Celoštátna postupová súťaž a prehliadka umeleckého prednesu poézie a prózy a tvorby recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých Hviezdoslavov Kubín

Dolný Kubín, 17. – 21. jún 2025

71. Hviezdoslavov Kubín | IV. – V. kategória umeleckého prednesu poézie a prózy

Text I.: Richard Veselý

Text II.: Zuzana Budinská, Helena Čertíková, Martina Longinová, Peter Milčák, Richard Veselý

Foto: Jakub Jančo, Divadlo Dúhadlo – Odysseov návrat, na fotografii Andrej Rácz

I.

Umelecká úroveň súťažných prednesov IV. a V. kategórie 71. ročníka Hviezdoslavovho Kubína bola veľmi vysoká. Súťažiaci ovládali techniku hovoreného slova, prácu s výrazovými prostriedkami, tvorivý prístup k používaniu mimojazykových prostriedkov – kostýmu, spevu, pohybu a rekvizity. Zásadným problémom významnej časti vystúpení bola málo objavná a predovšetkým „nemotivovaná“ dramaturgia. Výber prednesov niekedy nezodpovedal vývojovej zrelosti recitátora, chýbal aktualizačný moment, nejasná bola správa o sebe alebo o svete, ktorú recitátor chcel odovzdať. Na druhej strane však nechýbali ani dlhodobo zapamätateľné prednesy so silným posolstvom a jasnou motiváciou. Pokiaľ ide o geografický pôvod a žánrové zaradenie väčšina textov bola slovenskej proveniencie. Viaceré odrážali pocitový svet dospievajúcich, problémy s vlastnou identitou, akceptáciou, sexualitou a hodnotové konflikty s rodičmi a dospelými.

Štvrtá kategória prednesu poézie (9 súťažiacich) a do značnej miery aj prednesu prózy (7 súťažiacich) sa vyznačovala väčšou žánrovou i tvorivou pestrosťou a objavnosťou, bolo vidieť pečať dlhodobej koncepčnej spolupráce recitátorov a recitátoriek s ich pedagógmi. Zväčša vydarené boli aj textové montáže, čo je pozoruhodný jav, pozitívne ocenený inak k tomuto aspektu neobyčajne kritickou porotou.

Piata kategória prednesu poézie (9 súťažiacich) prekvapila vo väčšine nezvyčajne tradičnou a konzervatívnou dramaturgiou, ale priniesla aj dva z najvýznamnejších vrcholov súťaže, a to tak v oblasti výberu textu, ako aj v oblasti recitačného spracovania (Andrej Rácz a Erik Forgáč). Významné zastúpenie mala slovenská klasika a predrevolučná poézia, najmä neobrecitovaný výber z diel P. O. Hviezdoslava, ale aj Ján Botto, Ľudmila Podjavorinská, Milan Rúfus a Ján Kostra. Odzneli aj dva prednesy, ktoré kvalitatívne očividne zaostávali, zrejme v dôsledku nedostatočnej konkurencie v krajskom kole.

V V. kategórii prednesu prózy (8 súťažiacich), ale aj poézie, zaujali najmä hodnotné prednesy starších recitátoriek, pozoruhodný je víťazný debut Márie Mišunovej, ktorý bol osviežujúcim doplnením recitačného diapazónu „skúsených“ výkonov. Nechýbal však ani silný hlas mladších účastníkov prinášajúci generačný pohľad, novú tvorivú energiu a chuť experimentovať.

Porota navrhla v duchu propozícií udeliť prvé miesta vo všetkých kategóriách, v niektorých sa rozhodla neudeliť niektoré z ďalších miest a v niektorých prípadoch, naopak, miesta zdvojila. To zodpovedalo rôznej úrovni v jednotlivých kategóriách a s tým súvisiacou potrebou oceniť väčší alebo menší počet súťažiacich. Porota tiež udelila niekoľko čestných uznaní.

II.

