Celoštátna postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla mladých FEDIM
Tisovec, 2. – 4. jún 2023
„Načo sme tu? Kam ísť? Čo je skutočne dôležité? Je tu pre nás nejaká úloha?“ pýtajú sa mladí divadelníci, ktorých existenčné témy rezonovali na javisku Mestského kultúrneho strediska v Tisovci počas celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých – FEDIM.
O čísle trinásť sa v numerických kuloároch hovorí, že nepatrí medzi šťastné čísla. Trinásť predstavení mladých ľudí sa však dá opísať aj ako trinásť tichých výkrikov duší, ktoré boli umlčané ešte predtým, než dovŕšili pätnásty rok života. Umlčané boli z rôznych dôvodov. Jedným z najčastejších je, že väčšina vecí, ktorá ich zranila, nebola ich vinou. Boli im prisúdené ako sériové čísla motorom. Mali sme to šťastie, že sme ich počuli a mohli sa s nimi o tom porozprávať.
Napríklad v piatok sme nemali umierať, pretože sme v poradí. Divožienky z Levíc totiž objavili liek na nesmrteľnosť. Ukázali nám, ako vie chamtivosť obrať človeka o posledné ľudské bunky a premeniť ho tak na sebecké indivíduum. Nie div, že vo svete plnom bizarných pseudohodnôt sa levický súbor rozhodol nemlčať a ticho vykrikoval známe highlighty zo sociálnych sietí, ktorým sme náchylní dôverovať.
Čo by na to povedal Daddy Freud? Asi by nám v hypnóze predostrel víziu vyrúbaného lesa, v ktorom si všetci hľadáme svoje miesto. Aj Bruno a Samo z B+S z Nitry, hlavní protagonisti inscenácie, ktorí zúfalo túžia nájsť si cestu, ktorú im zahatala skepsa. Vedia, že sa nič nedá vrátiť späť, a tak chcú ujsť. Dá sa však ujsť pred vlastnými myšlienkami?
Postava Agnes z divadelnej inscenácie Hniezdo raslavického súboru Na skok o tom vie svoje. Aj keď tvorivej dvojici Martin Bašista a Anežka Hudáčková chýbal dramaturg, kričali, že hľadajú dobro, spokojnosť a harmóniu vo svete. Zastupovali hlasy všetkých „ticho kričiacich“, aby sa už niečo pohlo, vybuchlo, aby sa nebo spojilo s peklom alebo opačne, ale nech sa už konečne niečo stane.
Za posledné roky sa toho zmenilo tak veľa… Na druhej strane sa „nič“ také prelomové nestalo. Ľudia trpiaci syndrómom nechápavosti sa len vyzbrojili ďalšou ničotou. Nič priviedlo Charmsa, Kereta, Heviera aj Ferlinghettiho do divadelného súboru Alterna v Rimavskej Sobote. Pod vedením Mariána Lacka nám chceli ukázať, že svet by mohol byť úžasným miestom, kam sa narodiť. Bohužiaľ, zmenil sa na „mávnutie rukou Ježiša Krista na kríži nad zastrelenými výpoveďami právd, ktoré sa palcovými titulkami pretekali na sociálnych sieťach a ostatných ,internetoch’“[1].
Pritom každý z nás má jedinečnú DNA. Presne ako mladí talentovaní ľudia z Divadla „A“ a Divadla Shanti z Prievidze. Ich empatická citlivosť na stále sa zvyšujúce násilnícke správanie v kolektíve je na mieste. Fyzické alebo duševné šikanovanie láme štatistické rekordy v počte sebapoškodzovaní a úmrtí mladých ľudí. Nie, nie je na vine len internet či počítačové hry. Nepočúvame sa navzájom, to je mementom našej DNA.
Sme ako také Čudo z Divadla Dúhadlo z Bratislavy. Počúvame len príkazy a nie sme schopní prijať sa takí, akí sme. Balansujeme na doske pochybností, lebo sme predurčení na výkon, a nie na sebaúctu.
Trpíme „Psoriázou forte“. Diagnostikovali nám ju tvorcovia Teatra in Vitro zo Žiliny. Náš jazyk je zjavne nefunkčný, keď si vzájomne nerozumieme a kvetnaté hlášky manipulatívne využívame vo svoj prospech. Slová dávno stratili svoj pôvodný význam. Hlásky stoja osamotene vedľa seba. Majú pocit, že sa dotýkajú, ale ani ten dĺžeň už nechce patriť žiadnemu písmenu. O mäkčeni naozaj radšej pomlčím.
Možno je to fikcia. Možno skutočnosť, ktorá niekedy ani skutočnosťou nie je, pretože ak nám na chodníku pred oknom života zostane váhavosť, vzlietneme vyššie ako ten vták so zelenkastým okom z príbehu o skvelom bratovi Robinzonovi od Drobátok z Martina. V javiskovej rovine sa tieto skvostné myšlienky tempom rozbúšeného srdca strácajú. Nestíhame vnímať ich krásu a zmysel. Stále hľadáme.
