Krajská postupová súťaž a prehliadka ochotníckeho divadla, ktorá v sebe zahŕňa 2 krajské postupové súťaže a prehliadky, a to krajskú postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM a krajskú postupovú súťaž a prehliadku divadla dospelých Belopotockého Mikuláš.
Trenčiansky kraj, Prievidza, 19. – 20. apríl 2024
KRAJSKÁ POSTUPOVÁ SÚŤAŽ A PREHLIADKA DIVADLA MLADÝCH FEDIM
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi na návrh odbornej poroty v zložení
Michal Babiak – predseda
Zuzana Galková
Roman Hargaš
udelilo
1. miesto s priamym postupom na celoštátnu súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM
Lucia Kráľová: Tiene minulosti
Réžia: Dušana Škultétyová
2. miesto s návrhom na postup na celoštátnu súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM
Divadlo Ateliér: Škola hrou
Réžia: Ladislav Tischler
V rámci tejto kategórie sa na prehliadke Thalia odprezentovali dve inscenácie: monodráma Tiene minulosti v podaní Lucie Kráľovej zo ZUŠ Ladislava Stančeka v Prievidzi, ktorá vznikla na základe koláží textov z divadelných hier D. M. Larsona v réžii Dušany Škultétyovej a inscenácia Škola hrou, ktorá vznikla na základe kolektívnych podnetov členov súboru Divadla Ateliér z Partizánskeho pod režijným vedením Ladislava Tischlera.
Aj na prievidzskej Thalii sme mali doteraz možnosť vidieť väčší počet súťažiacich inscenácií – takže už tento malý počet súborov je podnetom k zamysleniu, čo je príčinou tohto stavu a či je možný návrat k aktívnejším a podnetnejším konfrontáciám. Na strane druhej ani samotná obsahová (kvalitatívna) stránka prehliadky nenaplnila ambicióznejšie očakávania širšej verejnosti či odbornej poroty: odprezentované inscenácie neprekročili bežný štandard a zanechávali skôr pocit istej absencie hlbšieho študijného procesu ako systematickej práce – hlavne v dramaturgickej rovine.
Z uvedených dvoch inscenácií ako výraznejšie komplexnejšia a sugestívnejšia sa javila monodráma Tiene minulosti. V značne hermetickom texte dokázala hlavná protagonistka spolu s režisérkou vytvoriť silnejšie metaforické obrazy inklinujúce k divadelnému prehovoru o nastolených témach. Na druhej strane tematické jadro inscenácie založené na striedajúcom sa psychoanalytickom a existencialistickom póle, skúmajúcom pozíciu mladej postavy zápasiacej s úzkosťou a hľadaním zmyslu vlastnej existencie, pridávali inscenácii pečať autenticity. Lucia Kráľová sa prejavila ako interpretka, ktorá má v sebe herecký talent a dokáže artikulovať jemné nuansy Larsonovho textu.
Inscenácia Škola hrou nevyužila šancu, ktorú tvorcom ponúkala nastolená téma. V prezentácii postojov, ktoré si brali na seba záväzok prehovoriť o aktuálnych problémoch školstva, s ktorým sa autenticky stretávajú, mladí tvorcovia zostali na pol cesty: chuťou, túžbou vypovedať, čo sa im nepáči a čo by chceli meniť v súčasnom vyučovacom systéme, a sústrednou artikuláciou a formulovaním týchto názorov. Problém vyučovacieho procesu v inscenácii z Partizánskeho sa nielenže neriešil, ale sa zreteľne ani nenastolil.
Celkovo prehliadku odborná porota hodnotí ako vydarenú a úspešnú. Je jasné, že za možnú krízu v neprofesionálnom divadle, čoho dôsledkom je aj slabšia účasť súborov na prehliadke, organizátori nemôžu niesť zodpovednosť. Ak takáto kríza existuje a nie je len efemérnym fenoménom, tak jej príčiny je nutné hľadať v širšom kontexte, nielen národného spoločenstva, ale aj širšieho nastavenia cieľov a priorít západnej kultúry.
