26. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho divadla mladých FEDIM a amatérskeho divadla dospelých Belopotockého Mikuláš
Košický kraj, Trebišov, 17. – 19. apríla 2024
KRAJSKÁ POSTUPOVÁ SÚŤAŽ A PREHLIADKA DIVADLA MLADÝCH FEDIM
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove
na návrh odbornej poroty v zložení
Miron Pukan – predseda
Alžbeta Verešpejová
Marian Lacko
udelilo
1. miesto s priamym postupom na 9. ročník Festivalu divadla mladých 2024 v Tisovci
DS MALINOVÝ KOMPROMIS
Rozb/por
2. miesto a odporúčanie na postup
Divadlo pri fontáne (mladí)
E pericoloso sporghersi
Na krajskom kole Festivalu divadla mladých (FEDIM) sa zúčastnili dva mládežnícke súbory. V minulom roku založená mládežnícka sekcia michalovského Divadla pri fontáne sa predstavila hrou Kataríny Varechovej, kmeňovej autorky divadla, s názvom E pericoloso sporghersi. Autorka je psychologička a aj na základe vlastných pracovných skúseností, osobných postrehov zo života mladých a rozhovorov vytvorila voľnú koláž, v ktorej exponuje isté problémové prvky vzťahov (súrodenecký, priateľsky, milenecký), postojov, hodnôt, vplyvu sociálnych sietí na správanie, formovanie osobnosti. Už samotný text bol viac impresívny ako dramatický v slede samostatných, epicky radených výstupov. Pre začínajúcich mládežníkov náročný na plastické rozohranie pocitovo-vzťahových nuáns. Režijný koncept text viac povrchovo ilustroval, ako prenikal do psychologicky zložitejšieho obsahu. Aj preto výsledný tvar dostatočne nepostihol ambície textu, ktorý bol prisilným sústom pre mladý, ale určite perspektívny súbor.
Porota navrhla na priamy postup do Tisovca košický DS Malinový kompromis s inscenáciou Rozb/por. Na princípe pohybového divadla s polyfunkčne nápadito využívanou jedinou kulisou na javisku presvedčivo, s humorom, nadhľadom a v dynamickom mode rozohrali svoje vlastné divadelné skúsenosti a zážitky zo skúšok, vystupovania i reflexie porôt na súťažiach. Inscenačný tvar pôsobil ucelene aj vďaka interpretačným kvalitám súboru, ktorý fungoval ako kompaktný celok.
Oba súbory priniesli na javisko témy, ktoré v rôznych uhloch pohľadu korešpondovali so súčasným svetom mladých ľudí, ich skúsenosťami, zážitkami, či už vo vážnej, alebo nadľahčenej polohe. Rôznorodosť sa prejavila aj v inscenačných prístupoch a interpretačných kvalitách. Jednoznačným bonusom v oboch prípadoch je vlastná autorská tvorba.
Alžbeta Verešpejová
a Miron Pukan
Hodnotenia inscenácií
DS Malinový kompromis, Košice
Rozb/por
Inscenácia Rozb/por, s ktorou sa predstavil mladý kolektív DS Malinový kompromis z Košíc, bola veľmi príjemným prekvapením krajského Divadelného Trebišova. Najviac potešil autorský vklad režisérky Miroslavy Lauffovej a jej študentov. Inscenácia je veľmi živá, bezprostredná, hravá a humorná. Paroduje dedinské ochotnícke súbory, divadelné prehliadky aj prácu porôt na týchto prehliadkach. Neuráža však, ale pomocou študentskej nadsádzky a recesie prináša plné priehrštie dobre vypointovaných výstupov a etúd, ktoré sú umne pospájané do zaujímavej a veľmi životaschopnej inscenácie.
