Po dvoch rokoch obmedzení a sťažených podmienok na tvorbu aj súťaže v umeleckom prednese sme so zvedavým očakávaním cestovali do Dolného Kubína na 68. ročník celoštátnej prehliadky v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, ktorý sa konal 22. – 25. júna 2022. Čakajú nás opäť silné výkony detí? Výpovede o živote v online svete? Alebo už chuť žiakov a žiačok verejne recitovať klesá? Stane sa umelecký prednes ohrozeným druhom?
TEXT: Jana Mikitková
FOTO: Michal Lašut
V Dolnom Kubíne sa predstavilo v každej vekovej kategórii 16-17 interpretov a interpretiek zo všetkých krajov Slovenska. Ako prví vo veľkej sále domu kultúry vystúpili najmladší recitátori I. kategórie.
Vynikali výkony v prózeHumorne odľahčená réžia ich komponovaného vystúpenia účinkujúce deti aj publikum uvoľnila, poľudštila a príjemne naladila. Režisérka Marica Šišková ňou od začiatku udala jasný motív celej prehliadky: detskí recitátori a recitátorky sú v Kubíne najdôležitejšími osobnosťami. Tematicky si vybrali hravé námety (sny, zvieratká, vtipný pohľad na dospelých), ale aj závažnejšie témy (inakosť, tolerancia, strach, viera v dobro). V oboch žánroch dominovali texty starších overených autorov a autoriek klasických rozprávok a básní (Rúfus, Bendová), ale nechýbali ani súčasné predlohy (Goscinny/Sempé, Nanettiová, Ondrejička, Wild).
Ako problematické sa javili pokusy o montáže úryvkov (Hevier, Wild), nie vždy sa v nich podarilo vytvoriť dramatický oblúk a priniesť organickú výpoveď. Napriek tomu povzbudzujeme lektorov k tvorbe montáží ako ceste za originálnymi textami. Medzi dramaturgické anomálie opakovane patrili nedostatočne literárne kvalitné ukážky, väčšinou ľahko dostupné na internete, ktoré limitujú plnohodnotný výkon recitátora či recitátorky a, žiaľ, často ani nepatria na celoslovenskú prehliadku (napríklad J. Humeníková: Káčer). Pri téme hodnotnej dramaturgie prednesov si pomôžeme vyjadrením skúsenej porotkyne Sone Parilákovej, ktorá výber kvalitného textu (t. j. jeho duševnej potravy) stavia na úroveň výberu kvalitnej stravy pre dieťa, na ktorej nám rovnako záleží. Celková úroveň žiakov vo veku 2. až 4. ročníka ZŠ bola štandardná, viac vynikali výkony v próze. Medzi tie vydarené patrili prednesy Leonarda Biróa z Nitry (R. Goscinny, J.-J. Sempé: Bicykel) či Tomáša Nováka z Trnavy (A. Nanettiová: Adalbertov denník), v ktorých sa interpreti plnohodnotne stretli s poetikou autora i s predlohou. Podarilo sa im pretlmočiť text takým smelým a pútavým spôsobom, že hľadisko splynulo s javiskom do jedného celku.
Pandemické témy
V II. kategórii žiakov vo veku 5. a 6. ročníka ZŠ bola celková úroveň ešte o čosi vyššia. Okrem osvedčených mien (Rúfus, Feldek, Uličiansky, Hevier, Dahl) sa vo výbere predlôh zaskveli najmä vhodne zvolené súčasné texty (Lavie, Wild, Nvota). Aj tu sa však objavili ukážky, ktoré neposkytli recitátorom ani recitátorkám dostatočne pevnú pôdu, na ktorej by vyrástli ich interpretačné schopnosti (Š. Moravčík: Príchod predkov, M. Hlušíková: Čo sa môže stať, keď sa zaľúbi pavúk a Syr v akcii). Naopak, boli sme svedkami viacerých vydarených montáží (W. Szymborskej, K. Kucbelovej). Tematicky sme v II. kategórii počuli doteraz skôr nepovšimnuté témy, príznačné pre pandemické obdobie: samota, odcudzenie, narušené vzťahy v rodine, obavy o budúcnosť sveta a pod.
Oba žánre boli úrovňou takmer vyrovnané a priniesli niekoľko rezonujúcich posolstiev. V poézii to bola autentická výpoveď žiaka o samote a odlúčení v online svete, s pochopením aj pre učiteľa. Autorský text Jakuba Nvotu Dištančná báseň, šitý na mieru synovi Michalovi, bol úprimným vyznaním túžby po návrate do bežného sveta, navyše podaným bez zbytočnej recitátorskej exhibície. Rovnako myšlienky, ktoré pretlmočili Anna Šimkovičová (W. Szymborska – montáž) a Paulína Klattová (J. B. Wild: Doprava, len doprava) priniesli až prekvapivo zrelé filozofické úvahy o zmysle ľudského bytia aj hravé, no výstražné otázky o tom, kam smeruje naša spoločnosť (doľava – doprava). Aj to je dôkazom toho, že aj mladšie dieťa si má právo zvoliť náročnejší viacvrstevný text, ak ho dokáže vnútorne spracovať tak, že podá uveriteľný výkon. Naopak, objavil sa aj prípad, keď detská recitátorka ešte technicky ani významovo nedozrela na interpretáciu veršov o závisti a pomste dospelých (J. Botto: Margita a Besná).