Michal Babiak
predseda odbornej poroty
Hodnotenia inscenácií
Lucia Kráľová: Tiene minulosti
Pedagogička Dušana Škultétyová pravidelne necháva zverencov literárno-dramatického odboru pod svojím vedením prejsť skúškou ohňom v podobe monodrámy. Situácia, v ktorej sa interpret, v tomto prípade interpretka, môžu spoliehať len sami na seba, je naozaj veľkou hereckou skúškou. Interpretka Lucia Kráľová v tejto skúške obstála skutočne so cťou. A predstavila sa nielen ako disponovaná herečka, ale aj ako nadaná prekladateľka. Inscenovaný úryvok z diela D. M. Larsona totiž prekladala sama. Kráľová si vyberá náročný text – príbeh dievčaťa ťažko skúšaného osudom, ktoré stretávame v bode, keď jej došli psychické sily. V záhrade psychiatrickej liečebne rozpovedá príbeh o tom, ako vidí duchov tých, ktorí ju opustili.
V divadelnej aréne inscenátorky vytvárajú dostatočne komorný priestor na kontakt s divákom, ktorého sa Kráľová nebojí občasne konfrontovať. Výtvarné riešenie je vo svojej jednoduchosti a čistote až obdivne estetické. Kvety z novinového papiera vytvárajú priestor záhrady, ale nožnice a noviny na scéne nechávajú priestor na otázku, nakoľko je záhrada skutočná a nakoľko sa nachádzame len v predstave hlavnej hrdinky, ktorá si záhradu s liečivým kvetom len predstavuje a snaží sa ju zrekonštruovať s tým, čo má k dispozícii.
Inscenácii by prospelo precíznejšie budovanie situácií a o niečo jednoznačnejšie uchopenie priestoru, v ktorom sa hrdinka nachádza. Ak totiž jeden z kvetov pristúpi, mala by na túto skutočnosť aspoň nejako reagovať. Zároveň zaujať vzťah k nožniciam a novinám na scéne. Po skonkretizovaní týchto jednotlivostí bude Kráľovej sugestívny herecký výkon ešte presvedčivejší, pretože nájde oporu vo svete, ktorý sa inscenátorky snažia vybudovať.
Zuzana Galková
Divadlo Ateliér: Škola hrou
Mladý perspektívny súbor divadelných nadšencov prekvapil tvorivosťou a presnosťou. Do svojej autorskej hry sa nebál vniesť rytmické prvky či vlastné dojmy, názory a pocity zo školy. Situácie a myšlienky, ktoré sa tvorcovia snažili povedať, boli čitateľne a jasne vytvorené. Hoci snažiac sa navodiť dojem, že škola vytvára zo študentov masy – ľudí bez osobnosti a názoru, pripomínali postavy skôr vojakov ako žiakov. Chýbalo charakterové odlíšenie jednotlivých študentov a ich rôznorodé reakcie na situácie a okolnosti.
Tvorivý kolektív vedie zanietený a šikovný pedagóg, ktorý pracuje so študentmi sympatickým improvizačným spôsobom. Vidno, že tento spôsob funguje a privádza ich k hereckým výkonom, v ktorých sa cítia a pôsobia prirodzene. Z predstavenia vyžarovala veľká chuť tvoriť a robiť divadlo a táto energia prechádzala aj na divákov, ktorých s ľahkosťou očarili.
Roman Hargaš
KRAJSKÁ POSTUPOVÁ SÚŤAŽ A PREHLIADKA DIVADLA DOSPELÝCH BELOPOTOCKÉHO MIKULÁŠ
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi na návrh odbornej poroty v zložení
Michal Babiak – predseda
Zuzana Galková
Roman Hargaš
udelilo
1. miesto s priamym postupom na celoštátnu súťaž a prehliadku divadla dospelých Belopotockého Mikuláš
D-štúdio: Tri gaštanové kone
Réžia: Eduard Gürtler
2. miesto s návrhom na postup na celoštátnu súťaž a prehliadku divadla dospelých Belopotockého Mikuláš
Divadlo Z dvora: Jožko Púčik a jeho kariéra
Réžia: Alžbeta Hammerová
3. miesto
DS Napíšte si výpoveď: Picasso v bare Lapin Agile
Réžia: Peter Holiš
