Krátky sumár z ostatnej prehliadky neprofesionálneho divadla v Košiciach, kde sa stretlo deväť inscenácií a desiatky divákov a diváčok. Kde sa živo diskutovalo i rozmýšľalo o možnostiach inscenačných tvarov.

TEXT: Miriam Kičiňová

FOTO: Jakub Baláž

Košické kultúrne centrá už tretí rok prinášajú Festival amatérskych divadiel (FAD). Táto aktivita má v sebe niekoľko aspektov. Je to jedna z mála prehliadok neprofesionálneho divadla v tomto meste, prehľad a konfrontácia tvorby v regióne, vytváranie komunitného spojenia, stretnutie niekoľkých zoskupení, ktoré našli svoj priestor v platforme Výmenníky, ale aj ukážka hostí z iných častí Slovenska. Festival nie je postupovou prehliadkou a ani hodnotenia poroty nemajú v sebe ambíciu postupového prístupu. Dôležitejšia je konfrontácia, hľadanie možností, upozornenia na potenciál a rozvoj. Práve v tejto širokospektrálnosti nie je FAD tematicky uchopený, je to naozaj možnosť pozrieť sa na rozmanitosť neprofesionálnej tvorby z mesta i kraja. Zdá sa, že toto divadelné stretnutie má do budúcnosti šancu podporiť a rozšíriť aj tvorbu nezávislých divadiel v regióne vzhľadom na mnohých mladých divadelníkov a divadelníčky z radov konzervatoristov a konzervatoristiek. A posilniť ambície výraznejšej práce s javiskovými prostriedkami aj u starších a skúsenejších divadelníkov a divadelníčok.

Trojdňový festival mal húfnu divácku návštevnosť. Tento záujem naznačoval skutočnú túžbu podeliť sa o divadelný zážitok, bola badateľná snaha podporiť priateľov a blízkych na javisku, ale pozorovala sa aj istá miera profesionálnej konfrontácie a provokácie. Diskusie o jednotlivých inscenáciách moderovala Diana Gabriková s hostkami Dášou Čiripovou a mnou, Miriam Kičiňovou.

Rôzne východiská tvorby aj rôzne prístupy k nej

Na jednom mieste sa stretli súbory s rôznymi východiskovými pozíciami i zámermi tvorby. Iné sú časové možnosti na skúšky, iné zameranie súboru, iné témy a spôsob práce. Bolo to deväť inscenácií deviatich rôznych zoskupení. Niektoré divadelné súbory sú už dlhoročnou značkou aj vo svete neprofesionálneho divadla na Slovensku, iné skôr obľúbenou stálicou Košíc, ďalšie sú liahňou a skúškou pre začínajúcich študentov a študentky herectva. Inde je to dôraz na sociálny aspekt divadla či snaha transformovať istý typ divadelnej outdoorovej aktivity do interiéru, akýsi profesijný posun a výskum.

Klasická činohra s dobrými témami

Klasické činoherné divadlá pre dospelých reprezentovali Celkom malé divadlo s inscenáciou Ako uvariť žabu, Divadlo P. A. s autorským projektom INSTAntná láska a Divadlo nad vecou s inscenáciou Tak prečo to neskúsiť. Hoci to nebolo zámerom, predsa možno hovoriť o istej tematickej prepojenosti. Inscenáciám dominovali mužsko-ženské vzťahy, interpretácia podôb lásky, evalvácia života. Celkom malé divadlo reprezentujú manželia Mészárošovci z Tekova. Ich podmienky tvorby sú viazané na domáci, priam obývačkový priestor, na komorné činoherné inscenácie, ktoré majú ambíciu vycestovať. Takým príkladom je aj ich inscenácia Ako uvariť žabu v réžii Valentína Kozaňáka. Išlo o posledný súd a istú reflexiu života, ktorá sa deje v metaforickom priehľadnom kubuse. Z neho/v ňom sa odvíja, vracia a komentuje príbeh hlavnej hrdinky, demaskuje násilie páchané na žene. Inscenácia, hoc s nepresnou dramaturgickou výstavbou, otvorila veľmi citlivú tému a priniesla ju do prostredia, ktoré sa s ňou nemusí konfrontovať bežne v takomto štylizovanom jazyku divadelnej skratky.

INSTAntná láska Divadla P. A. siahla po témach internetového poblúznenia, zamerala sa na tlak, ktorý sociálne siete vnášajú do vzťahov, manželských párov a následne i do výchovy detí. Exkurz do hrozby internetu sa dial primárne cez tému materstva, porovnávania, influencovania či žitia na internete bez napĺňania vzťahov, alebo naopak, len aby sa naplnili normy pofidérneho ideálu zo sociálnych sietí. Opäť dôležitá téma, ironické a sarkastické spracovanie, ktorému však chýbala pevnejšia ruka réžie a scénografie. Súbor je angažovaný v sociálnych témach a jeho zámer je mať istý spoločensko-kritický prístup k svetu. Zároveň si táto mladá skupina uchováva veľký nadhľad.

