Celoštátna postupová súťaž a prehliadka umeleckého prednesu poézie a prózy a tvorby recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých Hviezdoslavov Kubín

Dolný Kubín, 17. – 21. jún 2025

71. Hviezdoslavov Kubín | III. kategória umeleckého prednesu poézie a prózy

Text I.: Eliška Sadíleková

Text II.: Eliška Sadíleková, Martina Jánošíková, Anna Hajdúková

Foto: Jakub Jančo, Zádrapky pri ZUŠ, Senica – (Takmer) zdrevenení

I.

Vystúpenia recitátorov 3. kategórie výstižne charakterizuje verš z básne Miroslava Válka Skľúčenosť, ktorú recitoval jeden zo súťažiacich Michal Nvota: „Vstúp do vecí a povedz, čo si videl.“ Všetci recitátori poctivo a so zaujatím „vstupovali“ do literárnych textov a prostredníctvom svojho prednesu prinášali divákom správu o tom, čo v nich „videli“.

Publiku sa predstavilo 16 interpretov, 8 v prednese poézie, 8 v prednese prózy. Absolútna väčšina si na prednes vybrala umelecky kvalitnú literatúru, prostredníctvom ktorej priniesli na javisko osobnú výpoveď. Je oceneniahodné, že to nebolo zreteľné iba z výberu literárneho textu, ale aj z cieľavedomého výrazového spracovania prednesu.

Recitátori poézie sa viac spoľahli na slovenských autorov, naopak, recitátori v próze siahli prevažne po veľmi zaujímavej prekladovej literatúre. Tematický záber bol široký, počnúc láskou cez medziľudské vzťahy, pokrytectvo a egoizmus, ekológiu až po otázky súvisiace s bytím človeka. Niektorí recitátori sa viac zamerali na intímnu výpoveď, na vyjadrenie pocitov (najmä lyrických hrdinov v poézii) a vystavali komorný zvnútornený prednes, iní podali presný obraz spoločnosti prostredníctvom realistickej kresby, ale aj prostriedkami absurdnej poetiky. Ďalší kládli sebe aj divákom naliehavé, priam existenciálne otázky, na ktoré túžia nájsť odpovede. Sympatické bolo to, že poslucháčov nepoučovali, nemoralizovali, ale poctivo pátrali po východiskách z problémov, ktoré vnímajú ako závažné. Všetci recitátori boli zaradení do zlatého pásma.

II.

POÉZIA

Valéria Vaceľová: Ján Navrátil – Montáž

Cena za schopnosť vnútorného cítenia a výrazového spracovania témy básne

Recitátorka prostredníctvom montáže básní s ľúbostnou tematikou veľmi autenticky pretlmočila pocity mladej zaľúbenej dievčiny a sugestívne vykreslila jej rodiaci sa vzťah k chlapcovi. Prechádzala od prvého nesmelého spoznávania cez túžbu, úprimné vyznanie lásky až po zvádzanie. Od recitátorky jej veku vyžaduje takáto intímna výpoveď istú dávku odvahy a za ňu si interpretka zaslúži naše uznanie, predsa len by sme sa prihovárali za zvýraznenie spomínaných emocionálnych polôh, ako aj za presnejšie členenie prednesu ako celku, aby bola výpoveď čitateľnejšia a naplno zasiahla divákov.

Anna Sýkorová: Edgar Alan Poe – Havran

Cena za schopnosť vnútorného videnia a cítenia poetiky textu

Recitátorka si zaslúži uznanie za výber veľmi náročnej básne. Z pozície mladého dievčaťa nie je jednoduché vystavať príbeh o hlbokom smútku muža, ktorý žiali nad stratou svojej lásky, konfrontuje sa prostredníctvom obrazu havrana so svojimi vnútornými démonmi a trýzni sa mučivými otázkami. Recitátorsky veľmi umne zvolila citlivý, ale nie preexponovaný výraz, ktorý by akcentoval dramatickosť básne, bol to skôr komorný prednes prednášaný z pozície citlivého pozorovateľa. Na viacerých miestach by sme kvôli plastickosti prednesu odporúčali niektoré emócie zvýrazniť, tak ako sa jej to podarilo v závere básne. Interpretka účinne využívala najmä prácu s tempom a celkové vyznenie prednesu podčiarkla priliehavým kostýmovaním.

Michal Nvota: Miroslav Válek – Skľúčenosť

Cena za autentickú osobnú výpoveď a pestrú prácu s výrazovými prostriedkami

Oceňujeme na mieru šité krátenie textu, ktoré je vystavané tak, aby recitátor vzhľadom k svojmu veku dokázal dešifrovať a presvedčivo podať významy ukryté v básni. Interpret to dokázal vďaka pestrej škále výrazových prostriedkov, ktoré využíval. Na viacerých miestach prednesu by sa možno žiadalo spomaliť, nestriedať tak rýchlo zmeny polôh vo výraze, nechať doznieť myšlienky, aby ich poslucháči mali šancu vstrebať. Prednes ako celok pôsobil kompaktne, mal v sebe množstvo sugestívnych detailov. Recitátor naliehavo kládol sebe aj nám otázky, na ktoré by chcel poznať odpovede, uvažoval spolu s autorom o zmysle ľudského bytia, hľadal pevný bod, o ktorý sa môžeme v živote oprieť. Kládol otázky a nevnucoval odpovede.