Marian Lacko
Divadlo pri fontáne, Michalovce (mladí)
Katarína Varechová: E pericoloso sporghersi
Divadlo pri fontáne z Michaloviec sa rozhodlo inscenovať text kmeňovej autorky súboru, psychologičky Kataríny Varechovej, s názvom E pericoloso sporghersi, ktorý vypovedá o istých podobách problémových vzťahov (súrodeneckých, priateľských, mileneckých), postojov, hodnôt, o vplyve sociálnych sietí na správanie mládeže, formovanie osobnosti, o podprahovom násilí, existenčných deformáciách mladého človeka dneška, o jeho traumách a neúspechoch. Text hry bol viac impresívny ako dramatický, pre začínajúcich mládežníkov interpretačne pomerne náročný, navyše komponovaný ako koláž alebo sled viac či menej vyvážených dramatických obrazov prerývaných strímerkou/youtuberkou, ktorá si nezávisle od inscenovaných tém rieši vlastné problémy, adresované foloverom. Okolo protagonistov hry (mladý pár) sa vírili epizódne postavy bez presnejšieho typologického škálovania, dokresľujúce neraz civilno-realistickým spôsobom osudné zážitkové momenty z ich životných príbehov. Škoda, že tento princíp oscilovania medzi aktuálnymi výstupmi protagonistov príbehu a sekvenciami strímerky v rozličných prostrediach, ktoré neboli v inscenácii konzekventne riešené a boli navyše redundantne prerušované zdĺhavými hudobnými motívmi, sa stávali postupne v istom zmysle schematickými, čím sa oslabovali uzlové, dramaticky nosné momenty príbehu a jeho recepcie i samotný gradačný princíp diela. Hudba tu plnila viac atmosférotvornú (tzv. predelovú) než dramatotvornú funkciu. Rovnako dramaturgicko-režijná práca (Jela Timková) nerátala s variabilnejším budovaním mizanscén dramatických postáv stvárňovaných hercami viac v nepresne budovanej pozícii než v plastickom variovaní individuálneho interpretačného výrazu, ktorý by priniesol divákom neočakávanejšie kreácie vyrastajúce predovšetkým z osobnostného herectva než z „kašírovaného“ herectva prežívania či psychologickej skratky. Režijný koncept text viac povrchovo ilustroval ako prenikal do zložitejšieho a pestrejšieho spektra cítenia a vnímania. Aj preto výsledný tvar nepostihol dostatočne ambície textu, ktorý bol náročným východiskom pre začínajúci, mladý, ale určite perspektívny súbor.
Miron Pukan
KRAJSKÁ POSTUPOVÁ SÚŤAŽ A PREHLIADKA DIVADLA DOSPELÝCH BELOPOTOCKÉHO MIKULÁŠ
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove
na návrh odbornej poroty v zložení
Miron Pukan – predseda
Alžbeta Verešpejová
Marian Lacko
udelilo
1. miesto s priamym postupom na 49. ročník Belopotockého Mikuláša 2024 v Liptovskom Mikuláši
Divadlo P.A., Košice
INSTAntná láska
2. miesto s odporúčaním na postup
Divadlo pri fontáne, Michalovce
Ale, ale, pani plukovníková
3. miesto
Divadelný súbor Hviezdoslav pri MKC, Spišská Nová Ves
Jeppe z vŕšku
Ocenenie za účasť
Divadlo Milénium, Košice
Strašne ošemetná situácia (S. O. S.)
Východoslovenské divadlo Trvalky, Košice
Femme Fatale
Na súťaži amatérskeho divadla dospelých sa malo zúčastniť šesť súborov. Košický súbor Actor však na poslednú chvíľu odvolal svoju účasť s predstavením Molièrovho Lakomca z technických dôvodov.
Aj v tejto sekcii sa predstavili vlastnými autorskými textami dva košické súbory: Divadlo P.A. a Východoslovenské divadlo Trvalky.
Autorský text INSTAntná láska súboru Divadla P.A. sa tematicky orientoval na aktuálny (a už mnohokrát prepieraný) problém rozporu mediálnej ilúzie sociálnych sietí a životnej reality. Pri inscenovaní réžia skĺbila prvky realistického divadla s pantomímou a účinne pracovala so zvukovými efektmi. Porota ocenila predstavenie priamym postupom na Belopotockého Mikuláš.
Divadelné zoskupenie Trvalky sa predstavilo hrou Femme Fatale, monologickými spoveďami postáv – žien odkrývajúcich svoj vnútorný svet v kontrapunkte s pracovnými „maskami“. Kolektívny scenár vznikol na základe aj vlastných životných skúseností. Výsledný inscenačný tvar však výrazne poznačili režijné a interpretačné nedostatky.
Košický súbor Milénium, ktorý pomaly prechádza generačnou výmenou, pokračuje v hľadaní vhodnej inscenačnej poetiky na pôde rôznych žánrov. Tentoraz si zvolil Solovičovu hru Strašne ošemetná situácia (S. O. S) v úprave L+S, ktorá v ilustratívnej javiskovej podobe obnažila viaceré rezervy Solovičovho textu, ale aj interpretačných limitov staršej gardy súboru a režijnú nedotiahnutosť viacerých inscenačných nápadov.
