OBZRETIA ZA DIVADELNÝMI PODUJATIAMI ROKA 2023
Letavy 2023
6. – 13. august 2023, Kokava nad Rimavicou, Línia
Letavy – letný tábor umenia. Áno, skratka nesedí. Takže presnejšie – letný tábor výtvarníkov, divadla, hudby, literatúry, tanca, fotografie, filmu. Umelecký tábor pre dospelých. Letný tábor výnimočnosti – tak Letavy vidia ich účastníci. A určite je jedinečný nielen v Európe.
Ak by sme siahli do histórie, jeho začiatky boli pred tridsiatimi ôsmimi rokmi, v septembri 1985, keď Marián Maňo Lacko a Jano Husár rozložili na Kurinci svoje výtvarnícke stany. Letavy odvtedy ovplyvnili tisícky mladých umelcov a vytvorilo sa na nich niekoľko desiatok tisíc umeleckých diel a výstupov.
Čas Letáv ohraničujú prvé dve augustové nedele – a celoročné tešenie. Tento rok aj búrky, ktoré prišli po tropických horúčavách a ktoré sú v divočine a kopcoch Slovenského rudohoria ešte intenzívnejšie. Organizátorom skomplikovali prípravu, ale účastníci si nič nevšimli, ak náhodou nevypadla elektrina. Možno len hlina a obrazy schli pomalšie, pršiplášte a gumáky sa stali módnymi doplnkami a ohrievať sa chodilo k ohňu v kováčskej vyhni.
Centrom Letáv je hlavný stage, pódium, javisko, kde sa všetci stretávajú. Na ňom i okolo neho sa tvorí, vystupuje, tancuje. Program na stagi či v susednom šapito bol bohatý – Sto múch, Vec, Tomáš Hudák, Lužifčák, filmový a literárny stage, Oblastné skutočnosti, Nany či takmer štvorhodinový koncert Martina Geišberga.
Tu sa podobnosť s ostatnými letnými festivalmi končí. V pondelok ráno sa vyše dvesto účastníkov rozdelilo do sedemnástich dielní, dostalo škatuľku letavských griláží a týždňová tvorba sa rozbehla rozchodom na tvorivé stanovištia.
Výtvarné dielne patria do stanov v centre okolo javiska, „bábke“ patrí stan v blízkosti štábu a zdravotníkov, bude sa isto ošetrovať. Tanečníci ovládajú obrovské šapito. Piesne hudobno-textárskej dielne vznikajú nad najkrajším výhľadom, herecko-režijné etudy sa tvoria v senníku, keramika a umenie z odpadu na lúke kúsok od kováčskej vyhne. Účastníkov dielne extrémneho písania (DEP) nebude vidieť, budú si niekde zažívať svoje osobné či príbehové katarzie. Fotografi budú všade, budú trpezlivo vyčkávať na najvhodnejšie podmienky a zábery. Standupový smiech sa bude ozývať z altánku. Pantomíma a animátori sa budú deliť o spoločenskú miestnosť v hoteli Ipeľ.
Lektormi sú dlhoroční odborníci či pedagógovia vo svojich odboroch. Za všetkých spomeňme Mira Kasprzyka, Janu Oľhovú, Dušana Vicena, Laca Cmoreja, Romana Vykysalého či Martina Dubravaya.
Zdalo by sa, že okrem tradície a rôznorodosti dielní nič výnimočné. Hovorí sa, že Letavy sa dajú jedine zažiť, nedajú sa opísať. I tak sa o to pokúsime. S pomocou letavského periodika, ktoré vychádza už sedemnásť rokov a každý rok má iný názov. V roku 2023 Letavská Stránka.
Letavy sa vždy začínajú pre účastníkov objatiami. Priateľstvá sú celoročne udržiavané v regionálnych či umeleckých skupinách naprieč Československom i sociálnymi skupinami. Nadväzuje sa na spomienky spred roka. S obmenami. Niektorí sú verní svojej dielni celý svoj letavský život, iní každý rok vyskúšajú novú dielňu. V šapito tancuje maliarka, v keramike sa hrá s hlinou herec, v standupe je pesničkár, v kresbe spisovateľ, v pantomíme špičkový animátor, v bábke sa uplatnia introverti aj extroverti.
