčania. Ako vysvetlila režisérka Jana Mlynarčíková, pri výbere hier prihliadajú hlavne na to, či inscenácie ľudí zabavia a rozosmejú. „Vždy nás oslovia také hry, ktoré sú situované do súčasnosti, majú humorný podtext a hlavne zápletku. Máme obrovskú radosť a potešenie z toho, keď vidíme rozosmiatych a interaktívnych divákov. Nie raz sa nám stalo, že divák začal spontánne spolupracovať s hercom. Našich hercov táto spätná väzba veľmi baví a zatiaľ sa nestalo, že by ich to vykoľajilo z repliky či z deja,“ podotkla a zároveň poďakovala organizátorom za pozvanie na festival. „Vždy sa tu cítime ako doma,“ dodala Mlynarčíková.

Každú inscenáciu uviedla premiérovo nová festivalová znelka, ktorú zahral na fujare hlavný organizátor Marek Nemec. Novú znelku si inak ako z tónov kráľovnej ľudových nástrojov ani nemožno predstaviť. Veď fujara a fujarová hudba je zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Divadlo, tanec, historické boje a fazuľovica

Aktuálny ročník si, podobne ako tie predchádzajúce, našiel skalných fanúšikov, ktorí absolvovali celý sedemhodinový divadelný maratón. „Niekoľkí návštevníci si poctivo pozreli všetky divadelné hry a prežili spolu s nami obidva festivalové dni. Na predstavenia prišlo niekoľko rodín s deťmi. Možno o pár rokov sa predstavia aj na festivale ako účinkujúci,“ dodal Nemec. Zážitok z dvojdňového divadelného festivalu nepokazilo podľa neho ani premenlivé počasie. Deti sa zabavili na nafukovacom hrade, dospelí si pochutnali na fazuľovici aj guláši, zatancovali si na zábave, pozreli si ukážku historických bojov v podaní Mojmírovej družiny a domov odchádzali plní umeleckých zážitkov.

Okrem predstavenia aktuálnej tvorby slovenských divadelných súborov je poslaním podujatia nájsť nové divadelné talenty, rozvíjať a posúvať umelecké kvality už objavených talentov a zachovávať tradície amatérskeho divadla. Festival organizovaný pod taktovkou Matice slovenskej nesie meno známeho liptovskomikulášskeho rodáka Ivana Stodolu, popredného slovenského dramatika, spisovateľa a lekára. Pomenovanie má vzdať hold osobnosti jedného z najvýznamnejších slovenských dramatikov, ako aj množstvu jeho úspešných divadelných hier, ktoré sa často uvádzali aj na scénach v zahraničí.

PODOBNÉ ČLÁNKY