Režijné rezervy naplno zarezonovali v predstavení DS Hviezdoslav v Holbergovej komédii mravov Jeppe z vŕšku. V inscenácii, v ktorej sa režisér sústredil len na prepracovanie hlavnej postavy Jeppeho, absentoval jasne formulovaný režijný postoj k proklamovanej aktualizácii témy – režisér ju nedokázal do inscenácie preniesť dostatočne jasne a navyše nevyužila núkajúci sa interpretačný potenciál ostatných účinkujúcich v ďalších postavách.
Michalovské Divadlo pri fontáne inscenovanie Ahlforsovej hry Ale, ale, pani plukovníková vcelku kultivovane zvládlo. Vo svojej podstate viac konverzačnú ako situačnú čiernu komédiu inscenovali vo svojom tradičnom realistickom uchopení a udržali charakter žánru aj vďaka dobre zvolenému obsadeniu (až na jednu výnimku). Predstavenie Michalovčanov, hoci neprekonalo kvalitu inscenácie z minulého roku (Samko Tále), dosiahlo štandardnú úroveň, ktorú rušilo iba nešikovné scénické riešenie výkrytmi.
Hlavnými pozitívami súťaže sú účasť nových súborov a podobne ako v súťaži mladých tendencie smerujúce k autorskému divadlu.
Alžbeta Verešpejová
a Miron Pukan
Hodnotenia inscenácií
Divadlo P.A., Košice
INSTAntná láska
Inscenácia INSTAntná láska Divadla P.A. z Košíc bola príjemným prekvapením Divadelného Trebišova. Jednak tým, že inscenácia je vlastnou tvorbou scenáristky a režisérky súboru Zuzany Dovičákovej, jednak prirodzeným civilným herectvom všetkých štyroch hercov, ale aj zaujímavou scénografiou, ktorá predznačovala, že výstupy, ktoré by ťažko zahrali v „reáli“, budú zahrané v tieňohrách. Inscenácia bola umne pripravená a pre divákov lepšie „stráviteľná“. Veľkým plusom bola téma takzvaných internetových mamičiek, influenceriek, ktoré všetko o svojom tehotenstve a deťoch „vešajú“ na internet. Hoci táto téma zo začiatku vyznievala rozpačito a vágne, postupne sme sa v nej uistili.
Inscenácia INSTAntná láska bola v rámci súťaže divadiel dospelých najucelenejšia a priniesla zaujímavo spracovanú súčasnú tému a pohľad členov Divadla P.A. na ňu.
Marian Lacko
Divadlo pri fontáne, Michalovce
Bengt Ahlfors: Ale, ale, pani plukovníková
Ahlforsova hra Ale, ale, pani plukovníková ponúka výbornú príležitosť na rozohratie dramatických situácií, ako aj na hereckú drobnokresbu a všeobecne priestor na minucióznejší prístup pri kreovaní dramatickej postavy, čo sa tvorcovia inscenácie usilovali naplniť. Vo svojej podstate viac konverzačnú ako situačnú čiernu komédiu naštudovali vo svojom tradičnom realistickom princípe. Opäť teda siahli po komédii, v tomto prípade postavenej na zámene postáv, a zamerali sa primárne na vytváranie humoru a komického efektu (verbálna i situačná komika). Text výrazne skrátili a ponechali v ňom iba zásadné dramatické momenty potrebné na budovanie zápletky, vďaka čomu inscenácia trvá akurát 90 minút (bez prestávky). Ku škrtom pristupovali precízne, konanie postáv je inscenačne vyargumentované, nedochádza k medzerám v zápletke a text ako celok pôsobí na javisku v podaní hercov súboru koherentne.
Z hľadiska dramaturgicko-režijnej koncepcie nedošlo k žiadnej výraznejšej interpretácii, pretože mizanscény sú stavané primárne s ohľadom na ich funkčnosť. V hereckej interpretácii stavali aktéri na základných typologických črtách postáv, ktoré zvládli na kultivovanej úrovni, hoci v niektorých prípadoch interpreti podľahli svojim overeným postupom i výrazovému potenciálu a vzdali sa jemnej štylizácie kreujúcej postavu (napríklad v prípade herca stvárňujúceho lekára i natierača sa z macha stal submisívny chlapík). Vzhľadom na celkový zámer inscenácie to však vo väčšine situácií neprekážalo, herci ťažili zo svojej dlhoročnej skúsenosti, zohratosti a dynamiky. Situácie mali vďaka tomu briskné tempo a diváka udržali v napätí, pozornosti a humore. Možno tiež konštatovať, že hoci tohtoročná inscenácia neprekonala inscenačnú prácu súboru z minulého roka (Samko Tále), dosiahla štandardnú úroveň, ktorú znehodnocovalo predovšetkým štýlovo neadekvátne zvolené scénické riešenie (výkryty s ich jednotlivými komponentmi), ako aj neorganicky zapojený hráč na saxofóne a flaute, keďže atmosférotvorný a sčasti aj dramatotvorný princíp dotvárala na ploche takmer celej inscenácie reprodukovaná hudba.
