Divadelná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej dramatickej tvorby
Raková, 22. – 26. apríl 2024
Text: Viktor Kollár
Foto: Michal Lašut
Divadelná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková
Raková, 22. – 26. apríl 2024
Motto 56. Palárikovej Rakovej „Je čas nechať sa uniesť kúzlom divadla“ vystihovalo všetky súťažné predstavenia tohtoročnej prehliadky ochotníckych súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej tvorby. Kúzlo nemusí spočívať len v priamom očarení diváka práve videným a prežitým predstavením. Skutočné kúzlo a sila divadla je v kritickej reflexii našej súčasnosti, v otváraní pálčivých spoločenských problémov. Ale aj v spájaní hercov a divákov v prítomnom okamihu, zážitku poznania vykúpenom uvoľňujúcim smiechom a očistenom spoločným prežívaním emócií. Vzhľadom na to, že som súčasťou odbornej poroty už niekoľko ročníkov, vnímam vzostupnú kvalitu predstavení a zvyšujúce sa divadelné ambície súborov. Niektoré sú už stálicami na ochotníckom nebi a opakovane potvrdzujú svoje kvality, niektoré sa hýbu zásadným spôsobom každou inscenáciou dopredu, niektoré sa hľadajú – a hľadanie je v umení prirodzený a tvorivý jav. Čo je však dôležité povedať – ochotnícke divadlo žije. Je plné odhodlaných a nadšených ľudí, ktorí sa mu venujú na úkor svojho voľného času, pre čistú radosť z tvorby a hrania. Z tohto hľadiska je význam Palárikovej Rakovej obrovský. Hodnotenia odbornej poroty sú vždy formulované so zreteľom na pomoc a umelecké nasmerovanie súboru – takzvaní ochotníci a takzvaní profesionáli sú na jednej lodi, sedia v tom istom vlaku, len v iných kupé. Posledná Palárikova Raková mala v sebe skutočné kúzlo divadla, vďaka patrí celému organizačného tímu, ktorý s obrovským nasadením udržuje túto dlhoročnú tradíciu.
Prehliadka sa niesla v znamení autorských divadelných výpovedí a inovatívnych interpretácií známych a overených predlôh. V súťažnej sekcii sa predstavilo šesť inscenácií. Prvou z nich bola Temer kompletná slovenská divadelná klasika za cca 60 minút Divadelného súboru Potulné dividlo J+T. Tvorba Tomáša Pohorelca za výdatnej hereckej a autorskej účasti Juraja Haviara patrí už niekoľko rokov medzi to najlepšie, čo na ochotníckej scéne máme. Diváci vrátane odbornej poroty pristupujú ku každej inscenácii tohto zoskupenia s veľkými očakávaniami, čo sa nie vždy vypláca. V prípade spomínanej dvojice však boli obavy zbytočné, jediné, čo ich autorský kabaret nesplnil, bola dĺžka predstavenia – cca 60 minút. V skutočnosti sme si užili 90 minút skvelej zábavy a divadelných nápadov. Pán Tomáš a Ujo Juro, ako ich vtipne nazvali členovia študentskej poroty, svojou tvorbou opakovane stierajú hranice medzi ochotníckym a profesionálnym divadlom. Ich predstavenia stále oficiálne patria pod ochotnícke divadlo, ale celok aj jednotlivé zložky sú naplnené veľmi profesionálne. Juraj Haviar stál dlhé roky na profesionálnom javisku vo Zvolene a Tomáš Pohorelec je hudobník, autor, režisér a herec v jednej osobe. Dominantnou témou jeho inscenácií je angažovaná výpoveď o morálnom stave človeka a spoločnosti. Nastúpenej ceste zostala dvojica verná aj v inscenácii Temer kompletná slovenská divadelná klasika za cca 60 minút zábavným spôsobom pertraktujúcej slovenskú literárnu klasiku aj mentalitu súčasného Slováka. Portrét je to síce nelichotivý a kruto pravdivý, ale posvätený odzbrojujúcim humorom. Potulné dividlo J+T tvorivo pokračuje v odkaze malých divadelných foriem a obľúbených komických dvojíc. Prvé súťažné predstavenie sa stalo jedným z vrcholov 56. Palárikovej Rakovej.
S ďalšou súťažnou inscenáciou sa predstavil divadelný súbor Staškovan. Autorský text Na lampárni Juliany Belkovej režijne viedol spolu s autorkou Vladimír Gajdošík. DS Staškovan má šťastie, že táto autorsko-režijná dvojica spolupracuje so súborom kontinuálne. Inscenácia Na lampárni v sebe nesie znaky absurdnej grotesky a modelovej drámy. Hlavnou témou je naša vrodená potreba na všetko sa sťažovať. Kto sa nemá komu, je poslaný na lampáreň. Herci prichádzajú z hľadiska, interagujú s publikom a sťažujú sa miestnemu starostovi na konkrétne problémy dediny (čím predstavenie získava autentický a nový rozmer), postupne chodia k Lampárnikovi a vytvárajú viac alebo menej absurdné situácie. Miestami vystupujú zo svojich rolí a prehovárajú k publiku. Tajomná žena v podaní Silvie Kajánkovej, ktorá prichádza na do čakárne ako prvá, sa dostáva k Lampárnikovi až na konci inscenácie. Nechce sa sťažovať, len ju trápi, že jej nesvieti lampa. Záverečný obraz rozsvietenej lampy – symbol svetla v tme – vytvára ďalšiu rovinu inscenácie. Juliana Belková a Vladimír Gajdošík sa pokúsili vytvoriť mnohovrstevnú inscenáciu. Niektorí členovia odbornej poroty zastávali názor, že použitých inscenačných prostriedkov bolo v predstavení priveľa, ja však vidím ambiciózny pokus o plnokrvné divadlo a dôležitý medzník divadla, ktorý predznamenáva ďalšie smerovanie súboru a formulovanie vlastnej poetiky.