Aj Ela hľadá otca so zemiakovým pyré. Neprišiel načas na jej narodeniny, pretože ako každý piaty otec alebo matka na Slovensku sa rozvádza. Zmení sa totiž na zajaca, ktorého vyrába Tim Burton alebo Roald Dahl pre Divadlo Šesť Pé z Partizánskeho. Aj Ela kričí. Tiež potichu. Veď rozvod je už klišé, robia to všetci. Dohodnú sa bez dieťaťa. Však ako by to mohlo dieťa či mladý človek pochopiť? Treba ho uchrániť od negatívnych emócií, pretože všetci na tomto svete by sme mali byť iba šťastní. Je to o odvahe zdôveriť sa? O fragmentoch, ktoré nahlodali našu dušu, a stave, keď jedinú úľavu vie priniesť iba smrť?
Všetci sme neistí a zraniteľní ako herci z divadelného súboru Zjavisko z Lučenca. Každý máme z niečoho strach. Vypĺňame si prázdne strany v živote náhradami ako Potvora Doroty Peniaškovej, ktoré neuspokojujú ani naše telo a ani našu myseľ.
Možno ak by sme dostali darček. Veľmi podobný tomu, ktorý sme dostali od divadelného súboru Bebčina z Novej Dubnice. Bol by zabalený veľmi neformálne, minimalisticky a nepovšimnuto zároveň. Volal by sa „pozornosť“. Pretože tá prebúdza citlivosť a vie byť rovnako láskavá, ako aj kritická.
Dali by sme ju na Zoznam najkrajších vecí pre Divadlo Paradox z Nových Zámkov. Aby si nikto z nás nemusel vziať život. Inscenácia tlmočila témy, ktoré traumatizujú mladých ľudí: neprijatie seba samého, prelepovanie starých jaziev novými, únavné hľadanie motivácie, prečo ešte zostať v tejto krajine, s týmito ľuďmi, na tejto planéte.
V divadelnom ponímaní sa na FEDIM-e stretli mnohí talentovaní a múdri ľudia, ktorí nemusia ticho kričať, veď to sa ani nedá, to vedela len Helen Weiglová v postave Matky Guráže. Avšak nedá mi nespomenúť, že dramaturg je v divadle stále podhodnotená funkcia, hoc i v tom neprofesionálnom. V mnohom by pomohol. Najmä v monodrámach, kde sa rozpráva viac, ako koná.
Na tohtoročnom FEDIM-e sa na témy duševného zdravia naladil každý mládežnícky divadelný súbor. Psychike jedinca venujeme v dnešnej dobe minimálnu starostlivosť najmä v detskom veku, keď to odreté koleno naozaj bolí a je v poriadku plakať hoci aj hodinu. Lebo to jednoducho bolí. A keď nám niekto kričí do tváre, aby sme nerevali, berie nám našu bolesť, s ktorou sme sa nestihli rozlúčiť. Potom nevieme, či tie ďalšie bolesti sú väčšie alebo menšie, okrúhle alebo hranaté…
Katarína Mišíková Hitzingerová
predsedníčka poroty
[1] HITZINGEROVÁ, Katarína. Nemusíme vlastne nič… In Nezávislé strany. Divadelný spravodaj. Tisovec : FEDIM, 3. 6. 2023, s. 5.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA
o udelení cien a výsledkoch celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých
Názov: FEDIM 2023
Termín: 2. – 4. júna 2023
Miesto konania: Mestské kultúrne stredisko, Tisovec
Vyhlasovateľ, odborný garant a hlavný partner: Národné osvetové centrum, Bratislava
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote
Spoluorganizátori: Mestské kultúrne stredisko v Tisovci, OZ TISART, Mesto Tisovec
Počet súťažných kolektívov: 13
Počet účinkujúcich: 115
Počet divákov: 850
Odborná porota:
Predsedníčka – Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD.
Členovia – Mgr. art. Alena Weisel Lelková; Mgr. art. Zuzana Galková, ArtD.;
Mgr. art. Naďa Uherová, ArtD.; MgA. Jakub Molnár
Tajomníčka – Mgr. art. Lucia Hromníková
Výsledky súťaže:
Hlavná cena / zlaté pásmo / priamy postup:
B+S – Daddy Freud
Zlaté pásmo / návrh na postup:
Drobátka – Môj skvelý brat Robinzon
Šesť Pé – Otec so zemiakovým pyré
Divadlo Alterna – Nič
Strieborné pásmo:
Divožienky – Neumierajte, prosím, ste v poradí
Bebčina – Darček
Teatro in Vitro – Psoriáza forte
Divadlo Dúhadlo – Čudo
Divadlo „A“ a Shanti – DNA
Na Skok – Hniezdo
Bronzové pásmo:
Dorota Peniašková – Potvora
Zjavisko – Fragmenty
Divadlo Paradox – Zoznam najkrajších vecí
INDIVIDUÁLNE OCENENIA ZÍSKALI:
Peter Purdek za herecký výkon v inscenácii Nič
Peter Grendár za herecký výkon v inscenácii Môj skvelý brat Robinzon
Divadlo „A“ a Shanti – Za výtvarné spracovanie inscenácie DNA
Divadlo Dúhadlo – Za kolektívny výkon v inscenácii Čudo
Divadlo Šesť Pé – Za kolektívny herecký výkon v inscenácii Otec so zemiakovým pyré
Daniela Dudová za herecký výkon v inscenácii Môj skvelý brat Robinzon
Viac o inscenáciách a FEDIM-e vo festivalových denníkoch:
