V dňoch 23. – 27. 8. 2022 sa členovia AND, n. o., Ján Fakla a Jana Mikitková zúčastnili na 25. ročníku medzinárodného veľtrhu divadla Feria de Teatro, ktorý sa koná pravidelne koncom augusta v starobylom meste Ciudad de Rodrigo v provincii Salamanca. Ako vyzerá ponuka a predaj divadla a ako môže aj divadelný festival pomáhať rozvoju malého mestečka?
TEXT: Ján Fakla, Jana Mikitková
FOTO: Ján Fakla, Jana Mikitková
Provincia Salamanca patrí do regiónu Kastília a León, najväčšej kultúrno-historickej autonómnej oblasti Španielska, ležiacej v severnej časti Pyrenejského polostrova blízko portugalských hraníc. Mestečko s tisícročnou históriou a 12 000 obyvateľmi hostilo tento rok na 12 miestach v stredovekom centre, na hradbách, ale aj za bránami a priekopami mesta 47 umeleckých skupín zo Španielska, Portugalska a Brazílie s rozmanitým programom.
Širokospektrálna dramaturgia festivalu sa snažila prezentovať novú umeleckú tvorbu vo všetkých žánroch divadelného umenia (súčasné i klasické činoherné divadlo, tanec, bábkové divadlo, cirkus a pouličné produkcie). Obľúbené boli nielen klasické drámy a romány spracované v modernej scénickej forme, napríklad od Cervantesa (Numancia), Corneilla (Cid), Dumasa (Traja mušketieri), ale aj konverzačné či situačné komédie španielskych autorov, napríklad Si tú te vas (Ak pôjdeš ty), Las que limpian (Chyžné), Champán por las tetas (Šampanské pre prsia), inscenované s náznakovou scénografiou, historickými alebo štylizovanými kostýmami, ale iba so statickou réžiou. Herci však vynikali kultivovaným hudobno-speváckym a pohybovým prejavom. Väčšina inscenácií na veľtrhu bola postavená na slove, teda najmä pre španielske publikum. Tretinovú výnimku tvorili progresívnejšie, pohybové a pouličné produkcie, ktoré viac narábali so znakom, metaforou či artistickým umením. K takým patrilo vystúpenie piatich akrobatiek z baskickej skupiny Capicua, ktoré sa pokúsili vyjadriť sociálnu tému šičiek džínsov. Svojím telom a akrobaciou tkali neviditeľné nite a prepojenia vzťahov medzi matkami, babičkami, dcérami a spoločníčkami, ktoré dedili remeslo z generácie na generáciu. Bola to citlivá show, ktorej nechýbal nadhľad ani humor. Naopak, duo portugalských poľnohospodárov z DS Erva Daninha sa snažilo v akrobatických kúskoch na vlečke malého rotujúceho traktora prezentovať najmä maskulinitu. Počas svojho pouličného predstavenia Rasto (Nájdené) však neodhadli mieru demonštrácie mužskej sily a pri súboji s traktorom zavarili motor. O čosi metaforickejšia bola trojčlenná cirkusová skupina About it, ktorá v akrobatickom predstavení Loop s vankúšmi a obrovskou hojdačkou dokázala vyjadriť nielen formu, ale aj príbeh kolobehu života. Progresívne pôsobila aj portugalská divadelná skupina Kopinxas, ktorá v uliciach mesta predviedla živý koncept stereotypného kolobehu života súčasných mestských ľudí z korporátnych firiem. Ich mechanickú chôdzu a rutinnú činnosť v čiernych oblekoch, s kufríkmi v rukách a zvoncami na krku zavracal ako ovce dedinský bača palicou a hvízdaním. Neverbálna pochôdzková inscenácia Trans(h)umanita tak ponúkla aj kritický pohľad na kapitalizmus s jeho odvrátenou stranou duševnej prázdnoty.
