Festival amatérskych divadiel
10. – 12. novembra 2023, Košice
Festival amatérskych divadiel v Košiciach začal písať svoju históriu v roku 2019. Nápad vznikol vďaka Výmenníkom, kultúrno-komunitným centrám na košických sídliskách. Práve tam vznikli príbehy viacerých tvorivých skupín a divadiel, ktoré sa pravidelne prezentujú na festivale.
Cieľom organizátorov bolo vytvoriť hravý, nesúťažný priestor pre ochotnícke divadlá, kde by mohli ukázať svoj talent širšej verejnosti a zároveň získať spätnú väzbu nielen od divákov, ale aj odbornej poroty. Po každom predstavení sa konala otvorená moderovaná diskusia s porotcami. Pozvanie do tohtoročnej poroty prijala režisérka, autorka, dramaturgička i príležitostná herečka Adriana Totíková a herec Divadla Jonáša Záborského v Prešove Boris Srník.
Počas trojdňového programu predstavilo svoju tvorbu divákom deväť neprofesionálnych divadiel z rôznych kútov Slovenska. Inscenácie odzrkadľovali dnešné problémy spoločnosti (dôsledky vojnového konfliktu na Ukrajine), prinášali nadčasové témy (mladícka nerozvážnosť a zahrávanie sa s drogami) i historický ponor do roku 1953, keď voda z Čiernej a Bielej Oravy zaplavila Oravskú kotlinu a bol realizovaný projekt Oravskej priehrady.
Festival odštartoval domácou produkciou košického Divadla P.A., ktoré sa prezentovalo netypickou divadelnou jednoaktovkou Terapia tmou. Ako napovedá už názov, časť príbehu sa skutočne odohrávala v tme. Tvorcovia avizovali, že si diváci môžu priniesť vlastnú šatku na zakrytie očí, ale kto si nepriniesol, mal ju zabezpečenú, navyše z príjemného materiálu. Ich pedantnosť v príprave ocenila aj porota. Diváci mohli s previazanými očami intenzívnejšie prežívať jednotlivé zvuky prírody, ako napríklad šušťanie lístia, hmýrenie divej zvery, rôznorodé vône či dokonca dážď. Posilnenie viacerých zmyslov umocnilo prežívanie príbehu hlavnej postavy – chlapca, ktorý doplatil na zahrávanie sa s drogami stratou vedomia a následným pripútaním na nemocničné lôžko. Charakteristickými pre inscenácie Divadla P.A. sú tragikomika, irónia, sarkazmus či ostrý humor. Divadelníci sa neboja experimentovať a verní svojej povesti zostali aj v tejto inscenácii.
Festival priniesol i nepríjemné udalosti. Hneď v prvý deň sa s nimi museli popasovať ochotníci z Námestova. Jeden z členov divadla dNO sa počas príprav zranil a miesto divadelného výkonu pred vypredanou sálou ho ešte v ten večer čakala operácia zlomeniny nohy. Napriek nešťastnej udalosti odohrali herci priam profesionálne predstavenie, bolo ťažké uveriť, že ide o ochotníkov. Nie div, že si s autorskou dokumentárnou hrou No Land vyslúžili viacero ocenení na vrcholnej prehliadke neprofesionálneho divadla Scénická žatva 2023, a to za najlepšiu réžiu, hudbu a kolektívny herecký výkon. Inscenáciu hrali už takmer 30-krát, no prvýkrát v Košiciach. Už dávnejšie uvažovali nad derniérou, no – ako poznamenala na záver aj porota – bola by škoda také prepracované dielo nehrať ďalej. Dej je vystavaný na základe skutočných príbehov rodín z Námestova. Štyritisíc ľudí z Oravskej kotliny bolo nútených nájsť si nový domov – ich domy zaplavila voda Oravskej priehrady. Diváci priamo v sále cítia vôňu hliny či dotyk vody a na vlastnej koži pocítia nátlak a presídľovanie, ktoré v 50. rokoch minulého storočia prežili tisícky obyvateľov Oravy. Tvorba divadla dNo systematicky približuje zložité a kontroverzné historické udalosti z oravského regiónu. Aj vďaka takýmto dokumentárnym inscenáciám sa divákom pripomínajú udalosti predkov formujúce krajinu, v ktorej dnes žijeme.