V próze vynikali chlapčenskí interpreti. Mário Mňahončák s textom súčasného izraelského autora Orena Lavieho Medveď, ktorý tam nebol interpretoval posolstvo o hľadaní vlastnej identity a o sebaprijatí. Pomerne filozofický text nebol žiadnou nudou, ale pozoruhodným výkonom detského recitátora, ktorý zaujal poslucháča od prvej vety a previedol ho tu a teraz vznikajúcou výpoveďou až k odľahčenej pointe, funkčne podporenej žmurknutím. Podobne smelú, sviežu a výrazovo pestrú interpretáciu ponúkol Simon Baláž s Dahlovým textom Matilda o detskej krivde zo strany učiteľky. Odporúčame takto zručnému recitátorovi, aby v budúcnosti už siahol aj po menej vyšliapaných dramaturgických chodníkoch. Väčšina interpretov preukázala, že ovláda techniku reči a hlasu, prácu s pauzou, s dôrazom, pokúša sa o tvorbu atmosféry aj o plastickú charakteristiku postáv. Je zrejmé, že čítajú, pri prednese hľadajú už aj svoj vlastný postoj, a to je nádejou do budúcnosti. Ich ďalšou recitačnou výzvou môže byť schopnosť udržať významový celok predlohy až po jej pointu či opustiť nefunkčné nadužívanie gesta.
Systematická spolupráca interpreta a lektora
Najstarší detskí interpreti a interpretky III. kategórie, o ktorých je legitímne hovoriť ako o mladých dospelých, posunuli svojimi prednesmi latku prehliadky ešte vyššie. Recitátori vo veku 7. – 9. ročníka ZŠ predstavili v oboch žánroch pomerne originálnu a náročnú dramaturgiu, viaceré úryvky by obstáli aj vo IV. kategórii.
Zvolené témy, príznačné pre dospievajúcich, boli neľahkým nákladom. Hľadanie svojho miesta v spoločnosti, pátranie po vlastnej identite a jej koreňoch (K. Kucbelová: Dýchanie), vyrovnávanie s minulosťou (E. Jandl: Nemecká báseň, S. Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom), ale aj reakcie na súčasné krízy zahŕňajúce všetko, od mikrosveta vyhrotených rodinných vzťahov (D. de Vigan: Spojenie, J. Bodnárová: Dievča z morského dna, K. Kucbelová: Tieňový domov – montáž) cez hľadanie východiska z konzumného, no vnútorne vyprázdneného života až po vojnou zvlčený makrosvet (S. Dovlatov: Dôstojnícky opasok, L. Ferlinghetti: Goyove diela, E. Loe: Koniec sveta, ako ho poznáme, E. Keret: Porucha na konci galaxie).
O niečo lepšie si so závažnými predlohami poradili interpreti a interpretky prózy. Mladí dospievajúci predviedli vyspelé a kultivované výkony po technickej a interpretačnej stránke aj vďaka dobre zvládnutej palete výrazových prostriedkov. Prirodzene a autenticky kreovala svoju zvnútornenú výpoveď napríklad Alžbeta Piňková vo vizuálno-pohybovej montáži Kucbelovej básní na motívy tieňových vzťahov v rodine. V próze to boli Sofia Kurňavková s Bodnárovej Dievčaťom z morského dna o znásilnení maloletej a Roman Thor Vítek, ktorý naliehavo, ale s presnou mierou nadhľadu vystaval sarkasticko-ironický text súčasného nórskeho autora Erlenda Loeho o strachu z vlastnej prázdnoty, ktorá pre nás bude znamenať apokalypsu.
Môžeme sa spoločne pýtať, či sú zvolené náročné texty patričné pre III. kategóriu. Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Výber a ponúknuté interpretácie odrážajú systematickú a precíznu spoluprácu skúsených lektorov a mladých interpretov, ktorí, našťastie, po pandémii na prednes nezanevreli. Práve naopak, ukázali sa ako citliví, vnútorne bohatí a kriticky mysliaci ľudia. Navyše je zrejmé, že potreba vyjadriť sa cez umelecký prednes nezanikla, je stále živá a ukazuje aj svoje nekonvenčné, a pritom stále atraktívne a hodnotné podoby. Preto polemizujme, diskutujme, pátrajme po odpovediach. Neunáhlene a s rešpektom k jedinečnej osobnosti každého recitátora.
Na tohtoročnej detskej prehliadke sme počuli pozoruhodné i závažné výpovede detí. Oproti starším súťažným kategóriám, kde stres a pocit zodpovednosti zrejme ubral niektorým výkonom ich potenciál, boli nesúťažné prednesy mladších uvoľnenejšie, a teda aj o niečo vydarenejšie. Detskí recitátori a recitátorky tak tento rok v Kubíne vynikali a stali sa skutočne tými najdôležitejšími a najpozoruhodnejšími osobnosťami 68. Hviezdoslavovho Kubína. Za to im patrí veľká pochvala a povzbudenie do ďalšej práce.