Miron Pukan
DS Hviezdoslav pri MKC, Spišská Nová Ves
Ludvig Holberg: Jeppe z vŕšku
Morálnu komédiu od Ludviga Holberga Jeppe z vŕšku, ktorú uviedol DS Hviezdoslav, prijali diváci s pomerne dobrým ohlasom. Škodou však je, že u divákov zarezonovali hlavne prvoplánové herecké akcie a vtipy, ktoré sa v texte sem-tam zjavujú. Celkové vyznenie inscenácie už bolo trochu rozpačitejšie. Štruktúru hry postavenú na scénograficky vymedzenom hracom priestore nie všetci herci dodržiavali striktne. Rovnako nebola dotiahnutá kostýmová zložka inscenácie a všetko to vyústilo v herectve niektorých predstaviteľov. Treba však vyzdvihnúť herecký výkon Petra Königa, ktorý vo veku 85 rokov dokázal veľmi presvedčivo až herecky bravúrne stvárniť Jeppeho, teda hlavnú postavu hry.
Marian Lacko
Východoslovenské divadlo Trvalky, Košice
Femme Fatale
Divadelné zoskupenie pozostávajúce z ôsmich žien vzniklo v roku 2022. Má za sebou prvé skúsenosti na pôde ochotníckeho divadla. Bez prechádzajúcich skúseností sa rozhodli vytvoriť spoločný autorský scenár inšpirovaný vlastnými životnými skúsenosťami, svetom súkromným až intímnym a svetom verejným. Text nemá klasickú dramatickú výstavbu, je to koláž zložená z monológov jednotlivých žien, jedného spoločného dialógového výstupu a spievaného vstupu, ktorý je premostením z osobného sveta postáv do verejného.
Scénické riešenie ako centrum všetkých výstupov zvolilo v strede javiska umiestnenú sedačku, na ktorej si svoje monológy odohrali postupne všetky postavy. V úzadí javiska umiestnené stoličky s herečkami čakajúcimi na svoje výstupy pripomínali akúsi čakáreň (u psychológa).
Civilné kostýmy žien znakotvorne dopĺňali v prvej časti župany (privátny svet postáv) a plesové škrabošky (verejný, pracovný svet).
Epicky radené monologické výstupy mali značne rôznorodú interpretačnú úroveň. Pri postavách starších žien epickú, ilustračnú (vrátane výstupu Čakania na Poštára). V generačne rôznorodom obsadení boli preto podstatne presvedčivejšie svojimi výkonmi mladšie interpretky. Dokázali všetkými hereckými výrazovými prostriedkami uveriteľne modelovať postavy a tlmočiť svoje príbehy a osudy. Staršie dámy bojovali s pátosom, tlačili svoje postavy do póz. Prejavili sa u nich problémy s prácou na význame slova či celej repliky a rovnako aj s javiskovým pohybom. Táto poznámka však ide značne na vrub réžie, ktorá mala interpretkám pomôcť vyriešiť alebo minimalizovať tieto problémy. Monológ ako dramatická forma je interpretačne náročný aj pre nejedného profesionála. Potrebuje kvalitný text (dramaticky i obsahovo) a paletu výrazových prostriedkov, aby udržal pozornosť diváka. Tak ako súbor, aj režisérka zatiaľ zbierajú skúsenosti v práci s hercom a prenosom textu do javiskovej podoby. Odzrkadlilo sa to nielen na vedení účinkujúcich, ale aj na stereotypnom aranžmán mizanscén a hlavne v odstupe od témy. Úvod i finále poúčajúce diváka sa tiež javili jedným z výrazných problémov tohto javiskového tvaru, ktorý v konečnom výsledku pôsobil režijne i herecky nevyvážene, obsahovo rozpačito. Nesie teda znaky prvého pokusu, ale treba veriť, že ich ďalšie divadelné snaženie sa postupne zbaví hereckého manierizmu a prinesie na javisko nové zaujímavé témy, také hodnotné, ako bola tá, s ktorou sa zúčastnili na trebišovskom festivale.
Alžbeta Verešpejová
DS Milénium, Košice
Strašne ošemetná situácia (S. O. S.)