V tejto kategórii boli odprezentované tri inscenácie: Picasso v bare Lapin Agille Steva Martina v interpretácii DSD Napíšte si výpoveď pri ZUŠ I. W. Kráľa v Považskej Bystrici v réžii Petra Holiša, Jožko Púčik a jeho kariéra Ivana Stodolu v interpretácii Divadla Z dvora z Prievidze v réžii Alžbety Hammerovej a Tri gaštanové kone Margity Figuli a Eduarda Gürtlera D-štúdia z Prievidze. Podobne ako v kategórii divadla mladých aj tu možno iba ľutovať, že sa prehliadky nezúčastnil väčší počet súborov. Výraznejšia konfrontácia vždy prináša tvorivejšiu atmosféru, ktorá prospieva každému súboru a divadelnému tvorcovi. Kvalitu prehliadky by iste posilnilo vystúpenie púchovského súboru, ktorý sa na Thaliu prebojoval ako priamo postupujúci súbor z regionálnej prehliadky (súbor DSD Napíšte si výpoveď mal iba návrh na postup), no pre interné problémy v súbore sa ich inscenácia Strakonický gajdoš v réžii Kamila Žišku nakoniec na festivale neodprezentovala. Kvantitatívna „diéta“ sa, bohužiaľ, podpísala aj na kvalite celkovej umeleckej úrovne: pod nižšiu umeleckú úroveň inscenácie súboru DSD Napíšte si výpoveď sa najviac podpísala slabšia divadelná skúsenosť inscenátorov, Divadlo Z dvora pri relatívne disponovaných hercoch zápasilo s režijno-dramaturgickou prácou. Iba inscenácia Tri gaštanové kone bola na vysokej umeleckej úrovni a presvedčivo vyšla ako víťaz divadelnej konfrontácie. Naplnila predsavzatie uceleného divadelného diela a je sugestívnym príspevkom nielen k inscenovaniu epických diel slovenskej a svetovej klasiky, ale aj dielom, ktoré je možné vnímať ako vlastný dramatický a divadelný počin. Oproti tomu inscenácie súboru DSD Napíšte si výpoveď a Divadla Z dvora zrejme budú konfrontované s výzvou hľadania takej divadelnej tvorby, ktorá by dokázala naplniť ich vlastné umelecké predsavzatia, ktoré však budú komunikovať s diváckou obcou a odbornou reflexiou.
Michal Babiak
predseda odbornej poroty
Hodnotenia inscenácií
D-štúdio: Tri gaštanové kone
Prievidzské D-štúdio sa predstavilo s dramatizáciou klasického slovenského románu z kontextu naturizmu Tri gaštanové kone Margity Figuli v úprave a réžii Eduarda Gürtlera. Hneď na začiatku je potrebné konštatovať, že sa inscenátorom podarilo naštudovať sugestívnu, silnú inscenáciu, ktorá na jednej strane dokázala zostať verná poetike a estetike epickej predlohy a na druhej strane komunikovala vo svojej vlastnej dramatickej a divadelnej jednote. Oskár Čepan vo svojej už klasickej interpretačnej syntéze Kontúry naturizmu označuje založenie próz M. Figuli v intenciách „večne ženského“. Práve v tejto línii sa niesla aj prievidzská inscenácia, ktorá do stredobodu dejovej línie, resp. dramatického vrstvenia postavila osud hlavnej hrdinky. Stupňujúca sa peripetia Magdalény („permanentná peripetia“ u Figuličky – O. Čepan), rozorvanej imperatívom poslušnosti voči rodičom a imperatívom srdca, spôsobuje stále gradovanie napätia. V dramaturgicko-režijnej osnove je evidentné posilňovanie vážneho (tragického) naratívu o intencionalitu smerom k antickej tragédii: dedinský chór, ktorý nie je len mravným komentátorom deja (pro et contra), ale aj priestorom, v ktorom sa prezentujú lyrické pasáže (v staršej terminológii bol aj tento román radený k tzv. prúdu „lyrizovanej prózy“ – akademik Andrej Mráz), aby v závere hry získaval rozmer kozmickej modlitby „mlčanlivej časti chóru“ v silnom hereckom stvárnení Viery Marsinovej, ktorá v sugestívnej scéne pod nekonečnou nočnou hviezdnatou oblohou prosí o lásku (evidentná referencia na Kantov imperatív). Inscenácia silne apostrofuje základný kontext tejto prózy – vytvorenie si vzťahu človek/príroda; vo viacerých epizódach sa úchvatnými obrazmi apostrofuje sila rudimentárneho v človeku, prirodzeného, nespútaného, „nemravného ako príroda“ (Nietzsche), čo sa následne konfrontuje v dvoch líniách protichodných tendencií životného sveta človeka: prirodzené v. kultúrne a ako druhé: zoomorfizmus ľudí a antropomorfizmus zvierat – krotenie koní a človeka (ženy), drina ako kultúrna a existenčná hodnota, slovenský variant dionýzií počas svätojánskej noci atď. Precíznym výberom hercov a rovnako ich precíznym režijným vedením vznikla inscenácia, ktorá naplnila dramaturgicko-režijné predsavzatia: dvojaká podoba mužov – fyzicky silný, no mravne diskreditovaný Jano na jednej strane a lyrický, citlivý, mravne založený (anti)hrdina Peter na druhej strane, sa premieta do osudov jemnej, trápiacej sa Magdalény a jej veľkej drámy.
