Celoslovenská súťaž neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami reflektujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a divadelnom umení

Nové Mesto nad Váhom, 10. – 13. apríl 2025

Text: Marek Godovič, člen odbornej poroty 26. ročníka Festivalu Aničky Jurkovičovej

Foto: archív FAJ, Divadelný súbor Jána Chalúpku: Bohdana

Anička Jurkovičová mala v dejinách slovenského divadla nezastupiteľné miesto. Narodila sa v roku 1824 v Novom meste nad Váhom. Jej otec, učiteľ Samuel Jurkovič, sa po smrti matky staral o jej výchovu. Rozvíjal v nej prirodzenú túžbu po vzdelaní a podporoval vzťah k umeniu. Mala živé vzťahy so štúrovcami, istý čas mala blízko k Jankovi Franciscimu. Nakoniec sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého Štúr presviedčal, aby pred manželstvom uprednostnil národnú otázku. Ako ochotnícka herečka vystupovala v divadelných inscenáciách ako Starý kočiš Petra III. Nevolníci aneb Isidor a Olga či Divotvornom klobouku. To, či bola naozaj prvou alebo jednou z prvých ochotníckych herečiek nie je na tomto mieste také dôležité ako fakt, že svojou angažovanosťou a záujmom o veci verejné, o spoločenské a kultúrne dianie a hlavne svojou aktívnou divadelnou činnosťou prispela k boju proti predsudkom a emancipácii žien v období národného obrodenia.

Myšlienku divadelnej udalosti, ktorá by bola pripomienkou tejto významnej ženy, ale mala tiež živý presah aj do súčasnosti, rozvíja už dlhé roky Mestské kultúrne stredisko v Novom meste nad Váhom v podobe Festivalu Aničky Jurkovičovej. Tento rok sa konal už 26. ročník prehliadky ochotníckych súborov a ich inscenácií venovaných rôznym podobám ženskej hrdinky.

V priebehu troch dní sa v hlavnom programe predstavili ochotnícke súbory z Brezna, Raslavíc, Starého Tekova, Šale a Martina a prezentovali sa piatimi inscenáciami, ktoré sa – každá z iného historického, estetického a divadelného uhla – venovali téme ženy.

Čo inscenácia – to iná žena

Divadlo Na skok z Raslavíc sa predstavilo klasickou drámou Júliusa Barča- Ivana Matka. Išlo o jedinú klasickú slovenskú hru v programe festivalu. Súbor zaujal (takmer) verným použitím textu, ale predovšetkým sústredeným herectvom hlavnej protagonistky Tímey Bučkovej. Jej Matka je žena, ktorá svoje utrpenie prežíva zvnútornene bez veľkých emocionálnych gest. Výtvarná stránka inscenácie je minimalistická, z konštrukcie steny, ktorá tvorí pozadie hracieho priestoru, sa postupne, rozkladom rodinných vzťahov, vyberajú geometrické tvary. Herečka spolu s režisérom inscenácie Martinom Bašistom našli práve v odťažitosti spôsob ako prehĺbiť zložitý charakter Matky a vytvoriť z nej prirodzenú autoritu, ktorá by voči svojim rozhádaným synom vystupovala rovnocenne.

Širokým obsadením a bohatou výpravou sa prezentoval Divadelný súbor Jána Chalúpku z Brezna v autorskej dráme Bohdana. Projekt režiséra a autora scenára Mateja Struhára na podklade Dobšinského rozprávky o troch zhavranelých bratoch prepojil slovanskú rituálnosť so silnou obrazotvornosťou. Dej sa odohráva v 8. storočí neďaleko hradiska Bojná, teda v období mnohobožstva, slovanských zvykov a povier. Hlavnou postavou je Bohdana, ktorá túži vyslobodiť svojich bratov zakliatia. Jej cesta zrkadlí proces iniciácie dievčaťa na ženu, uvedomenie si vnútornej sily aj napriek nepriazni osudu. Tvorcovia spájajú divadlo s výtvarnom, hudbou a poéziou do kompaktného celku a toto spojenie sa stáva hlavným vyjadrovacím prostriedkom inscenácie. Hudobná stránka je postavená na viachlasných zborových spevoch. Režisér komponuje obrazy, v ktorých sa strieda individuálny osud odvážneho dievčaťa konfrontovaného s nástrahami cudzieho sveta. Tvorcovia pripravili dve verzie, jednu určenú mladšiemu divákovi, druhú pre dospelých. Inscenácia sa objavila v programoch niekoľkých ochotníckych prehliadok a slovenských i zahraničných festivalov. Súbor dokonca získal ocenenie v podobe Ceny za najlepší umelecký projekt za rok 2024 v rámci ocenení Gil Vicente, Európskych divadelných ocenení pre amatérske divadlo.

Martinský divadelný súbor Drobátka sa predstavil s inscenáciou Cudzinka, ktorá vznikla na základe románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzinka. Skúsená režisérka Pavla Musilová spracovala osudy migrantov, ktorí stratili niečo podstatné zo svojej identity, aby niečo iné, zatiaľ neznáme, získali. Rozprávačka reflektuje pozorovanie novej krajiny/novú krajinu a ako tlmočníčka sa stáva hlasom svojich krajanov. Ale kto to vlastne je? Už samotný výber musel byť pre mladý martinský súbor výzva, ale režisérka románové situácie spracovala do blízkeho prostredia domova či školy a súčasným jazykom zhutnila dej do kompaktnejších situácií.