Výborný text Zuzany Ferenczovej a Antona Medowitza Candycrush.sk uviedlo ružomberské divadlo RosArt. Režisérke Marianne Stančokovej sa podarilo vytvoriť inscenáciu, ktorá sa stala ďalším z vrcholov 56. Palárikovej Rakovej. Režijne, herecky a scénograficky vyvážená inscenácia sa odohráva počas jedného víkendu v novostavbe bytovky v hlavnom meste. Sledujeme monológy a krátke vzájomné interakcie štyroch hrdinov, spoznávame ich život plný samoty, zlyhaní a odcudzenia, ale aj ich radosti, humor a túžbu vyjsť z ulity, vyjsť zo svojej komfortnej zóny a nebyť sám. Vnútorné monológy a zúfalé výkriky ľudskej samoty sa navzájom prelievajú do seba ako rieka, symfónia intimity. Štvorica mladých hercov podáva uveriteľné a plastické výkony. Režisérke sa podarilo využiť kvalitný text naplno a naplniť ho spolu s hercami prirodzeným konaním dotvárajúcim symfonický obraz celej inscenácie.
Štvrté súťažné predstavenie odohrali ochotníci z divadelného súboru Daxner z Tisovca. Vybrali si známu hru Stanislava Štepku Materské znamienko a k spolupráci prizvali profesionálneho režiséra Michala Spišáka. Prepojenia ochotníkov s profesionálnymi divadelníkmi priniesli v minulosti pozoruhodné počiny, ktoré sa zapísali do histórie slovenského divadla, a prinášajú ich aj naďalej. Súbor Daxner disponuje vyzretými hercami a režisér Michal Spišák má súboru čo odovzdať. Napriek týmto faktom sa podľa názoru odbornej poroty nepodarilo prekonať úskalia, ktoré so sebou výber hry Stanislava Štepku prináša. Radošinské naivné divadlo je na Slovensku fenomén, ktorý desaťročia prináša originálnu insitnú poetiku spojenú s ľahkosťou, nostalgiou a humorom. Štepkove hry sú však ťažko prenosné, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Inscenácia sa začína sľubne: do prázdneho priestoru herci prinášajú nábytok, dvere a stôl. Diváci sú svedkami výbornej etudy, ako cez postavenú zárubňu a dvere nevedia postavy do hracieho priestoru dostať stôl. Problém však nastáva, keď sa ďalej s koncepciou hromadenia vecí, prípadne postupného vyprázdňovania priestoru v inscenácii nepracuje. Tisovecká inscenácia do veľkej miery odhaľuje rezervy Štepkovho textu a chýba jej dynamika, nadhľad, hravosť. Napriek tomu v predstavení bolo niekoľko pozoruhodných výkonov, ktoré odborná porota ocenila. Zhodla sa však v názore, že väčšia odvaha v narábaní s predlohou a prispôsobenie textu súboru by inscenácii pomohli.
Ďalším z vrcholov prehliadky bola inscenácia Zem divadelného súboru Tretiaci. Za tajomným názvom súboru sa skrývajú študenti Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Martine pod pedagogickým vedením Pavlíny Musilovej a Viktórie Homolíkovej. Študenti poňali slovenskú klasiku z pera Vladimíra Hurbana Vladimírova invenčne a neklasicky. V jednoduchej a funkčnej scéne s minimom nábytku a rekvizít, vymedzenej len lepiacou páskou, sa odohráva príbeh lásky, zábavy a útrap každodenného života. Zem je štylizovaná inscenácia kladúca dôraz na pohyb a vypracovanie jednotlivých etúd (herečky sa striedajú v stvárnení hlavných postáv prostredníctvom kostýmového náznaku). V dokonale režijne komponovanom tvare Pavly Musilovej sa venujú bežným denným rituálom – česaniu vlasov, tancu, práci, hádkam. Je to zároveň skvelá pedagogická práca, ktorá bude v budúcnosti základom ďalšieho umeleckého smerovania mladých hercov, a zároveň svojbytný divadelný tvar, ktorý by mohol Slovensko reprezentovať aj na medzinárodnej úrovni.