IV. KATEGÓRIA PREDNESU POÉZIE

• 1. miesto: Hana Hvozdíková

Sylvia Plathová, Ted Hughes: Listy a výkriky, Básne pre Sylviu Plathovú, montáž

Zrelá recitátorka siahla po náročnej predlohe plnej silných metafor a vrstvených obrazov, ktorú spracovala vo výborne zostavenej montáži. Dramaturgicky premyslene vedie poslucháča od Plathovej komplikovanej vnútornej výpovede k pohľadu na poetku očami jej manžela. Recitátorka cez túto dvojpólovosť vnáša do interpretácie empatiu, porozumenie. Výpoveď je presvedčivá, emočne pravdivá. Z technického hľadiska je pozoruhodná esteticky funkčná pasáž s intenzívnym dýchaním a následná vyše 15-sekundová pauza naplnená napätím a očakávaním bez straty pozornosti poslucháča. Nejde len o technicky zvládnutý prednes, ale aj o osobný postoj a odvahu, tvorivosť a schopnosť preniesť náročné básnické obrazy do silného diváckeho zážitku.

• 2. miesto: Marek Sivák

Wislava Szymborska: Deti doby, Na sklonku storočia, Tortúry, montáž

Sivák sa suverénne pohybuje v priestore autentického fascinujúceho textu s humánnym posolstvom, osviežujúco balansuje na hranici odľahčenia, irónie až žoviálnosti, účelne využíva refrény, je akurátny v práci s tempom, rytmom, pauzou i v akcentovaní ťažiskových veršov a slov. Slabinou prednesu je obetovanie významovo relevantných a poeticky brilantných častí autorského textu v prospech jednoduchosti a zrozumiteľnosti koláže.

• 3. miesto: Tamara Richtárechová

Ingeborg Bachmannová: Osvietenie

Pomalé zvažujúce (ale aj zväzujúce) rečové tempo, ktoré zvolila recitátorka v úvode prednesu pôsobí sľubne, no časom sa stáva stereotypným. Divácku pozornosť skôr oslabuje než obohacuje použitie málo zrozumiteľnej rekvizity, akéhosi malého predmetu, ktorý recitátorka žmolí v ruke a ku koncu pustí na zem.

• 3. miesto: Diana Prachárová

Jana Bodnárová, Renata Jurčová: Nahá, montáž

Zvolená montáž zjavne súznie s vnútorným svetom recitátorky a nesie dobrú energiu. Časom sa však význam textu rozbíja nadužívaním výrazových prostriedkov, hromadením páuz, čo pôsobí zmechanizovane a stereotypne. Kontroverzné je použitie hyperbolizovaného kostýmu, obrovského saka, ktoré v prevažnej časti prednesu vyrušuje, ale veľmi účinná je pointa, keď namiesto slovne deklarovaného vyzliekania sa donaha sa recitátorka do obrovského saka celá zahalí.

IV. KATEGÓRIA PREDNESU PRÓZY

• 1. miesto: Adela Hirčáková

Ivana Gibová: Babička

Mimoriadne zrelý výkon, ktorý svedčí o hlbokom porozumení náročného textu. Dramaturgicky šťastne vystavaný úryvok z knihy s tematikou rodinných tajomstiev a výkriku generácie, ktorá je vnímavá, zraniteľná a bezmocná a už nechce mlčať o rodinnej disfunkcii. Recitátorka svoju výpoveď podáva bez nadmerného pátosu, zbytočnej expresivity, s nadhľadom a dôverou vo vnútornú silu textu. Jej práca s atmosférou je pozoruhodná. Aj počas dlhších pasáží si nenásilne udržiava pozornosť poslucháča bez potreby zvyšovania hlasu. V takejto autentickej úprimnosti sa skrýva sila jej prejavu.

• 2. miesto: Samuel Kurák

Laco Kerata: Hortenzia

Sústredený výkon s čitateľným osobným prístupom. Hlavný hrdina je doslova paralyzovaný v obraze znehybnenia ako dôsledku vlastného správania sa k slúžke Hortenzii a jeho dôsledkov. Skúsený recitátor presvedčivo pracuje s absurditou premeny človeka na nábytok a zrozumiteľne a technicky bezchybne dovedie poslucháča až k jasnej pointe.