Prievidzskému D-štúdiu sa inscenáciou Tri gaštanové kone podarilo dosiahnuť závideniahodnú umeleckú a estetickú úroveň, čo dokázalo oceniť aj početné obecenstvo, aj porota svojím jednohlasným rozhodnutím o najvyššom umiestnení.
Michal Babiak
Divadlo Z dvora: Jožko Púčik a jeho kariéra
Inscenácia je kvalitne spracovaná, má konkrétnu interpretáciu, avšak zamrzia nepresnosti v scénografii a využívaní priestoru. Najviac chýb sa odzrkadlilo vo väznici, kde zostal bez zmyslu a využitia stáť vešiak z predchádzajúcej scény. Herci do nej prichádzali inými dverami, než odchádzali, čím sa narúšala ilúzia priestoru. Miestami sa zo žánru komédie prechádzalo do absurdných vtipov či až do paródie (kostýmové zmeny dozorcu).
Najvýraznejšou zložkou inscenácie sú herecké výkony. Postavy príbehu stvárňujú charizmatickí a nadaní herci, ktorí rozumejú žánru, majú cit pre budovanie pointy a tiež sa neboja byť vo svojom hereckom prejave expresívni. Nemožno opomenúť, že za touto prácou vedenia herca stojí talentovaná a perspektívna režisérka, ktorá svoj režijný debut zvládla veľmi dobre a pomohla hercom v presnom vytváraní charakterov. Navyše preukázala svoj cit pre charakterové herectvo, keď sa sama zhostila jednej z úloh. Ak bude súbor aj naďalej pokračovať v tvorbe s takým zanieteným prístupom, som presvedčený, že ich diváci sa budú mať na čo tešiť.
Roman Hargaš
DS Napíšte si výpoveď: Picasso v bare Lapin Agile
Situačná komédia z pera herca a komika Steva Martina ponúka vyfabulovaný príbeh stretnutia dvoch géniov svojej doby. Vedeckého génia Alberta Einsteina a geniálneho maliara Pabla Picassa. Stretávajú sa v slávnom bare, v ktorom vysedávajú postavičky typické pre parížsku bohému začiatku 20. storočia. Kolektív súboru podrobil text viacerým úpravám a značne ho zredukoval. Jeho dramaturgická úprava má dostredivý charakter a zdarne eliminuje prílišnú rozbiehavosť príbehu. Niektoré postavy z mužských prepisuje na ženské – aby bola hra obsaditeľná členmi súboru. Všetky uvedené zmeny sú praktické a slúžia celkovému zámeru.
Žánrovo text zaraďujeme ku konverzačným komédiám, čo je neľahká divadelná disciplína. Na hercov kladie nemalé nároky. Predovšetkým na schopnosť udržať temporytmus a strážiť načasovanie jednotlivých poínt. Dobre napísaná konverzačka často zvádza inscenátorov k spoľahnutiu sa na silu a vtip samotného textu. To má za následok rezignovanie na budovanie situácií, v ktorých sa realizujú vzťahy. A práve to bolo najväčšou slabinou inak veľmi sľubnej inscenácie.
Súbor Napíšte si výpoveď je nepochybne disponovaný a má značný herecký potenciál, ktorý ponúka množstvo zaujímavých hereckých typov. No na konverzačnú komédiu potrebuje nazbierať viac skúseností a divadelnej praxe. Oceňujem, že súbor siahol po inteligentne napísanej komédii a vyhol sa populárnym lacným riešeniam. Režisér inscenácie je evidentne uvážlivý a dobre analyzuje text, vedomý si toho, že práve to je základ, na ktorom možno stavať. Všetko toto sú nesmierne sľubné devízy do ďalšej divadelnej práce.
Zuzana Galková
Krajské kolo: Trenčiansky kraj
Organizátor: Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi
Zodpovedný odborný pracovník: Miroslav Hronec