Mimoriadne rezonujúca bola bábková monodráma Estación Paraíso (Stanica Raj) divadelnej skupiny La Maquiné. Na vlakovej stanici si stará bábkoherečka na súmraku svojho života nepamätá, čo tam robí. Láska k chýbajúcemu partnerovi je jej jedinou spomienkou a bábky v starom kufri sú jej jediným sprievodcom, ako zistiť, kto je a aký je jej ďalší cieľ. Inscenácia veľmi ľudsky postavila publikum pred realitu života, ktorou je staroba, zraniteľnosť, osamelosť, ale aj nevyhnutnosť odovzdať štafetu ďalším. Vynikala nielen úrovňou bábkoherectva, ale aj tým, že oslovovala detské a dospelé publikum súčasne, čím nastolila ojedinelý medzigeneračný dialóg. Výchovná a vtipná bola tiež vizuálno-futuristická prehliadka virtuálneho múzea s názvom La mejor obra de la historia (Najlepšie dielo v dejinách), ktorou Divadlo Spasmo spojilo divadelné a výtvarné umenie s novými médiami hologramov a viacplošných projekcií. Hra určená pre základné školy predstavila inšpiratívny spôsob, ako pútavo vzdelávať deti o dejinách umenia. O atmosféru festivalu v uliciach mesta sa postarali najmä dve umelecké skupiny. Na úvod veľtrhu urobilo 8-členné Z Teatro y la Escalera de Tijera cez historické uličky a námestia sprievod cirkusových klaunov Ambulante (Pouliční predavači) na čele s principálom a troma saxofonistami na chodúľoch. Na záver veľtrhu, neskoro večer, zase skupina Scura Plats predviedla veľkolepý Cavaldeath s množstvom pyrotechnických efektov. Hlas Smrti, iskriace figuríny, točiace sa petardy, hluk a farebné ohňostroje rozpútali medzi verejnosťou vlnu eufórie porovnateľnú azda len s býčími zápasmi, ktoré sa dodnes konajú na tom istom námestí ako divadelný festival.
Výchova nového publika a kreatívny priemysel
Veľtrh už 25 rokov organizuje aj vzdelávacie aktivity a animátorský program Divierteatro pre deti a mládež, ktoré každoročne absolvujú workshopy zamerané na jeden druh umenia, t. r. to bol cirkus, a tiež mnoho dopoludňajších predstavení pre rodiny s deťmi. Týmto spôsobom festival systematicky vychováva k divadlu mladé publikum a aj svojich budúcich spolupracovníkov.
Pozoruhodnou črtou podujatia bola vysoká účasť a kultúrna úroveň miestnych divákov a diváčok, ktorí sa na veľtrhu húfne zúčastňovali aj napriek vysokému veku či neskorým nočným hodinám. Všetky priestory boli veľmi dobre technicky vybavené (každé s eleváciou hľadiska) a väčšinou obsadené do posledného miesta. Jubilejný 25. ročník bol prístupný verejnosti za neveľké vstupné (v interiéroch 4 – 12 €) alebo zadarmo (v exteriéroch). Uviedol 60 produkcií s celkovou návštevnosťou viac ako 30 000 divákov. Usporiadatelia si kvalitnou organizáciou a atraktívnym programom postupne vychovali publikum, ktoré sa dnes k Ferii de Teatro hrdo hlási. Akcia prináša do mesta aj prílev cezpoľného obecenstva, z čoho prosperujú mieste služby (reštaurácie, bary, hotely). Vďaka súčasnému umeniu tak do inak zaspatého, vyprázdneného a prestarnutého mestečka každoročne prichádza život, radosť, energia aj peniaze, čo je dôkazom toho, aký široký prínos môže mať kvalitný festival v pohraničnom regióne. Druhou nosnou udalosťou s podobným ohlasom je už len tristoročný Carnaval del Toro, ktorý udržiava tradície podobne ako Banská Štiavnica Salamandrové slávnosti.
Divadelný veľtrh je sviatkom regiónu Castilla y León. Organizuje ho ministerstvo kultúry, cestovného ruchu a športu, koordinuje Animačné kultúrne združenie CIVITAS v spolupráci s mestskou radou Ciudad Rodrigo a Diputación de Salamanca. Päťčlennému organizačnému tímu na čele s riaditeľom Manuelom J. Gonzálezom Fernándezom pomáha 60 dobrovoľníkov. Akciu podporuje 70 podnikateľských subjektov z mesta a regiónu. Veľtrh je výnimočný najmä tým, že do mesta prichádza aj cca 270 profesionálnych kultúrnych programátorov, agentov, manažérov a kultúrnych pracovníkov z celého regiónu, aby naživo a koncentrovane uvideli najnovšie diela scénického umenia rôznych žánrov a foriem a osobne rokovali s distribútormi a divadelnými spoločnosťami o ich pozvaní do svojho pôsobiska. Tento biznis model reálne funguje ako kreatívny priemysel, nákupcom pomáha pokryť programový dopyt a umelcom predávať ich produkcie. Pre nás boli práve tieto osobné stretnutia na veľkých spoločných stretnutiach najväčším prínosom. Konali sa každý deň popoludní v reštaurácii hotela Mirobriga neďaleko mesta. Tu sa konali prezentácie, intenzívne sme si vymieňali tipy, prospekty a kontakty s mnohými organizátormi, partnermi, umelcami i hosťami, tu sme mali aj neformálne stretnutie s riaditeľom festivalu Manuelom J. Gonzálezom Fernándezom. Získané informácie, skúsenosti i potenciálne produkcie umelcov prispejú k obohateniu dramaturgie medzinárodného Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie, ktorý už sedem rokov organizujeme v Banskej Štiavnici pre naše domáce publikum.
Účasť na medzinárodnom festivale Feria de Teatro v Španielsku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.