• 3. miesto: Viktória Biróvá

Delmore Schwartz: Hamlet alebo nikto tu nie je v poriadku

Interpretka so sympatickým nadhľadom, humorom, iróniou a názorom skúsene pracuje s kontaktom s publikom. Prostredníctvom analýzy deja a postáv Shakespearovho Hamleta vydarene odkrýva možné neznáme motívy konania hlavného hrdinu. Rezervou je absencia osobnejšieho a konkrétnejšieho postoja interpretky k osobnosti Hamleta.

• 3. miesto: Tatiana Altusová

Veronica Paciniová: Ženské telo

Fragment z úvodu románu zobrazuje uvedomenie si fyzického tela 5-ročného dievčaťa a strachu, ohrozenia a hanby s ním spojenými. Toto textové rámcovanie recitátorka citlivo realizuje v prednese prostredníctvom krehkej zvnútornenej výpovede, ktorú charakterizuje najmä poctivá identifikácia sa s hlavnou hrdinkou. Prednes by si vyžadoval na viacerých miestach zdokonalenie dramatizmu, akcentovanie kľúčových miest textu, ale ide o jednoznačne uveriteľné vystúpenie, ktoré ostáva v pamäti.

Čestné uznanie: Michaela Žatková

Soňa Uriková: O tuhom

Sústredený a kultivovaný prednes sa zaradil do pozoruhodnej série výpovedí (vrátane divadelného predstavenia) o generačnej stratenosti -násťročných. Vyspelá recitátorka výborne pracuje s napätím, rytmom, intenzitou a veľmi pôsobivý je jej kontakt s poslucháčom. Pri takýchto predpokladoch mrzia nevyužité príležitosti pri interpretácii inak recitačne vďačného textu, ktorá necháva množstvo nevyjasnených otázok napr. o vzťahu k mŕtvemu dedovi, významu jeho hrobu ako pútnického miesta i miesta významnej udalosti pre samotnú hlavnú hrdinku, spojitosti paralelných príbehov a o (ne-)existencii dôvodov na radosť.

V. KATEGÓRIA PREDNESU POÉZIE

1. miesto: Andrej Rácz

Brane Mozetič: Sny v inom jazyku, montáž

Montáž je zložená zo štyroch básní, čo neraz prináša riziko významových a komunikačných skratov. V tomto prípade však možno konštatovať, že výsledný text vo svojej celistvosti pôsobí jednoliato a funkčne. Interpret „nerecituje“, interpret prichádza s hlbokou osobnou výpoveďou, ktorú potrebuje nástojčivo vysloviť. Takto si podmaňuje publikum. Prednes sa vyznačuje odhodlaním, interpretačnou odvahou, autenticitou, prirodzeným a tvorivým zvýznamňovaním textu. Bravúrne sa vyrovnáva aj s budovaním viacerých vrcholov, čo je jedno z úskalí pri montáži viacerých samostatných básní.

2. miesto: Mariana Ondrejová

Ľudmila Podjavorinská: Utopená

Presvedčivý zvnútornený prejav interpretky je spojený s účelným a efektným využitím mimojazykových prostriedkov (spev). Melodické predely pôsobia prirodzene, varírujú podľa potrieb textu a organicky dotvárajú celok vystavaného príbehu. Forma verša je presná, podporená vnímavou prácou s náladou textu. Vnímame pohľad do vnútorného sveta dievčaťa, hlavnej hrdinky, v baladickej atmosfére, citlivú osciláciu medzi dvoma rovinami osobného prežívania a rozprávačského odstupu. Aktualizáciu balady zvládla recitátorka citlivým a pôsobivým spôsobom.

2. miesto: Erik Forgáč

Daniel Pastirčák: Oči Milady Horákovej

Jeden z najvýznamnejších literárnych objavov celej tohoročnej súťaže. „Kto dnes ešte verí?“ pýtajú sa autor i recitátor opakovane a myslia tým nielen vieru v biblické podobenstvá, ale na ich pozadí sa pýtajú na súčasný aj budúci hodnotový svet ľudstva. V prednese recitátor balansuje medzi snahou o prirodzenosť a pokusmi o tvorivú štylizáciu, niekedy úspešnými a pôsobivými (napr. stupňovanie, frázovanie, účinné pauzy) a inokedy menej výraznými akoby nedotiahnutými pasážami. Posolstvo Milady Horákovej však bolo bezpečne doručené; mŕtvi nás kriesia k životu.