Druhý deň festivalu otvorilo trebišovské divadlo AmfiTeatro drámou Čriepky zo života civilného obyvateľstva vo vojnových podmienkach. Inscenácia spája texty dvoch súčasných ukrajinských dramatikov – Pavla Arieho, autora hry Denník civilného obyvateľa vo vojnových podmienkach, a Natalie Vorožbyt, autorky drámy Zlé cesty, ktoré boli napísané v rozmedzí rokov 2013 až 2022. Inscenácia priblížila vojnu na Ukrajine, rozpovedala, čo predchádzalo vojenskej agresii a ako môžeme žiť svoj život ďalej, keď okolo nás zúri vojna, a či je to vôbec možné. Strach, bolesť, beznádej a zobrazenie človeka v tých najzraniteľnejších situáciách – o tom všetkom vypovedalo divadlo AmfiTeatro vo svojich Čriepkoch.
Ťaživú tému vystriedala trpká komédia o vzťahoch – rodičovských, partnerských, kamarátskych i súrodeneckých. Divadlo ASI zo Šale sa predstavilo s príbehom o rôznorodých životných cestách po Nežnej revolúcii. Komédia bola inscenovaná na motívy hry Michaely Doležalovej a Jany Ryšánek Schmiedtovej. Priestor bytu s umakartovým jadrom a hodnoverné rekvizity dotvárali obraz doby. Starší diváci si popri vydarených hereckých výkonoch mohli zaspomínať na typický rohový červený nábytok – lavicu, tí mladší zas zistili, čo je alebo skôr bol povestný umakart, a nechýbalo ani spartakiádne cvičenie. Nosným bol príbeh dvoch sestier, z ktorých každá žije v inom svete. Staršia Helena vymenila svet socializmu za „blahobyt” vo Švajčiarsku. Mladšia Marta rieši problémy bežných dní spoločne s dcérou Evou. Keď Eva na poslednú chvíľu utečie zo svadobného salónu, otvára sa kruh dlhodobo neriešených tém. Komédia vtiahla divákov do rodinných vzťahov, ktoré boli poznačené i zmenou politického režimu. Zaujímavosťou je príbeh, ktorý sa spája s košickým predstavením – cestou do Košíc sa divadlu rozbilo niekoľko rekvizít, zmokli im kostýmy aj kulisy. Divák to však nemal šancu rozpoznať, herečky sa nenechali vyviesť z miery a na ich výkone nebolo poznať stres z nečakaných príprav. Dozvedel sa o tom, až keď to samotné herečky spomenuli v záverečnej debate s porotou.
Azda najväčším prekvapením druhého dňa Festivalu amatérskych divadiel bol Divadelný súbor Datív fungujúci pri Základnej umeleckej škole J. Rosinského v Nitre, ktorý pod vedením režisérky Marice Šiškovej stvárnil päť vojnových osudov bezprostredne sa týkajúcich Nitry. Prekvapivé bolo pedantné spracovanie a naštudovanie témy, zrejmé z celého inscenačného tvaru. Študenti absolvovali trojdňový vzdelávací projekt v Múzeu holokaustu v Seredi, čo sa podpísalo na hodnovernom stvárnení príbehov. Hlavnými postavami boli deti a mladí ľudia, ktorí sa počas vojny buď ukrývali, alebo s rodinami bývali v Nitre. Paralela medzi nimi a protagonistami inscenácie, ktorí sú v približne rovnakom veku, podnecovala k zamysleniu – aké to pre nich bolo, čo prežívali, čo cítili, keď sa ocitli v hraničných životných situáciách, ale aj nad súčasnou situáciou u nás i vo svete. Inscenácia vznikla v spolupráci s občianskou organizáciou Post Bellum, dokumentujúcou a sprostredkujúcou svedectvá pamätníkov, a je súčasťou medzinárodnej spolupráce s Theater Na de Dam – Theatre of Remembrance 2023.