Simona Hajdíková: Ján Gavura – Montáž

Cena za vedome vystavanú montáž básní s aktuálnym presahom do súčasnosti

Recitátorka nás zaujala aktuálnou témou vzťahu človeka a prírody. Postupne prechádzala od úvah o kolobehu života v prírode cez hľadanie miesta človeka v nej a obraz skazy až k záverečnému obrazu akéhosi zmierenia zdanlivých protikladov a vyjadrila presvedčenie o nevyhnutnosti nájsť riešenie v prospech obidvoch strán. Podarilo sa jej na viacerých miestach sugestívne vykresliť viaceré mikrocelky, rezervu však vidíme v presnejšej výstavbe prednesu ako celku.

Barbora Demeterová: Janko Kráľ – Kríž a čiapka

Cena za schopnosť vystavať podmanivú atmosféru v prednese

Recitátorka priniesla na javisko podmanivú baladickú atmosféru. Jemné kostýmovanie a využitie rekvizity (tamburíny) jej pomohlo vytvoriť silnú hlavnú postavu Maru ako rebelku s výraznou energiou. Pekná práca s rytmom sa však miestami striedala s až príliš tragicky interpretovanými pasážami. Výrazný dramaturgický škrt nepriniesol potrebné vybudovanie napätia a záver básne pôsobil, žiaľ, trochu rozpačito.

Paulína Újová: Adela Sabol Murguia – Masky

Cena za odvahu vyjadriť prostredníctvom básne svoj názor na správanie ľudí

Recitátorka sa predstavila s veľmi osobnou výpoveďou, na ktorú si vybrala poéziu v próze od mladej začínajúcej autorky, čím sa celá výpoveď ešte znásobila. Miestami sa zdalo, že recitátorka svojou technikou výrazne prerástla text. Striedala tempo, polohy a s ľahkosťou predvádzala gradáciu na veľmi malej ploche.

Romana Eštóková: Samuel Beckett – Tak povediac

Cena za originálnu autentickú výpoveď a adresnú komunikáciu s publikom

Recitátorke sa podaril absolútne absurdný, “tak povediac” kreativity a originality plný počin. Vytvorila nesmierne autentickú výpoveď o blúdení medzi pochybnosťami a túžbou veriť. Pomocou rekvizity (ukulele) zvádza súboj medzi „popruhom“ stvárňujúcim napr. dusenie, spútanie a iné „šialenstvá“ a na druhej strane nádejou, vierou a krásou, ktorú prináša zvuk nástroja. V porote sa diskutovalo o miere využitia rekvizity na úkor slova, nepochybne však ide o odvážny a hravý prednes, ktorým zaujala i publikum. Divákov sa nebála adresne oslovovať a dokázala ich šikovne vtiahnuť do svojej hry.

Filip Korim: Milan Lasica – Hore nad mestom

Cena za schopnosť vystavať sugestívnu atmosféru v prednese

Recitátor zvolil rozsahom skromnú báseň – spoveď umelca maliara, ktorá bola zaiste lákavou voľbou. Pri jej spracovaní však chýbala väčšia ľahkosť, nadhľad a štipka „lasicovskej“ irónie. Ocenili sme však vytvorenie atmosféry ateliéru „nad mestom“ a obrazu umelca obhajujúceho si svoje miesto vo svete. Hlasový a osobnostný potenciál recitátora by však určite viac vynikol s lepším výberom textu.

PRÓZA

Martin Spišák: Omer Friedlander – Saferský žid, ktorý prežil holokaust

Cena za objavnú dramaturgiu, mnohovrstevnatý výklad a výstavbu prednesu

Disponovaný a skúsený recitátor dokáže pekne tvoriť obrazy, text má logicky vystavaný, presne člení jednotlivé pasáže a cielene pracuje s pauzou. V porote rozprúdil diskusiu, do akej miery (ne)využiť úsmevný a hravý potenciál vzťahu dvoch bratov so starým „Židom“ a vytvoriť tak väčší kontrast k starcovi, preživšiemu holokaustu. Porota však jednoznačne ocenila objavnú dramaturgiu a mnohovrstevný výklad náročnej poviedky. Okrem sympatickej nedbanlivosti pracoval recitátor aj s veľmi citlivými momentmi, vďaka čomu sa mu ťažkú tému podarilo uchopiť s ľahkosťou.

