Jiráskův Hronov
celoštátna medzidruhová prehliadka amatérskeho divadla s medzinárodnou účasťou
Česká republika, Hronov, 2. – 10. 8. 2024
Robiť divadlo je odvaha. Robiť amatérske divadlo je brutálna odvaha, občas hraničiaca so sebatrýznením. Ísť do divadla je tiež istým spôsobom odvaha. Odvážili sme sa – a preleteli sme dejinami a rôznymi osudmi.
V dnešnej dobe si opäť potrebujeme vyšliapať chodníček k slobode. Aj v divadle. Inscenácia Dětského divadelného souboru Švandova divadla na Smichově v Prahe pod názvom Otto skrýva inšpiratívny príbeh českého vedca, vynálezcu kontaktných šošoviek a siloniek Otta Wichterleho. S humorom a ľahkosťou nám mladí divadelníci ukázali, aká je tuposť slepá a nekonečná, že jej nepomôžu ani kontaktné šošovky, aj to, že géniovia, našťastie, existujú mimo priestoru, času a politického zriadenia.
Pokračovali sme v jazde s výnimočnými. Druhý príbeh o odvahe – odvahe z donútenia – sa príznačne odohral v Sokolovni. Inscenácia Honzlová Hereckého studia Švandova divadla v Prahe nasadzuje „ženské šošovky“ a kontaktuje nás s dobou, v ktorej politická strana ovládla všetko a kam sme ju nepustili, tam sa vlámala. Na javisku pozorujeme jednoliaty kolektív mladých ľudí v sivom a jednu nepokojnú dušu, ktorá prehovára v každej herečke zvlášť a v každej trochu inak. Honzlová, podobne ako Wichterle, vytŕčala z radu. Kým Wichterle má v inscenácii realitu okolo seba tak trochu „na háku“, Honzlová s ňou zažíva tvrdé strety denne. Aj v socializme sú (si) rovní a rovnejší a ku zlatej bráne sa kráča po chrbtoch udaných ľudí. Honzlová neudáva, tak jej na ten chrbát nakladajú, čo sa dá. Ona to ustojí, rovnako ako to ustála autorka rovnomennej literárnej predlohy inscenácie Zdena Salivarová.
Ustála to aj Miřenka Čechová ako baletka. Balet je tvrdá drina a vyzlečie človeka donaha – stane iba telom. A než začne človek milovať „to prázdno v sebe“, to neviditeľné ja skryté pod dokonalými tvarmi, prejde dlhú cestu sebatrýznenia. Miřenka Čechová zomrela počas predstavenia Baletky niekoľkokrát, aby sa mohla na jeho konci narodiť znova, ako žena, ktorá už vie, kým je a čím nie je. To všetko pred plnou sálou. Tomu sa hovorí odvaha. A my si to vážime, lebo priznať sa k vlastným pádom a omylom, je, skrátka, odvážne.
Po všetkých divadelných súbojoch sme sa odvážne vybrali v letných bundách do festivalového víru. Odvážne sme mrzli v Tritone pod hviezdnym nebom, medzi ľuďmi, pre ktorých má divadlo stále váhu. A radi budeme mrznúť zas. Ten pocit, keď človeka tvorivo a divácky mrazí, sa nedá ničím nahradiť.
Už menej odvážne sa púšťame do ďalšieho gastro zážitku – rovno po hlave sa púšťame do slávnych náchodských waflí (veď ktovie, kedy zase naplníme aj naše biologické potreby). ;D
Katarína Jánošová a Alexandra Štefková
Foto: K. J., A. Š.
