Celoštátna postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla mladých FEDIM
Tisovec, 31. máj – 2. jún 2024
Netajím sa tým, že k FEDIM-u mám nesmierne vrúcny vzťah. Príčin prečo je to tak, je viacero. No tou najzásadnejšou je skutočnosť, že minimálne raz do roka mám akúsi zvláštnu záruku, že stratenú vieru v ľudstvo alebo aspoň kúsok z nej opäť nájdem. Teda nájdem… Prinesiete mi ju vy, mladí divadelníci. Prinášate ju občas s príjemne pridrzlým ironickým úsmevom či úprimnými zamysleniami „kam smerujeme“, odvahou otvárať tabu alebo schopnosťou zasmiať sa sami na sebe (aj na nás).
V priebehu troch festivalových dní sme ako odborná porota mali možnosť vidieť 11 inscenácií. Ako už býva na FEDIM-e pravidlom, väčšina z nich bola autorská. A tie texty, ktoré vznikli ako adaptácia dramatických či literárnych predlôh, boli tento rok dramaturgicky objavné. Všetky inscenácie tohto ročníka spája túžba jasne vyjadriť názor tvorcov k spoločensky závažným témam.
Súbor z Nitry Jarné prebudenie, pragmaticky nazvaný podľa inscenácie, pre ktorej inscenovanie vznikol, siahol po u nás zriedkavo inscenovanom texte Franka Wedekinda Jarné prebudenie (Pieseň fialového leta). Pripomína, že vzdelávací systém a spoločnosť reprezentovaná rodičovskými či pedagogickými autoritami sa od vydania Wedekindovho textu v roku 1891 v zásadných veciach až tak veľmi nezmenila.
Ak vzdelávací systém nefunguje ideálne, nuž berú do rúk, keď sa dá, oťaže práve divadelníci. Hneď dva súbory tohtoročnej prehliadky sa rozhodli urobiť nám rýchly dejinný exkurz. Divadlo z kuchyne sa v inscenácii Dej.iny.sk zameralo na udalosti zo slovenskej histórie, ktoré nám ponúklo vo forme obedného menučka, pripraveného zo surovín od lokálnych pestovateľov z Kapušian. Menu bolo primerane diétne aj s aperitívom na úvod, a tak tráviace ťažkosti nikomu zo zúčastnených nehrozili. Zároveň bolo príjemným prekvapením tohtoročného FEDIM-u, že hneď dve úvodné inscenácie festivalu pracovali na javisku so živou hudbou. Toto odborná porota veľmi ocenila.
Ďalšou inscenáciou, ktorá sa rozhodla nastaviť spoločnosti zrkadlo cez tentoraz satirický pohľad na históriu ľudstva, bolo Stvorenie sveta. Divadelný súbor Vystúpte, prosím nás cez umne vyskladané pohybové etudy previedol v skrátenom legislatívnom konaní dejinami ľudskej nepoučiteľnosti.
K témam, ktoré silno rezonujú medzi tvorcami divadla mladých patrí tohto roku najmä téma duševného zdravia, ktorá sa objavila v programe viackrát. Inscenácia Ústa plné slov súboru Výprask oslovila v momentoch, keď sa priatelia zomknú v snahe pomôcť, svojou autenticitou. Lucia Kráľová sa v neľahkej téme vydala ešte náročnejšou cestou a rozhodla sa inscenovať monodrámu. Jej nesmierne koncentrovaný herecký výkon v Tieňoch minulosti sprostredkoval divákom, aké je náročné vyrovnať so životnými stratami. Téme duševného zdravia sa viac či menej okrajovo venuje aj inscenácia DS Divožienky s názvom Little sister, ktorá zároveň prináša zásadnú otázku sebaúcty. Ako veľmi dokáže amorálny svet reality show rozložiť človeka, tlmočí v pôsobivej divadelnej jednoduchosti. Otázku prekonávania strachu z neznáma a nových životných situácií v reinterpretácii klasickej predlohy Červená (sa) čiapočka otvára Divadlo Dúhadlo.
O objavnej dramaturgii môžeme hovoriť v rámci programu hneď v niekoľkých prípadoch. Ľupčianske netradičné divadlo prinieslo do pozornosti dielo zabudnutého autora Pierra – Henri Camiho Minikomédie. Martinský súbor Drobátka sa rozhodol adaptovať literárne dielo Ireny Brežnej. Príbeh nútenej emigrácie a pocit cudzoty sprostredkúva s pripomienkou, že ako cudzinci sa občas cítime aj v dôverne známych vzťahoch.
Divadlo mladých býva rado odvážne a pristane mu aj trocha drzosti. Úsmevný pohľad na divadelný svet, nenaplnené ambície, festivalové rozbory a vnútrosúborové vzťahy ponúkli členovia súboru Malinový kompromis.
Hravú a nápaditú generačnú výpoveď o tom, aké je to byť zoomerom, ponúkla popradská TRMA – VRMA. Zároveň bola jedným z mála súborov, ktorý sa rozhodol takmer úplne upustiť od slov, a to, aké je to skákať gumu až po nástrahy pubertálnych hororov sprostredkovali takmer výhradne nonverbálne.
9. ročník Festivalu divadla mladých FEDIM v Tisovci opäť raz potvrdil, že v tejto kategórii sa tvorcovia neboja opustiť známe a dobre vyšliapané chodníčky. A pripomenul aj to, že úlohou divadla je nastavovať zrkadlo – kráse, ale i „ošklivosti“. A účastníci FEDIM-u sa rozhodne neboja formulovať svoj názor nahlas a jasne. Tak len aby ste vedeli, že aj keď sa to tak nie vždy zdá – počujeme a počúvame vás. Len to občas trošku trvá…
Zuzana Galková