logotyp: JAVISKO.sk
Vyhľadať

RUBRIKY

Aktuality

Vzdelávanie divadlom

Vzdelávanie divadlom

Čo motivuje pedagógov a pedagogičky využívajúcich princípy dramatickej edukácie? Ako môže divadlo reflektovať prežívanie mladých ľudí v súčasnom svete plnom kríz a turbulentných zmien? Aj na tieto otázky sa pokúsila odpovedať konferencia Divadlo pre deti, ktorú už štvrtý rok zorganizovalo kultúrne centrum Viola v Prešove.

TEXT: Jakub Molnár

FOTO: Dominika Kozáková

Problematika umeleckého vzdelávania na štandardných školách si už dlhodobo pýta transdisciplinárnu a systematickú diskusiu. Oproti nemeckému, britskému či českému kontextu u nás stále dlhodobo absentuje teoreticky ukotvená stratégia vývoja školstva, metodiky i praktické cvičenia. Napriek poddimenzovaniu vzdelávacích priorít sa však v ostatnom čase podarilo naštartovať viacero iniciatív mimo oficiálnych štátnych politík. Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo viacero inšpiratívnych publikácií (Divadlo a vzdelávanie, 2010; Divadelná hra-be-ce-da, 2013; Romeo a Júlia: grafický román, 2022 a i.), divadlo Pôtoň od roku 2013 úspešne organizuje vzdelávací projekt Psota na Slovensku pre študentov a študentky stredných a vysokých škôl, Združenie tvorivej dramatiky Slovenska a dramacentrá ponúkajú čoraz bohatšie vzdelávacie programy atď. V septembri tohto roku sa v rámci medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica konala konferencia Vzdelávanie divadlom, z ktorej vzišla iniciatíva s cieľom presadiť vzdelávanie divadlom v pripravovanej reforme vzdelávania na Slovensku.[1]

Medzi dôležité lastovičky, ktoré artikulujú dôležitosť inklúzie divadla do učebného procesu, patrí aj medzinárodná konferencia Divadlo pre deti – východiská, podoby, perspektívy, ktorá je určená odbornej i laickej verejnosti. Po nastolených otázkach z predošlých ročníkov (Aký je vplyv komerčných produkcií na vkus detí? Svedčí detskému divadlu irónia, uštipačnosť a nánosy bulváru? Aké sú liečivé podoby divadla? a ďalšie) si program 4. ročníka, rozdelený do dvoch dní, vzal za cieľ upriamiť pozornosť na ďalší kontextuálny fenomén – analýzu problémových tém rezonujúcich v školskom prostredí a úlohy divadelného lektorstva vo vzdelávaní publika.

Poľská inšpirácia, česká pedagogička či slovenské deti

Prvý deň konferencie bol venovaný tematickým príspevkom o lektorskej činnosti v divadlách. Dramaturg Miron Pukan predstavil základné koncepty divadelnej výchovy v Poľsku. V tamojších štandardoch vzdelávania na jednotlivých stupňoch výučby síce nachádzame ustanovenia, ktoré sú vágne formulované a ešte problematickejšie praktikované, avšak štátom zriaďované profesionálne divadlá (Divadlo Horzyca v Toruni, Divadlo Ochota vo Varšave alebo Národné divadlo vo Varšave) využívajú bohaté vzdelávacie mechanizmy od dramaturgických úvodov pred predstaveniami cez prednášky, stretnutia s tvorcami po workshopy, a to špeciálne organizované pre základné či stredné školy. Výnimočný je tiež projekt Mladé divadlo, ktorý spája divadlo, kultúrnu výchovu a kultúrnu animáciu a je založený na zapájaní publika ako plnohodnotných spolutvorcov vzdelávacej a umeleckej ponuky. Nemenej zaujímavé je postgraduálne štúdium réžie divadla detí a mládeže vo Wrocławe, ktoré ako jediné v stredoeurópskom kontexte vzdeláva budúcich režisérov a režisérky s citom pre detské divadlo a pedagogiku.