Poslednou súťažnou inscenáciou bola hra Jána Chalupku Všetko naopak. V réžii Matúša Oľhu sa v nej predstavil Divadelný súbor Jána Chalupku z Brezna. Ochotníci z Brezna sú v našich vodách živou legendou. Jeden z najstarších súborov disponuje skvelými hercami a už 100 rokov sa radí medzi najlepšie ochotnícke divadlá na Slovensku. Roky sa hrdo hlási k odkazu Jána Chalupku, ktorého meno nosí vo svojom názve. Režisér Matúš Oľha patrí k naslovovzatým odborníkom na slovenskú klasiku. Spojenie skúseného režiséra so zrelým súborom z Brezna prinieslo už neraz pozoruhodné výsledky. Matúš Oľha sa rozhodol poňať Chalupkovu hru ako divadlo na divadle, kde je doslova všetko naopak. Predloha nesie v sebe mnohé úskalia, s ktorými sa museli inscenátori vyrovnať. Už len fakt, že podstatná časť hry je v maďarčine, objasňuje zvolenú koncepciu inscenácie. Na úvod vychádza na proscénium šepkárka a uvádza divákov do deja. Jednotlivé scény sú prerušované vysvetleniami rôznych maďarských výrazov inscenovaných kabaretným spôsobom alebo dokonca poňatých ako módna prehliadka. Pôsobivá je hudba a rytmizácia inscenácie, ktorú herci vytvárajú priamo na javisku. Scény hry idú odzadu a občas sú prerušované vstupmi šepkárky. Všetko je priznané, šepkárka sedí priamo na javisku a občas prerušuje a opravuje texty hercov. V tejto koncepcii vzniká zaujímavá, hoci tiež často nekompaktne pôsobiaca inscenácia, ktorá občas naráža na ťažšiu komunikatívnosť a zrozumiteľnosť. Jednotlivé ozvláštnenia, povedané slovami Petra Scherhaufera – atrakcióny, miestami retardujú dej a chod inscenácie. V každom prípade ide o odvážne a originálne uchopenie klasiky.
56. Palárikova Raková prispela k budúcnosti slovenského ochotníckeho divadla. Všetky spomínané inscenácie spájala ambicióznosť, originalita a odvaha tvorcov vypovedať o stave súčasného sveta prostredníctvom divadla. Za to im patrí obrovská vďaka.
PR ’24: Podnetné názory študentov
Text: Katarína Šulganová
Aj v rámci 56. ročníka Palárikovej Rakovej pracovala okrem odbornej poroty tiež laická porota mladých, ktorú tvorili študenti Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci. Porota mladých plní v rámci prehliadky významnú úlohu a stala sa trvalou súčasťou Palárikovej Rakovej. Odráža vnímanie a prijímanie divadla a umenia mladými divákmi a je pre ich osobnostný rozvoj, ako aj pre prehliadku i divadlo samotné veľmi dôležitá.
Na návrh študentskej poroty sa udeľuje ako jedna z hlavných cien aj Cena Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorá sídli v Bratislave a dlhodobo je partnerom Palárikovej Rakovej. V závere hodnotenia a analýzy predstavení na základe hlasovania zvíťazila u študentskej poroty inscenácia Vladimíra Hurbana Vladimírova Zem v podaní DS Tretiaci v réžii Pavly Musilovej.
Výsledky
l. miesto a zlatá medaila Jána Palárika
DIVADLO RosArt za inscenáciu hry Zuzany Ferencovej a Antona Medowitza CANDYCRUSH.SK
2. miesto a strieborná medaila Jána Palárika
DIVADELNÝ SÚBOR TRETIACI za inscenáciu hry Vladimíra Hurbana Vladimírova ZEM
3. miesto a bronzová medaila Jána Palárika
POTULNÉ DIVIDLO J+T za inscenáciu hry podľa Tomáša Pohorelca v spolupráci s Jurajom Haviarom TEMER KOMPLETNÁ SLOVENSKÁ DIVADELNÁ KLASIKA ZA CCA 60 MINÚT
INDIVIDUÁLNE CENY:
Strieborná medaila Jána Palárika a Cena Martina Kolesára
DIVADELNÝ SÚBOR STAŠKOVAN za originálne autorsko-režijné spracovanie inscenácie NA LAMPÁRNI
Strieborná medaila Jána Palárika za mužský herecký výkon
ŠTEFAN KAŠÁK za stvárnenie postavy Leča v inscenácii CANDYCRUSH.SK v podaní DIVADLA RosArt
Strieborná medaila Jána Palárika
DIVADELNÝ SÚBOR JANA CHALUPKU MESTA BREZNO za inovatívny prístup v interpretácii slovenskej klasiky v inscenácii VŠETKO NAOPAK
Čestné uznanie za mužský herecký výkon
KAROL HRUŠKA za stvárnenie postavy otca nevesty v inscenácii MATERSKÉ ZNAMIENKO v podaní DIVADELNÉHO SÚBORU DAXNER
Cena Kysuckej kultúrnej nadácie Bratislava na návrh poroty mladého diváka
DIVADELNÝ SÚBOR TRETIACI za inscenáciu hry Vladimíra Hurbana Vladimírova ZEM
Ocenenie predsedníčky ŽSK za tvorivý prínos slovenskému ochotníckemu divadlu
IVAN GAJDIČIAR z Turzovky