V dielňach sa ostáva celý týždeň, na úniky nie je čas. Proces smeruje k výstupom na konci týždňa. Pracuje sa v dvoch blokoch vymedzených tromi jedlami. Nie je zvláštnosťou, že sa tvorenie pretiahne do noci. Je to týždeň, počas ktorého je možné sa naplno venovať nápadom, kreativite a umeniu. Spánkom sa šetrí.
Interakciám medzi dielňami sa nebráni. Tanečníci sa svojimi pohybmi a tanečným playlistom zapisujú do malieb, kresieb, grafík i do pamäti výtvarníkov. Tiché rozjímanie a čítanie príbehov z keramiky sa mieša s údermi kováčskych kladív a brúskami z dielne odpadu. Myšlienky standupistov, ktorí zložitým spôsobom, najnovšie i meditáciami, budujú svoj text, sú neustále narúšané novými refrénmi od hudobníkov. Z toho isto vznikne slam poetry. Nikto nie je izolovaný. Pantomíma nenechá animátorov v tichu, lektoruje ich najukecanejší mím Miro Kasprzyk. Animátori zas využijú letavákov pre svoje stop motion animácie. Pre hercov musia byť inšpiratívne celé Letavy, nočné i denné dianie, aféry, prach, seno i kontajnery. „Extrémisti“ sú zrazu všade, rozcvičku si dajú v pantomíme, zatancujú si u tanečníkov, vyskúšajú maľbu, našepkávajú animátorom a opäť niekam zmiznú. Bábka je celý týždeň pod extrémnym tlakom. Od pondelka do piatka vytvoriť, vyrezať bábku – javajku, obliecť ju, doladiť a naštudovať s ňou záverečný výstup. Nečakajú na ostatné herecké dielne, vystupujú už v piatok za tmy. Fotografi sú všadeprítomní, uchovávajú spomienky i proces práce naprieč dielňami.
Čas na Letavách plynie prirýchlo. Každá chvíľa až hlboko do noci je naplnená programom. I tak sa nájde miesto na množstvo rituálov, happeningov, ktoré vznikajú, zanikajú a pretrvávajú často bez vedomia organizátorov. Množstvo legálnych či ilegálnych koncertov, Maskabál, Letatrh, turnaj vo vodnom športe LetavBale v olympijských bazénoch s jedinečnými pravidlami, založený na fair-play, hygiene a tešení. Stredajšie polnočné stretnutie na veľkom parkovisku, na ktorom sa spomína na letavákov, ktorí na Letavách nie sú. PodUjatie – výstup na legendárny Ujať s množstvom legendárnych zvykov.
Letavská komunita funguje aj mimo Letáv. Stretáva sa v jednotlivých mestách, na októbrovej letavskej vernisáži v Rimavskej Sobote a vo februári počas Letavskej rovnonocnosti. Vtedy je rovnako dní od Letáv ako do ďalších Letáv a poletavská depresia sa mení na predletavské tešenie.
Pravá letavská vernisáž sa však začína v piatok prezentáciou výtvarných dielní. Je takmer nemožné priblížiť, čo všetko výtvarníci vytvorili. Všetko nezachytia ani galérie na Letavskej Stránke. Zázraky sa dajú zachytiť iba na vlastné oči.
Obrazy z maľby fosforeskujú do tmy, kresby sú rozpohybované, matrice na grafiky vznikli z röntgenových snímok, keramiku ovládajú figurálne artefakty, kováči vytvorili hmyz i hodinový mechanizmus. Fotografi prezentovali fotky, ktoré nemohli vzniknúť. Účastníci dielne umenia z odpadu zasadili do kruhových obručí elementy v štýle art deco.
Bábkarská tvorba má bábky hotové. Podobne ako extrémne písanie zborník svojej tvorby. Obe dielne vzhľadom na bohatý sobotný program vystúpili už v piatok večer.
Frekventanti DEP-ky, dielne extrémneho písania, extrémisti, väčšinou literáti introverti zvládli vystúpiť pred dvestočlenným pozorným publikom. Využili prepojenie medzi dielňami, z hudobnej dielne im hralo violončelo, s recitáciou nečakane pomohli herci, standupisti aj tanečníci z hľadiska.