Solovičova hra z roku 1968 je pokusom autora o satirickú moralitku. Upravovatelia Július Satinský a Milan Lasica vkomponovali do textu hry svoje medzihry, ale hlavne humor a nadhľad, aby text priemernej úrovne ozvláštnili a dali mu esprit. Samozrejme, téma rodiny a jej morálnej diagnózy patrí medzi tie, ktoré nachádzajú v každej dobe aktuálnu reflexiu. Platí to aj o dnešných časoch, keď rodina ako sociálna bunka zažíva naozaj silné zmeny a otrasy. Preto možno výber titulu akceptovať (hlavne vďaka úprave L+S), hoci určite by sa k tejto téme našli aj dramaticky a analyticky kvalitnejšie tituly. Text hry režisér ešte mierne zoškrtal, nenarušil však tému, logiku fabuly či vzťahov postáv; jednako však formálne len mierne aktualizovaný text (mobily, SMS etc.) potreboval ešte zopár škrtov (napríklad v úvode 3x v krátkom slede – bez gradácie alebo podstatného režijného zámeru – opakovaná informácia o bitke Háčika).
Inscenácia pracuje s náznakovou scénou mobiliára, ktorým sa ilustruje domácnosť rodiny Háčikovcov, a s prázdnym pohyblivým rámom obrazu využívaným v druhej rovine hry postavami Komentátorov. Jeho využívanie by však réžia mohla podstatne viackrát zmysluplne využiť. Aj preto pôsobil na javisku len ako jednorazová kulisa, ktorá sa stala veľmi skoro zbytočnou, nefunkčnou. To isté platí aj o kecpultoch, na javisko umiestnených vo finále, spoza ktorých spustili Komentátori vedeckú prednášku (prednášať sa dá aj bez nich, prípadne s využitím spomínaného prázdneho rámu obrazu).
Aktualizácia textu sa premietla aj do kostýmovej roviny, s istými príznakovými prvkami v kostýme každej postavy.
Réžia sa sústredila hlavne na konverzačnú rovinu hry a mizanscény jednotlivých výstupov riešila pomerne stereotypne, čo v konečnom dôsledku navodilo retardujúci temporytmus predstavenia.
Hra síce neponúka plnokrvné charakterové postavy, ale dáva šancu, aby režisér spolu účinkujúcimi dali každej z postáv živý a zaujímavejší obsah. Je to, samozrejme, otázka možností obsadenia, ktorá sa týka hereckých interpretačných schopností. Najstaršia generácia neprekročila zabehané a limitované štandardy. Stredná generácia, ale hlavne mladá generácia svojimi postavami priniesla na javisko najviac energie, humoru a zmyslu pre naplnenie viacerých vzťahových situácií i zmysluplnej práce so slovom. Je preto škoda, že na plnokrvnejšiu a farebnejšiu typológiu postáv akoby réžia rezignovala, tak ako na dodržiavanie štronza (stop-time) postáv príbehu pri vstupoch Komentátorov. Ich dialógy pôsobili zdĺhavo. Charakter textov Lasicu a Satinského sa stal tvrdým orieškom pre oboch účinkujúcich nielen pre kvantitu, ale aj akcentovanie jeho významov, esprit špecifického humoru, intelektuálneho nadhľadu. V konečnom výsledku ovládlo predstavenie vláčne tempo, ktoré čiastočne oživili len vstupy ponúkajúce rôzne riešenia kľúčových dramatických momentov príbehu (v štýle Laterny magiky). Porota upozornila aj na absenciu jasne vypointovaného záveru (či už zvukovo, svetelne, akčne, alebo súhrnne).
Súbor Milénium založila v roku 2010 Brigita Bobulová, bývala herečka košického Štátneho divadla, v tom čase už na dôchodku. Súbor sa skladal z členov staršej generácie bez akýchkoľvek hereckých skúseností. Od roku 2016, od nástupu Gejzu Tótha do funkcie vedúceho súboru a režiséra, dochádza pomaly ku generačnej výmene, pri ktorej sa mení postupne aj interpretačná kvalita účinkujúcich a ktorá odštartovala aj hľadanie vhodnej inscenačnej poetiky na pôde rôznych dramatických žánrov. Inscenácia aj napriek spomínaným výhradám naznačila, že zmeny v hereckom zložení dávajú nádej na umelecký rast súboru.
Alžbeta Verešpejová
Krajské kolo: Košický kraj
Organizátor: Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove
Zodpovedná odborná pracovníčka: Zuzana Pavlová
Fotografie: archív Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove
