„Nie všetko čo znesie papier, znesie i javisko“
„Píšeš? Píšem!“ je názov semináru (workshopu) alebo tvorivej dielne dramatického písania pre dolnozemských autorov organizovaný a podporený ochotníckym divadlom Janka Čemana v Pivnici vo Vojvodine a Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov žijúcich v zahraničí v Slovenskej republike..
Cieľom prvého seminára Píšeš? Píšem! v roku 2010 bola edukácia píšucich autorov. V priebehu ďalších ročníkov sa seminár rozširoval okolo myšlienky „Nie všetko čo znesie papier, znesie i javisko“ keď autori získali možnosť sledovať tvorivé spracovanie vlastných textov v činohre, detskom predstavení, pouličnom divadle, tanečnom predstavení, muzikáli, filme, rozhlase, s dôrazom na tvorivý proces, prepájanie jednotlivých dielní a tvorivých prístupov.
Dramatický text, ktorý dramatik dopíše, pozná len v textovej forme. V inscenačnej forme môže mať niekoľko variácií. Režijné poznámky alebo opis charakteru postáv nemusí, avšak môže zabezpečiť výklad (analýzu) podstaty danej divadelnej hry. V súčasnej dobe je žijúci aktívny autor zároveň aj režisérom, niekedy hercom a súčasne i dramaturgom. Pre objektívny pohľad na súčasnú vojvodinskú drámu je veľmi dôležité, aby autor videl a oboznámil sa o ďalšom postupe na svojom diele. Preto je dôležité, aby zažil spoluprácu medzi dramaturgom a režisérom, a tak ohodnotil svoje dielo z viacerých uhlov či pozícií. V priestoroch divadla Janka Čemana v Pivnici, kde sa celý seminár uskutočnil, sa účastníci v prvý deň zoznámili s ideou projektu a pomocou tvorivých cvičení na autorské písanie začali kreatívne domýšľať svoje dramatické texty. Zároveň cvičenia slúžili na lepšie spoznanie sa v kolektíve. V súčasnej dramatickej spisbe je problém spätnej väzby, problém nájsť zmysel v tvorbe a práve trochu modifikovaná Aristotelova jednota času, miesta a deja, kedy sa v jednom čase na jednom mieste stretne tím ľudí, ktorí chcú vytvoriť jedno (alebo viac) ucelené dielo.
Tvorivý seminár „Píšeš? Píšem!“ organizovaný ochotníckym divadlom Janka Čemana v Pivnici sa počas desiatich ročníkov rozšíril nielen o počet uchádzačov, ale aj o počet tvorivých dielní. Vznikla i medzinárodná spolupráca: slovensko – srbsko – macedónska. Jednou z lektoriek pre tvorivé dramatické písanie bola počas tretieho ročníka Dragana Lukan – Nikeloski – autorka textov, dramaturgička zo Skopje.
„Každý na tomto svete tu po sebe niečo zanechá. Tak ako známi dramatici, herci či režiséri zanechali svoje posolstvá idey, tvorivé postupy vo svojich dielach, tak sa o to snažia i súčasní. Treba im len pomôcť nasmerovať sa, a preto vznikol tento projekt, o ktorý je z roka na rok väčší záujem. Držme si navzájom palce pre šťastie, aby vznikol i tretí zameraný na ďalšie tvorivé zložky: výtvarnú a hudobnú v spolupráci s hereckou a režijnou vychádzajúc zo základu: dramatického textu. Píšete? Lebo účastníci semináru píšu!“ (Katarína Mišíková Hitzingerová – autorka a garantka projektu)
Seminára sa pravidelne zúčastnili záujemcovia z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Iloka a Pivnice.
Pre zaujímavosť iba spomeniem, že inscenácia „Život je čudo“, ktorá vznikla počas tretieho ročníka semináru Píšeš? Píšem! sa úspešne zúčastnila na divadelných prehliadkach a festivaloch. Realizátori sa napríklad na DIDE 2013 umiestnili na prvom mieste ako najlepšia inscenácia a v roku 2014 pohostinne reprezentovali na 47. ročníku Palárikovej Rakovej v Čadci na Slovensku ako sa i úspešne umiestnili na 44. Divadelnom Vavríne v Starej Pazove. Seminár teda kvalitne pomáha úspešne rásť začínajúcim autorom, hercom, režisérom, dramaturgom a organizátorom či vedúcim divadelných súborov a spolkov.
Oproti minulým ročníkom sa dielne rozšíria o filmové umenie ako progres tvorby dolnozemských autorov. Pridaním nových dielní sa rozšíri aj počet lektorov a ako to býva každý rok i počet účastníkov. Cieľom projektu je priblížiť sa každej vekovej skupine vo forme umenia. A tak sa semináru môžu zúčastniť i deti. Dôraz sa kladie na podporu slovenského spisovného jazyka v divadelnom a filmovom umení. Cez umelecké diela podporiť kreativitu a pomôcť talentovaným zúročiť, zdieľať prípadne nasmerovať ich tvorbu.
DOJMY ÚČASTNÍKOV SEMINÁRU:
Hana Katarína Ďurovková: Môj divadelný týždeň v Pivnici prebiehal pracou v muzikálovej dielni. Našou úlohou bolo spievať a tancovať. Najviac sa mi páčil súčasný (moderný) balet, ktorý nás nacvičila Alisa Oravcová. Naučili sme sa aj niekoľko hip hopových krokov od Stefana. Spev a recitáciu nás naučila Katarína. Terézia bola náš Big Brother, a dbala aby všetko bolo v poriadku. Náš muzikál sa volal „Ako som sa stal chlapcom“ na základe Pinokia. Hrala som postavu hviezdičky a školáka. Celý týždeň vládla skvelá zábava, smiech a žarty. Seminár sa mi veľmi páči, mám krásne spomienky na neho, veľa som sa naučila a mám nádej, že prídem aj o rok.
Ivan Madacky: Začalo to dažďom a skončilo sa tým, že to bol jeden z najkrajších týždňov môjho života. Ten seminár je niečo najkrajšie čo človek môže zažiť. Najprv som premýšľal či mám ísť, alebo nie, ale keď som si rozmyslel aký sú tam ľudia, aké je tam všetko super, nemohol som odolať. Tí Slováci, sú to ľudia plný lásky, sú veľmi priateľský, môžeš s nimi vždy rátať. Tento seminár ma naučil veľmi veľa o divadle. Ako sa mám na javisku správať a pohybovať, ako si mám rozcvičiť pery, jazyk a ústa. Robili sme celý týždeň od rána do večera, počúvali svojich lektorov ako nám vysvetľujú a všetko si pamätali (no, to kto ako). Naši lektori boli Ján Marcinek, Ján Privizer a Marek Rozkoš. Sú to skvelí ľudia, ktorí ťa opravia i kvôli tej najmenšej chybičke a vrátia ťa znovu od začiatku, ale to nevadí, sú super ľudia, ktorí vedia o čom nám rozprávajú a vedia každého naučiť tak, aby si to pamätal do konca života. Tí pivnickí kuchári sú veľmi dobrí ľudia. Také dobré veci vedia navariť, že je to milá vôľa. Stučnel som hádam aj 5kg. A na konci všetkého, keď si rozmyslím, že by som sa nezúčastnil seminára, plakal by som celého života, lebo seminár je niečo, na čo nikdy viacej nepomyslím, že nepôjdem.
Volám sa Miroslav Kolár a mám 15 rokov. Tohto roku som sa zúčastnil seminára Píšeš? Píšem!. Bolo to najmúdrejšie rozhodnutie, aké som mohol tento rok urobiť. Minulý rok som tiež bol, ale teraz bolo omnoho lepšie. Bolo viac ľudí a omnoho viac predstavení. Nielen, že sme sa zabávali, ale sme sa veľa aj naučili . Vďaka Jánovi Marcinekovi a Matejovi Kováčikovi som sa naučil dva krát viac vecí, ako čo som vedel pred seminárom. Dúfam, že naše predstavenie bolo pekné, lebo všetky ostatné predstavenia boli perfektné. Nálada po seminári je hrozná, ale len kvôli tomu, že mi chýba a už sa teším na budúci rok.
Kristian Križan: Na semináre som bol prvý krát a nevedel som ešte o čom sa tam vlastne robí a či sa mi to bude páčiť. Hneď ako som prišiel a ako som spoznal ľudí, ktorí prišli, vedel som, že celý týždeň bude zvláštny. A tak aj bolo. Lektori boli veľmi milý a keď som niečo chcel navrhnúť, neodhodili to len tak, ale vypočuli ma, chvíľku počkali a porozmýšľali nad tým čo som povedal, a to je to čo sa mi najviac páčilo na tomto semináre. Páčilo sa mi aj to, že som mal možnosť spoznať nových ľudí a vypočuť ako je u nich, hlavne na Slovensku a že som aj ja mohol im povedať, čo je tu rovnaké ako tam a čo iné. Ak bude možnosť chcel by som prísť aj budúci rok (budúce roky), lebo tú zmes zábavy a učenia nových vecí, nemožno všade vidieť a nájsť.
Aj keď sa všetky ročníky trápili s finančnými problémami, prežili. Vďaka ochote lektorov vykonávať svoju odbornú činnosť nezištne, vďaka účastníkom a ich porozumení a chuti na sebe pracovať a tvoriť a samozrejme organizátorom Divadla Janka Čemana v Pivnici, že nám stále s láskou a obetou poskytnú priestor a opateru. Všetky aktivity semináru už z uplynulého roku sú zaznamenané na stránke: https://www.facebook.com/PisesPisem/
Obsahom tohtoročného desiateho ročníka semináru, ktorý sa počtom účastníkov stáva festivalovým typom vzdelávania v umeleckom dianí(zúčastnilo sa ho 83 účastníkov), bol inovatívnym v niekoľkých dielňach. Veľkým nárastom účastníkov v dielňach detského divadla sa otvorili dve dielne, čím sa podporila individuálna práca s detským účastníkom a jeho výchova ku kultúre. Novou dielňou sa stala dielňa „Divadlo a folklór“, ktorá prepojila špecifiká divadelnej tvorby s folklórnou tradíciou. Základom tejto dielne boli samotné tradície vo folklórnej oblasti a ľudovom divadle, s inšpiráciou a prepojením vojvodinských znalostí a skúseností so slovenskými. Dielňa rozhlasu a poézie, sa venovala uchovávaniu tradície vojvodinskej poézie v rozhlasovo- pohybovej podobe, ktorá bola po minulé ročníky najnavštevovanejšou dielňou ako aj najnavštevovanejším finálnym výstupom. V tejto dielni sa lektori venovali otázkam spisovnej javiskovej slovenčiny, asimilačným pravidlám a elimináciou zlých návykov v používaní slovenského jazyka. Fotografická dielňa, filmová dielňa a dielňa storyteller sú stabilnými dielňami, ktoré sú každoročne navštevované hojným počtom účastníkov, pričom napríklad vo fotografickej dielni sa každoročne obmieňa nový lektor s novými skúsenosťami, pričom výsledkom tejto dielne je fotografická výstava na danú tému každoročného seminár. Vo filmovej dielni vytvorili okrem video denníkov aj dva hrané filmy. Opätovne sa na seminár vrátila dielňa Pouličného divadla, ktorá obnovila tradície kaukliarstva, žonglérov a vrhačov ohňa. Hudobná dielňa zhudobnila víťazné texty piesní a tiež vytvorila hymnu semináru. Všetky dielne vychádzali z textov, ktoré sa zúčastnili a vyhrali súťaž, ktorá je naviazaná na seminár Píšeš? Píšem! a jej vyhlasovateľom je Divadlo Janka Čemana v Pivnici. Na základe úspešnej súťaže dramatických textov, filmových scenárov, ale aj prozaických a poetických diel, ktorá priniesla obohatenie dramatických textov dolnozemských autorov ako logické vyústenie doterajšieho vzdelávania najmä vojvodinských autorov v divadelnom umení, sa osvedčilo vytvoriť platformu, v ktorej sa najúspešnejšie diela aj realizujú. Hlavným cieľom súťaže je posilniť národnú a jazykovú identitu prostredníctvom kreatívnej tvorby pôvodných dramatických textov. Súťaž je príležitosťou, prostredníctvom kultúry posilniť povedomie dolnozemských Slovákov a vzájomne prepojiť krajiny Dolnej zeme. Vyhlásenie anonymnej súťaže prinesie nový impulz k motivácii autorov, väčšinou pravidelných účastníkov semináru „Píšeš? Píšem!“ a festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Na seminári vzniknú ďalšie javiskové podoby víťazných dramatických textov. Vybranými kategóriami sú dramatický text pre činohru, rozhlas, muzikál, filmový scenár a dramatický text pre deti inscenovaný dospelými a dramatický text pre deti inscenovaný deťmi ako aj poézia a próza. Viaceré spomenuté formáty ako aj samotná súťaž sú novinkou vo slovenskej vojvodinskej divadelnej histórii. Súťaž je úzko prepojená s malým seminárom tvorivého písania pod názvom „Poď sa vypísať“, ktorý sa tradične organizuje už štyri roky v decembri tiež v Divadle Janka Čemana v Pivnici. Desiaty ročník sa končil oslavou a poďakovaním všetkým, ktorí podporovali seminár od roku 2010 a prispeli akoukoľvek pomocou k tomu, aby sa stal výrazným vo Vojvodine a pomohol udržiavať umeleckú tradíciu vo všetkých oblastiach a vzdelával budúce generácie.
Ciele semináru Píšeš? Píšem!:
-zachovanie dolnozemskej dramatickej spisby najmä vojvodinských Slovákov
-podpora medzinárodnej spolupráce medzi vojvodinskými Slovákmi a Slovákmi žijúcimi na Slovensku
-podpora vedecko-výskumného prístupu v oblasti slovenského jazyka, kultúrnej identity a etnografie v zmysle mapovania súčasnej ľudovej nehmotnej kultúry
-priame vzdelávanie súčasných ochotníckych umelcov
-vytváranie procesu od zrodu textu, cez ožívanie diela v javiskovom priestore, až prezentáciu pred publikom
-tvorba a vydanie zborníka vybraných dramatických textov ako príspevok k rozvoju súčasnej dramatickej spisby
-prepájanie slovenských komunít
-zvyšovanie povedomia o vzdelávaní prostredníctvom umenia určené najmä pre pedagógov
Projekt ľudsky stojí na dobrovoľníckej práci divadelných ochotníkov, nadšencov, priateľov a rodiny, ktorých prácu (projektovú, organizačnú, produkčnú, administratívnu, technickú, ale aj tú obyčajnú pri varení účastníkom a upratovaní priestorov) nemožno dopodrobna vyčísliť ani dostatočne oceniť.
Vďaka semináru Divadlo Janka Čemana vychovalo aj v ostatných miestach Vojvodiny umelcov, ktorí sa nielen živia umením, ale aj odovzdávajú svoje skúsenosti a znalosti už ako lektori, prípadne sú hosťujúcimi umelcami v rôznych kultúrnych inštitúciách a na umeleckých súťažiach získavajú mnohopočetné ocenenia. Zmysel semináru “Píšeš? Píšem!” je aby sa umenie stalo súčasťou života ako tomu bývalo v minulosti a umením vychovávalo k najdôležitejším ľudským hodnotám.
Katarína Mišíková Hitzingerová