3. miesto: neudelené

V. KATEGÓRIA PREDNESU PRÓZY

1. miesto: Mária Mišunová

Kjersti A. Skomsvoldová: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

Recitátorka očarila porotu aj divákov sviežim textom a jeho umeleckým spracovaním. Na javisku sa rozvíja príbeh staršej ženy, ktorá stále túži žiť naplno. Ide o autentickú výpoveď vyhýbajúcu sa sentimentu, rozprávanie nesie ľahkosť, nadhľad, sebairóniu a zdravý humor. Strihy v texte sú odvážne a nečakané, ale funkčné a nenásilné. Všetko je podané s mierou a vkusom.

2. miesto: Mária Škarohlídová

Václav Pankovčin: Tri ženy pod orechom

Skúsená interpretka s hlasovými a rečovými dispozíciami svoje danosti naplno využila. Jej prejav vyznieva pokojne a neobyčajne sústredene, čím umožňuje naplno vnímať obsah prednášaného textu. Napriek dramatickým momentom drží recitátorka emócie pod kontrolou, recituje s nadhľadom, a tým ešte viac umocňuje emocionálny dopad na divákov. Vyvážený a zrelý výkon.

2. miesto: Patrik Viňaš

Daniel Majling: Z denníka spisovateľa P. Tarasenka

Svet ruských malomeštiakov je vďačným rámcom, do ktorého Majling zručne vkladá príbehy nasýtené humorom, iróniou, absurditou, tak často prítomnou v osudoch dnešných ľudí. V recitátorskej realizácii interpret ponúka bezprostredné a živé rozprávačstvo, ktoré sa opiera o piliere dostatočného odstupu od textu a jeho ironického uchopenia. Prednesu by pomohlo prepracovanejšie vykreslenie vzťahu protagonistu k matke. Recitátor sa spolieha na ťažiskovú humornú linku príbehu, na ktorú sa efektívne a vďačne napája publikum. Hlbší ponor do vážnejších vrstiev výpovede by mohol posunúť prednes smerom k závažnejšiemu vyzneniu.

3. miesto: Jarmila Ráczová

Soňa Uriková: Na samote

Zaujaté vcítenie sa do hlavnej postavy, ktorá sa po rokoch vracia do miesta svojho neutešeného detstva. Rozprávanie nás sprevádza osobným zážitkom, je v ňom napätie a dobre využité výrazové prostriedky. Rezervou ostáva jasnejší významový oblúk emocionálneho vývoja hlavnej postavy smerom k jednoznačnejšej pointe.

3. miesto: Katarína Jánošíková

Jean-Paul Sartre: Múr

Recitátorka spolu s hrdinkou naráža na štyri svetové strany múra väzenskej cely, na múr neslobody a útlaku. Od povýšeneckého nadhľadu nad svojimi väzniteľmi a ich zosmiešňovania prechádza k zúfalej a recitátorsky efektnej snahe ujsť a vrátiť sa domov, zachrániť si život. Jednoduchý čierny kostým s bosými nohami, výrazná choreografia pohybu v štyroch pravých uhloch, nástojčivosť, gradácia, paródia. Súčasne však naráža aj na limity spojené s hlasovou dispozíciou a výkladom textu pokiaľ ide o vzťah k spoluobvinenému a k samotnému obvineniu.

Čestné uznanie: Martina Mareková

Anonymný kolektív spisovateľov: Hnoj

Recitátorka vytlačila zo zvolenej schematickej predlohy čo sa dalo a divácky išlo o jedno z najúspešnejších vystúpení. Až komiksové obrázky zo života zbohatlíckej smotánky s materiálnou hojnosťou a mentálnou chudobou uchopila s veľkou dávkou komediálneho nadania, ale nevyhla sa občasnému prestreleniu výrazových prostriedkov a hlavne nevyjasnenosti postoja hlavnej postavy k zhnuseniu zo samej seba a k súčasnej rozpoltenej, ale málo vymotivovanej akceptácii tohto stavu („na fejsbúku to vyzerá dobre“).

(Celé rozbory nájdete vo festníkoch Hviezdoslavovho Kubína Info č. 4 a 5.)