Už tradične dostalo priestor predstaviť sa na festivale aj Sociálne divadlo Hopi hope, ktoré už viac než desaťročie vyvracia mýty o hendikepovaných hercoch a herečkách. Divadelný súbor sa zo začiatku stretával so značnou nedôverou. Mnohí si mysleli, že herci prevažne s Downovým syndrómom nezvládnu odohrať viac než 10-minútové predstavenie. Avšak už to prvé malo približne 45 minút a netýkalo sa jednoduchých tém ani nekopírovalo klasické rozprávkové štruktúry. Hopi hope je plnohodnotné divadlo, ktoré dotvára hravosť a farebnosť košickej umeleckej scény. Od počiatku sa na divadelných doskách predstavuje pod režijným vedením Petra Kalmára, ktorý hercov aj hudobne sprevádza. Každý rok vidno značný posun – v práci s textom, artikuláciou i pohybovými prvkami – tvrdá drina sa odrzkadľuje na divadelných doskách. Vidieť, ako neprofesionálni herci napredujú nielen v hereckej, ale i osobnej sfére. Počas štvrtého ročníka festivalu otvorili tretí, posledný deň hudobno-tanečným spracovaním japonského mýtického príbehu Urashima Taro. Ľudová rozprávka o chudobnom rybárovi a jeho neobyčajnom príbehu v podmorskom kráľovstve priniesla posolstvo o tom, že prílišná zvedavosť nám môže poriadne skomplikovať život. Tanec, spev, bojové umenie a všetky druhy emócií sa vystriedali nielen na javisku, ale aj v publiku, a herci si zaslúžene vychutnali viacnásobné standing ovation.
Nedeľný program pokračoval michalovským Divadlom pri fontáne a jeho autorskou drámou È pericoloso sporgersi (Je nebezpečné vykláňať sa z okien). Inscenácia je zamyslením nad aktuálnym dianím, ktoré formuje osud i charakter mladých ľudí a zároveň vytvára priestor na generačný prienik, vďaka ktorému možno rozvíriť diskusiu na témy ako domáce či rodové násilie, samovraždy mladých ľudí alebo rodová rovnosť. Tematizovaná bola i zmena klímy a s ňou súvisiaca bezradnosť a apokalyptické predpovede. Mohlo by sa zdať, že ide o priveľa náročných tém, ale herci ich dokázali hravo uchopiť, s ľahkosťou odovzdať divákom a poukázať na to, že i napriek obrazu povrchnosti, samoľúbosti a egoizmu, ktorý dennodenne vídame, najmä na sociálnych sieťach, vo svojej podstate zväčša túžime po prijatí, láske a pocite pochopenia a usporiadanosti.
Odľahčenie prinieslo ochotnícke divadlo Theatrobalans zo Spišskej Belej, ktoré sa predstavilo s čiernou komédiou Vrátila sa raz v noci od súčasného argentínskeho dramatika Eduarda Rovnera. Hra o dôležitosti priateľstva, lásky a porozumenia, ale aj o malichernostiach a smiešnych starostiach, s ktorými ľudia v živote zápasia, ponúka množstvo komických situácií. Základnú líniu tvorí príbeh starého mládenca Manuela, ktorý sa pri pravidelnej návšteve hrobu svojej matky preriekne o plánovanej svadbe. Zvedavej matke to nedá, vstáva z hrobu a začína sa komicko-strašidelný kolotoč nedorozumení a zmätku. Ochotnícky súbor sa okrem hereckých výkonov prezentoval aj výtvarno-umeleckým talentom v tvorbe rekvizít, ktoré na scéne vytvorili pôsobivú atmosféru cintorína.
Pestrú dramaturgickú paletu divadelného festivalu uzavrela dobová komédia z 15. storočia Dohadzovačky v podaní ochotníckych hercov Divadla nad vecou z Košíc. Autorská hra režiséra a zakladateľa divadla Michala Maguru bola inšpirovaná tým spektrom ženského sveta, ktorému dominujú intrigy, prefíkanosť a nie celkom úprimné priateľstvá. Príbeh je o troch kamarátkach, ktoré si rady navzájom pomôžu, a to najmä pri výbere partnera pre tú druhú. Ako už býva zvykom, nie vždy sa to uberá správnym smerom, a tak vznikajú komické situácie. Nielen dobové oblečenie, ktoré bolo vytvorené na mieru, ale i archaizmy v javiskových prehovoroch navodzovali atmosféru neskorého stredoveku, do ktorého bola hra zasadená.
V závere sa organizátori aj porota zhodli, že išlo o doposiaľ najsilnejší ročník, čo sa zrkadlilo v spracovaní tém, hereckých výkonoch i profesionalite divadelných súborov, ktorých záujem o vystúpenie na festivale z roka na rok rastie. Neformálne diskusie s porotou po každom predstavení posúvajú tvorcov v ich divadelnej práci a organizátori už teraz premýšľajú, že by mohli ďalší ročník obohatiť aj o dramatické workshopy. Uvidíme, čo prinesie 5. ročník festivalu, ktorý už pozná svoj dátum. Uskutoční sa na rovnakom mieste – v Kasárňach Kulturparku v Košiciach – od 29. novembra do 1. decembra 2024.
Diana Gabriková
autorka je moderátorka a redaktorka