Bábkari s heslom, čo si si vytvoril, s tým budeš hrať, odohrali javajkového Winnetoua. Netradičné spracovanie westernovej legendy predviedlo mnohé bábkarské postupy, hru so svetlom, ale prekvapivo i medzery vo vedomostiach o tomto legendárnom hrdinovi.
Herci si piatkové výstupy veľmi neužili. V senníku sa odohrávala ich jediná možná nočná generálka pred sobotou.
Sobotné vystúpenia už tradične, ešte za svetla, otvára pantomíma. Nikdy sa nebáli ťažkých tém, emócií, po týždni spoznali svoje telo. Hlavnou témou boli sociálne siete, tradičnú rekvizitu – modrú plachtu – vystriedal obrí smartfón. Svojím výkonom vyčerpali celý základný pantomimický „paušál“.
Vlado Janček, lektor dielne standup & slam poetry, rozdelil disciplíny na dva výstupy. Slam poetry mala svoju premiéru v šapito, intimita uzavretého priestoru dodala výstupu silu. Prednesy neboli len o slovnej ekvilibristike a vtipe, boli o ťažkých a zásadných témach, o ženských otázkach i démonizácii časti spoločnosti. Smiech striedali slzy. Letavské publikum je citlivé a pozorné. Nočný program začínal standup. Stáť sám na javisku s mikrofónom, rozprávať a čakať, či sa z hľadiska ozve smiech, k tomu sa treba správne postaviť. A trinásť Jančekových zverencov zasýtilo Letavy extra dávkou humoru bez slabých vystupujúcich. Možno sa z nich zrodí ďalšia hviezda nielen pre vďačné Letavy.
Ansámbel Letavskej chasy, hudobno-textárskej dielne, je plný hviezd. Stretli sa prvýkrát, napísali, zložili a vyprodukovali za šesť dní koncert, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna renomovanejšia kapela. Pomalšie piesne striedali trojhlasy, tanečné skladby, ktoré roztancovali divákov pod pódiom, vystriedalo reggae, temnejšie piesne i funky. Posledná z jedenástich piesní vyvolala slzy, ktoré pochopia len letaváci. Tak hudobníci ďakujú organizátorom.
Sobotné upokojenie sa spája s nočným prechodom cez lúky ku vzdialenému senníku, ktorý pre herecko-režijnú dielňu znamená svet. Premiéra a derniéra medzi senom a prachom (aj ohňom), založená na konflikte, s entrée ako z hollywoodskeho vojnového blockbustera, ukázala nielen mužské zadky a mäsiarčinu celej spoločnosti, ale dokázala nenásilne prepojiť renomovaných hercov (áno) s úplnými začiatočníkmi.
Návraty pod hlavné javisko sú plné rozborov amatérskych kritikov. V tme či s čelovkami sa myšlienky formujú jasnejšie. Na hlavnom pódiu už čaká na svoju prezentáciu šesť animovaných filmov. Animácia je remeslo, ktoré pohlcuje čas. Akým zázrakom sa podarilo zverencom Milana Ondrucha a Veroniky Zacharovej všetky filmy dokončiť, dokážeme vysvetliť len slovom Letavy. Bolo všetko – plôšková animácia, pixilácia, stop motion, bábka i filmový trik.
Polnočné finále letavských výstupov zavŕšila tanečná dielňa. Terapeutická ambulancia Laca Cmoreja s KK sestričkami – Kollárovou a Králikovou, priniesla sólové i skupinové tanečné skvosty. Tancovalo všetko – výjavy z Biblie, svetlá, farebné kostýmy, lopúchy, Roxanne i Romeo. Diváci nevedeli, kam skôr pozerať, každý si vybral svojich favoritov a dúfal, že záznam z vystúpenia zaberie celé šapito.
Po prezentácii výstupov sa na Letavách tancuje, veselí i smúti až do svitania. A Letavy sa končia spoločným vítaním slnka. Než sa začne poletavská depresia.
Z úst Maňa Lacka však zaznela najočakávanejšia záverečná veta. Ďalší, 39. ročník Letáv bude! 4. – 11. 8. 2024 opäť na Kokave-Línii.
Mathej Thomka