S inscenáciou hry českých autoriek Michaely Doleželovej a Janky Ryšánek Schmiedtovej Tri grácie z umakartu sa na festivale prezentovalo Divadlo Asi zo Šale. Komediálny text o porevolučnom stretnutí troch žien, z ktorých každá sa nachádza v inom životnom štádiu, poskytol rovnomerný priestor pre tri komediálne herečky a prácu režiséra (Roman Budai). Šalianske herečky tento priestor plne využívajú na situačnú komiku a ironizovanie vzťahov rôzneho typu, od súrodeneckých po milenecké. Medzi ženami cítiť istú stratenosť v čase spojenú s obavou o budúcnosť, ale zato s víziou nadobudnutia krehkej rovnováhy rodinných vzťahov.

Krízu vo vzťahu a jej naplnenie reflektuje aj inscenácia hry Pozerajte bez predsudkov Celkom malého divadla z Tekova. Inscenácia vznikla na motívy konverzačnej komédie talianskych autorov Diega Ruza de Ballesteros a Fiony Bettanini. Herecký a manželský pár Ria a Petr Mészárošovci vytvorili a javisku autentický pocit nečakanej intimity, nezvyklých dejových zvratov striedaných pocitmi trápna, ktorý môže vzniknúť, keď sa dvaja kolegovia ocitnú v spoločnej posteli v motoreste niekde na diaľnici. Najprv sa zdá, že žena celú situáciu rafinovane vymyslela, vyjde však najavo, že rovnako k tomu dopomohol aj muž. Inscenácia celkom prirodzene a na pozadí nenáročnej komediálnosti reflektuje niektoré zásadné problémy partnerských i pracovných vzťahov.

Ako nesúťažná inscenácia sa v rámci festivalu predstavila inscenácia Nebola som len herečka Poetickej scény Divadielka Galéria v réžii Daniely Arbetovej, ktorá encyklopedicky reflektovala život Aničky Jurkovičovej.

Kvet Tálie

Festival každoročne udeľuje Kvet Tálie, ocenenie pre významné slovenské herečky. Medzi ocenené umelkyne za posledné roky patria Zuzana Kronerová, Kamila Magálová či Zdena Studenková. Tento rok cenu získala herečka Oľga Zöllnerová, jedna z najobsadzovanejších herečiek svojej generácie. Začínala v činohernom súbore zájazdového Dedinského divadla. V roku 1955 sa stala členkou Novej scény, kde stvárnila desiatky úloh, v ktorých uplatnila svoj prirodzený temperament a komediálnosť. V súbore pôsobila až do roku 1992. Medzi širokou verejnosťou sa preslávila titulnou úlohou vo filmovej historickej dráme Posledná bosorka (1955) v réžii Vladimíra Bahnu.

Trojčlenná porota v zložení Martin Timko, Marek Godovič (teatrológovia, dramaturgovia) a Andrea Janušková (kultúrna manažérka) udelili hlavnú cenu festivalu Divadelnému súboru Jána Chalúpku za autorskú inscenáciu Bohdana. Režisér Matej Struhár si odniesol aj Cenu za režijný a výtvarný koncept inscenácie. Tímea Bučkova získala za stvárnenie Matky v rovnomennej inscenácii Divadla Na skok Cenu Aničky Jurkovičovej za najlepší ženský herecký výkon. Divadlo Asi a Celkom malé divadlo získali Cenu za mimoriadnu hereckú súhru v inscenáciách Tri grácie z umakartu a Pozerajte bez predsudkov.

Festival do budúcnosti

Festival od roku 2006 ponúka vo svojom programe priestor pre inscenáciu srbského divadla. Tento rok však srbský súbor nemohol z finančných dôvodov pricestovať. Zato tohtoročný laureát, inscenácia Bohdana Divadelného súboru J. Chalúpku, vycestuje na festival do Srbského Kysáča.

Predseda poroty Martin Timko v záverečnom príhovore spomenul aj potrebu konštruktívnej diskusie mesta s Mestským kultúrnym strediskom na tému smerovania festivalu, ktorý je svojím zameraním špecifický a jedinečný.

26. ročník Festivalu Aničky Jurkovičovej ukázal rôzne tváre ženy: od rozvážnej matky, neúnavnej bojovníčky, morálnej autority, rafinovanej milenky až po nerozhodnú ženu v domácnosti. Inscenácie sa vo všeobecnosti nesnažili podsúvať archetypálne pohľady, ale komunikovali o správaní v rôznych životných udalostiach, prežívaní rôznych životných štádií a snažili sa podať pre súčasnosť správu o ženskej hrdinke. Je dobrou vizitkou dramaturgie jednotlivých súborov, že sa venujú témam ženy, jej hrdinstva, každodenného i toho heroického, a vznikajú nové inscenácie, ktoré podnecujú diskusiu o týchto otázkach. V kontexte tohtoročného festivalu je zasa dobre, že sa prihlásili divadlá oceňované v domácom i v zahraničnom kontexte, čo prilákalo väčší počet divákov a diváčok z bližšieho i širšieho regiónu.