logotyp: JAVISKO.sk
Vyhľadať

RUBRIKY

Aktuality

Živé múzy nechcú mlčať

Živé múzy nechcú mlčať

Subjektívny záznam o 46. ročníku celoštátnej postupovej súťaže neprofesionálneho divadla dospelých Belopotockého Mikuláš v kategórii tradičné prúdy divadla.

TEXT: Miklós Forgács, predseda poroty kategórie tradičné prúdy divadla

FOTO: Jakub Jančo

Big bang

Ťažko sa definuje pojem tradícia. Radšej si predstavme tradičného tvorcu. Je to celkom jednoduché. Jeho bytie sa uskutočňuje na javisku: spieva v hebrejčine archaické slovenské ľudové balady, popritom tancuje autentické rumunské pastierske tance v priestorovom tvare maďarského runového písma a točí sa neúnavne ako sufistický derviš, medzitým s navažskými indiánskymi motívmi vyšívanými nechtami na nohách vryje do divadelných dosiek Braillovým písmom Nový zákon a čínskymi kaligrafiami potetovanými prstami na rukách znakovou rečou artikuluje Marxov Kapitál preložený do latinčiny. Obklopuje ho mnohovrstevná ničota pred stvorením. Je nahý. Nedá sa odhadnúť ani na prvý pohľad, či je žena alebo muž, alebo klasická marioneta, alebo zviera, alebo rastlina, alebo anorganická bytosť. Je premietaný ako magický hologram posthumánneho random generátora.

Takto sa rysuje pred očami prapercipienta silueta tradičného divadelného tvorcu, herca, diváka či dokonca porotcu. Zrazu výbuch: a fosílne franforce prehumánneho sveta vytvárajú čistý prameň analógového a digitálneho folklóru neustáleho strácania.

I have a dream

Múzy nás vidia. Múzy prichádzajú. Múzy sú tradičné. Deväť inscenácií v kategórii tradičné prúdy divadla. Deväť múz v kategórii tradičné prúdy existencie. Deväť možností v kategórii tradičné prúdy liptovskomikulášskych blízkych stretnutí pandemického druhu.

Urania – múza vedy a astronómie – si vybrala inscenáciu Divadla na TrakOch z Trakovíc Dzjéra do sveta. Bezbrehá komunitná hip-hop pseudo-doku-satira o vesmírnych zemiakoch a prízemných tuneloch, alebo ako sa stane osobnosť sviežou machuľou.

Terpsichoré – múza tanca a pohybu – si vyhliadla predstavenie Divadla Paradox z Nových Zámkov – Čechov/Gogoľ: Medveď – Nos. Konštruktivistická klauniáda o otrepaných frázach diktatúry a o diktatúre otrepaných fráz, alebo ako sa buduje chaos.

Polyhymnia – múza rétoriky, viachlasu a zboru – natrafila na produkciu Záhoráckeho divadla zo Senice Svatuškár podľa Tartuffa od Molièra. Aktivistický divadelný pamflet, neartikulovaný výkrik pre neartikulovaný problém v neartikulovanej podobe ako jasné gesto túžby po vzbure a po gerilovom boji, alebo ako sa stáva režisér celým súborom.

Klio – múza histórie – sa zaľúbila do predstavenia zvolenského Divadla Zelienka Detvianska nátura. Anekdotické folklórne pásmo podpolianskeho Jedermana, štylizovaná oral history-show horehronského Herkulesa každodennosti, alebo ako sa premenia podrobne vykreslené naivné detaily na regionálno-univerzálnu mytológiu.

Kalliope – múza epickej poézie – si privlastnila inscenáciu súboru Falangír z Kostolišťa. Mystifikovaná číročistá tradícia záhoráckeho baróna Prášila či hravá sila slova, príbehu a fantázie ako rodinná istota a teplo domova, alebo ako sa stáva ľudovosť ľudskosťou.

Euterpé – múza hudby a lyrickej poézie – chcela silou-mocou produkciu medzibrodského Potulného dividla J+T Don Kychot. Kaukliarska ars poetika divadelníka, jokulátorská vízia tenkej hranice medzi pravdou a výmyslom, realitou a snom, skutočnosťou a fantáziou, alebo ako sa simulovaná náhoda stane definitívnou simuláciou a ako sa zraniteľnosť a nedokonalosť rozozvučí ako symfónia úprimnosti a bezprostrednosti.

Melpomené – múza tragédie – mala zálusk na inscenáciu Divadelného súboru ŠAPO z Ploštína – Jozef Gregor Tajovský: Matka. Baladické vibrovanie v srdci a v hlave s takou intenzitou a ťažobou, že pod hercami sa skoro prelomilo javisko, alebo ako sa premení jasná reč a sugestívna atmosféra na farebnosť monotónnosti a rôznorodosť presnosti.

Thália – múza komédie – zatúžila po predstavení Divadla f*ACTOR z Palúdzky – Ivan Bukovčan: Luigiho srdce. Moralizujúco amorálny komiks na modelovú nôtu sebavedomej améby, alebo ako sa ostrý temporytmus premení na pavučinu behaviorálnej psychológie a nekonečná párty na etickú dišputu.

Erato – múza ľúbostnej poézie – si bola istá, že jej patrí produkcia Divadla mladých zo Šuňavy – Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon. Jarmočno-rurálne soft-pastorále potlačených pudov a emócií viacerých generácií, alebo ako sa dedinské nešťastie premení na ľudovú zábavu, ale v každom pohľade sa skrýva záblesk neukojenej túžby.

Múzy jednoznačne a z rôznych strán a neustále náruživo, zákerne a nevypočítateľne hýčkali, vábili a bozkávali každého, kto len trošku pripomínal tradičného tvorcu, porotcu alebo diváka.

Zombie algoritmus

Tento festival bol nekonečným algoritmom:

živá porota – divadlo zo záznamu

online porota – živé divadlo

živá porota – živé divadlo

online porota – divadlo zo záznamu

živá porota zo záznamu – online divadlo zo záznamu

online porota naživo – živé divadlo naživo

mŕtva živá online porota – zaznamenané oživené mŕtve divadlo

živé mŕtvoly poroty zo záznamu – usmrtené živé divadlo online

naživo usmrtená porota – online oživené divadlo

divadlom oživená mŕtva porota – porotou usmrtené naživo zaznamenané divadlo

porota ako divadlo a divadlo ako netradičné zombie

Post mortem vitae

Takže je jasné, že divadlo je naraz epidémiou, testom, vakcínou a životnou silou. Oživenou tradíciou a nikdy nezomierajúcim odkazom. A najmä neustálou dilemou. Ako každá dogma. Tradične.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka je chránená pomocou reCAPTCHA a platia zásady ochrany osobných údajov a zmluvné podmienky spoločnosti Google.

PODOBNÉ ČLÁNKY