Matúš Petrovský: Arkadij Averčenko – Osamelý pán

Cena za výrazovo presné vystihnutie a udržanie žánrových osobitostí textu

Recitátor si na prednes vybral príbeh „osamelého pána“, ktorý svojimi katastrofickými scenármi zničí príjemnú priateľskú večeru. Grotesknú a ironickú osobitosť textu sa mu podarilo presne zachytiť a udržať počas celého prednesu. Prvotná nervozita sa rozpustila, keď sa ozvali pozitívne reakcie publika, ktoré interpreta povzbudili, dodali mu energiu a sebaistotu. Hoci dokázal jemne a presne diferencovať jednotlivé postavy, chýbala prednesu presnejšia výstavba a gradácia, ktorá by záverečnej pointe pomohla ešte lepšie vyznieť.

Liana Žilová: Uršuľa Kovalyk – Krasojazdkyňa

Cena za prepracovanú psychologickú kresbu postáv a detailné vnútorné videnie príbehu

Krasojazdkyňa v podaní tejto recitátorky mala aj vďaka kostýmu a rekvizite podobu indiánskej šamanky. Išlo o zvnútornenú výpoveď o silnom pute a stratách, napriek tomu zostali v prednese prázdne polohy, hlavne v prípade postavy mamy, ktorá bola kontrastom k dvojici postáv – babča a vnučka.

Matúš Slanina: Marina Moskvina – Náš divý Jano

Cena za presné využitie výrazových prostriedkov pri vystihnutí žánrových osobitostí textu

Počas prednesu tohto recitátora sa v publiku niekoľkokrát ozval smiech. Určite to súviselo s veľmi presvedčivým, rozkošne naivným pohľadom Andriucha na nezodpovedné konanie jeho otca. Interpret naplnil absurdnú grotesku o nedodržovaní dohôd a nezmyselne nasmerovanej pozornosti otca. Jeho presvedčivá interpretácia dominovala.

Klára Pajgertová: William Saroyan – Had

Cena za ucelenú výstavbu prednesu a detailnú kresbu polôh textu

Recitátorka našla novodobú verziu prastarého archetypálneho príbehu o Adamovi a hadovi a postupne nám odhaľovala, že rozumie skrytým významom. Bola sústredená v pohľade, pohybe a presných dôrazoch. Vytvorila veľmi prepracovaný a ucelený pra-obraz.

Dominika Jurčenková: Jana Pronská – Dve sviece pre anjela

Cena za kultivovaný jazykový prejav a citlivú prácu s emóciami v prednese

Rešpekt všetkým recitátorom, ktorí sa odvážia vybrať si text na prednes a zoškrtať ho. Dominika patrí medzi nich. Určite sa časom prepracuje k poézii či próze, ktoré jej umožnia predviesť všetky jej recitátorské schopnosti. Tentokrát to bola ženská výpoveď, ktorá prerástla text.

Tomáš Novák: Björnstjerne Björnson – Otec

Cena za ucelenú a detailne prepracovanú výstavbu prednesu

Recitátor sa predstavil ako sebaistý interpret, ktorý ovláda prácu s výrazovými prostriedkami, adresne komunikuje s publikom a vedome pracuje s výstavbou prednesu. Pri prednese veľmi pekne viedol líniu rozprávača a napriek veľkým časovým skokom v literárnej predlohe pútavo vykreslil životný príbeh bohatého a váženého muža, počnúc narodením syna cez jeho tragické úmrtie až po zmenu v jeho hodnotovom nastavení, ktorá sa udiala pod vplyvom bolesti zo straty syna. Škoda, že literárny text neponúkol širšiu plochu na vykreslenie vzťahu otca a syna, recitátorovi by to umožnilo vtiahnuť poslucháčov do príbehu nielen na úrovni informácie, ale aj emocionálne.

Peter Kiss: Etgar Keret – Telefonát

Cena za energické nasadenie a presnú prácu s temporytmom a pointovaním situácií

Recitátor je suverénny interpret so schopnosťou intenzívne komunikovať s publikom. Keretova poviedka je postavená na bežnej situácii zo života, v ktorej rozprávača príbehu obťažuje operátorka telefónnej spoločnosti s „neodolateľnou“ ponukou. On nie je schopný odmietnuť ju a postupne sa zamotáva do výhovoriek. Recitátor dokázal gradovať napätie v rozprávaní, vytvoriť absurdný obraz neschopnosti povedať jasné „nie“ a doviesť príbeh k prekvapivej pointe. Šikovne využíval prácu s tempom, pauzou a dokázal presvedčivo vykresliť rozprávačove pocity. Žiadalo by sa ešte výrazovo plastickejšie spracovať spôsob, akým komunikovala telefónna operátorka, zvýraznilo by sa tým napätie v dialógoch.

(Rozbory jednotlivých prednesov nájdete aj vo festníku Hviezdoslavovho Kubína Info č. 4.)