O téme prekáravej, možno až zakázanej lásky bola inscenácia Divadla nad vecou Tak prečo to neskúsiť. Michal Magura sa ako režisér rozhodol opäť pracovať so svojím autorským textom a nechávať veľký priestor publiku na jeho vlastné otázky. Láska medzi mužom a ženou s veľkým vekovým rozdielom sa tu stáva otáznikom bez spochybnení. Tím Divadla nad vecou je hráčsky veľmi zrelý a režisér pozná naturel svojho hereckého kolektívu. Zdá sa, že im píše roly na telo a kontinuálne pracuje iba s týmto zoskupením. 

Nastupujúca generácia, liaheň nezávislej tvorby

Inscenácie, ktoré na prehliadke prezentovali košické konzervatóriá, dokazovali, že ich pedagógovia i pedagogičky majú ambíciu ísť ďalej a nezostať len pri tvorbe klasickej záverečnej ročníkovej práce. Hľadali zaujímavé divadelné prostriedky i témy, ktoré mladých študentov a študentky dokážu osloviť. Divadlo Konja sa tak popasovalo s hrou Martina McDonagha Krásavica z Leenane. Šlo o výrazné herecké výkony v hre, ktorá si psychologicko-realistický prístup priam žiada. Mladí absolventi pracovali na inscenácii s veľkým citom pre mieru, presnosť a interpretáciu textu.

Konzervatórium Jozefa Adamoviča v spolupráci s Ateliérom bez stropu skúmalo v magických vodách Terryho Pratchetta v inscenácii Štipka Hodín – Reaper Man. Skúsili veľmi inšpiratívne a prekvapivo pracovať s videom v divadle a divadlom vo videu. Vybrali si proces technicky extrémne náročný, no tematicky, herecky a inscenačne nesmierne pútavý.

Lietadlo z pivnice z Konzervatória na Timonovej ul. sa odhodlalo preskúmať súčasný dramatický potenciál Lysistraty. Na dešifrovanie antiky hľadali kľúč v súčasnosti a vo svojej generácii. Šlo skôr o princíp pedagogickej réžie, ktorá nebazíruje na koncepte, ale na zvládaní základných vecí a prístupov k textu.

Tu sa v Košiciach rodí nový fenomén a nová liaheň práve pre nezávislé divadlá v Košiciach. Mnohí absolventi a absolventky konzervatórií totiž chcú ostať aj po ukončení štúdia pri tvorbe, chcú obohrávať svoje inscenácie a pokračovať v začatom. Niekedy práve košické Výmenníky poskytujú priestor na hranie aj týmto zoskupeniam a umožňujú ich stabilizovať a tým vlastne aj zlepšiť kvalitu predvedenia inscenácie. V rámci prehliadky tak možno hovoriť o zaujímavých spojeniach s umelcami z iných umení či s témami a titulmi, ktoré aj prekročili rámec toho, čo vyžaduje štátny vzdelávací program.

Vzácnosťou je Študentské divadlo Gymnázia na Alejovej v Košiciach s veselohrou Teta na zjedenie. Voľnočasová aktivita je pri tomto zoskupení dôležitejšia ako inscenačný princíp, entuziazmus tvorivého tímu študentov rôznych ročníkov a pedagogičky hovorí o záujme o divadlo, i keď v skromnejších predstavách a možnostiach prostriedkov.

Divadlo iných kontextov

Inú časť zoskupení reprezentovalo sociálne divadlo Hopi Hope, ktoré sa venuje práci s ľuďmi so znevýhodnením. Na tomto ročníku sa prezentovalo inscenáciou Snehová kráľovná.

Presun z hradného exteriéru do interiéru sa rozhodlo urobiť šermiarske zoskupenie Castellum Cassovia. V historickej dráme Komédia osudu sa odhodlali zasadiť toto umenie do divadelného tvaru, kde dominuje príbeh a boj v kontexte konkrétnych dramatických situácií hrdinu. Podarilo sa im ukázať divadelný potenciál takejto formy, realizovať dobové rituály, dokonca učiť bežného diváka a diváčku novému jazyku, ktorý si historická vernosť vyžaduje. Tu je presun do interiérového prostredia náročný a vyžaduje oveľa viac divadelnej skratky či pomoci priznanými divadelnými prostriedkami. Úmysel Castellum Cassovia a jeho nadšenie v tejto veci bolo viditeľné. Chcú od svojich inscenácií viac ako len technickú bravúru boja. Pokračovanie v tomto výskume divadelného potenciálu ich láka i naďalej a je to azda dobré znamenie, ak tento posun podstupujú s profesionálnymi divadelníkmi.

Novembrový FAD v Košiciach možno nazvať pestrým miestom. Šírka tém, rôznorodosť zoskupení, rozmanitá estetika inscenácií, prístup k diskusiám je vytváraním dobrej a priateľskej atmosféry. Tá má potenciál podporovať tvorivosť, neblokovať a aj provokačne odhaľovať možnosti na zlepšenia a individuálne posuny jednotlivých tvorcov a tvorkýň. Stojí za ňou oduševnený tím, ktorý vytvára nielen dobré podhubie, ale mám pocit, že sa chce sám posúvať ďalej.