Medzi prednáškové vstupy konferencie bolo pôvodne zaradené aj Divadlo Jána Palárika v Trnave, ktoré je ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku členom Asociace divadelních lektorů. Pre zdravotné komplikácie dramaturgičky Lucie Mihálovej nám však namiesto nej herečka, speváčka a pedagogička na JAMU Andrea Buršová predstavila inšpiratívny portrét herečky Niky Brettschneiderovej, ktorá sa zameriavala na vývoj hereckých výrazových prostriedkov vo vzťahu k pedagogickej práci. V programe konferencie nechýbali ani zástupkyne EDUdramy Veronika Kořínková a Barbora Jurinová, ktoré okrem dvoch workshopov (pre študentov a pre pedagógov) v rámci sprievodného programu predstavili aj najnovšiu iniciatívu Divadelného ústavu (viac v samostatnom článku na strane xxx). Medzi „menej radostné“ správy patril príspevok Martiny Kormošovej, koordinátorky ochrany detí pred násilím z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Venovala sa témam sociálnej fóbie, depresiám či sklonom k násiliu u detí a mládeže, ktoré sa po pandémii znásobili. Táto situácia pritom dosiaľ nemá systematické riešenie. Chýbajú detskí psychiatri a psychológovia na školách, tlak na prvenstvo v triedach sa stupňuje a množstvo učiva narastá, sociálne siete polarizujú celú spoločnosť, vojna, klimatická kríza a ďalšie hrozby prehlbujú úzkosť atď.

Spoločne za jeden povraz

Cieľom druhého dňa podujatia bolo prepojiť príklady dobrej praxe z radov pedagógov a pedagogičiek zo ZUŠ a ZŠ a zároveň sa pokúsiť formulovať východiská, ktoré by obnovili dôveru škôl v divadelné inštitúcie a prehĺbili individuálny zápal jednotlivcov na systematický záujem viacerých výchovno-vzdelávacích aktérov. Ako problematická sa javí inklúzia detí so znevýhodnením, pestované je elitárstvo škôl pre talentované deti, vzrastá delikvencia mládeže. Jednotliví diskutéri a diskutérky sa podelili o osobné skúsenosti a spoločne si kládli otázky, akým spôsobom môže byť nápomocná divadelná tvorba pri prekonávaní celospoločenských kríz s dôrazom na detský svet. Pripravovaná školská novela (v rámci ktorej vznikne samostatný predmet dramatická výchova a v súčasnosti prebieha verejná konzultácia) môže nasmerovať tvorivosť a začleniť ju medzi pracovné metódy žiaka a pedagóga pri bežnej výučbe, riešení domácich úloh alebo do projektového vyučovania. Práca s dramatickými textami zasa môže poslúžiť v kľúčových fázach formulácie všeobecného názoru na svet, pocitov a hodnotení a nemala by byť vystavená tlaku klasifikácie za množstvo a rýchlosť zaznamenaných informácií.

Na konferencii opakovane zaznelo, že je nutné, aby sa školstvo na Slovensku aktívnejšie podieľalo na kultúrnej reprodukcii a premene kvality vzťahu k divadelným inštitúciám. Vedenie škôl a školských zariadení by malo jednotlivé triedy a pedagogický zbor aktivizovať na divácku komunitu a sprístupniť im kultúrne možnosti, ktoré daný región ponúka. Divadlá by zasa mali chápať lektorstvo ako kľúčový nástroj na dialóg s publikom. Z konferencie Divadlo pre deti síce nevzišiel žiaden metodický materiál, ktorý by jednotlivé podnety sumarizoval, ale predsa potvrdila, že dramatická edukácia sa už aj na Slovensku dostáva do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti. Preto možno očakávať viac takýchto cenných lastovičiek.

  1. https://bit.ly/3uy9Wpm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka je chránená pomocou reCAPTCHA a platia zásady ochrany osobných údajov a zmluvné podmienky spoločnosti Google.

PODOBNÉ ČLÁNKY