Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa organizuje každoročne s cieľom prezentovať a konfrontovať umelecké výsledky dosiahnuté v danej divadelnej sezóne. Ide o najvýznamnejší festival ochotníckeho divadla Slovákov a Sloveniek v Srbsku.
TEXT: Katarína Mišíková Hitzingerová
FOTO: Andrea Miháľová, Dejan Valek
Vavrín sa koná každoročne vo Vojvodine v Srbsku.[1] Víťaz na odporúčanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny môže hosťovať na festivale Scénická žatva v Martine. „V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa divadelné súbory rozdeľovali do dvoch kategórií. V prvej boli scény VHV Kovačica, VHV Stará Pazova a VHV Báčsky Petrovec, ktoré spolupracovali s profesionálnym režisérom a boli financované z rozpočtu Vojvodiny, a druhú tvorili neprofesionálni (rýdzo ochotnícki) umelci. V tom období sa na festivale zúčastňovalo 25 predstavení. Tento rok ich bolo šesť,“ objasňuje vývoj festivalu člen poroty Ján Privizer.
Prehliadku prvýkrát organizovali v Báčskom Petrovci v Divadle VHV v roku 1970 a prvé štyri ročníky spolu s detskou divadelnou prehliadkou sa konali v meste jej vzniku. Dlhé roky mal Divadelný vavrín putovný charakter, uskutočňoval sa striedavo na troch miestach – v Báčskom Petrovci, Starej Pazove a v Kovačici. Od roku 2010 má prehliadka názov Divadelný vavrín. Od roku 2016 sa koná už len v meste Stará Pazova a nie je jasné, kedy opäť zmení miesto svojho konania. Stará Pazova bola kedysi iba slovenskou dedinou, avšak prílivom srbských občanov sa z demografického hľadiska zmenila na srbské mesto na rozdiel od Kovačice a Báčskeho Petrovca. Dôvodom je rozvinutý priemysel a blízkosť hlavného mesta Belehradu. Tieto informácie sú dôležité z pohľadu návštevnosti predstavení počas festivalu, keď počet divákov a diváčok rokmi klesá a neprejavujú záujem o inscenácie slovenských ochotníckych súborov. Viac inklinujú k srbským divadlám, ktoré sa však na Divadelnom vavríne zúčastňujú nesúťažne. „Ako sa ja pamätám, Divadelný vavrín bol poslednýkrát v Kovačici v roku 2014 roku a v Báčskom Petrovci asi v roku 2016. Od 2017 roku je v Starej Pazove. Je čas, aby sa znovu stal putovným, aby si aj v iných prostrediach diváci mohli pozrieť kvalitné predstavenia,“ hovorí Michal Bíreš, člen divadelného súboru Kokram z Kovačice.
Dôležitý dialóg s odbornou porotou
Päťdesiaty druhý ročník Divadelného vavrína otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, ktorá okrem iného povedala: „52 rokov je úctyhodná tradícia a vyjadrujem obdiv, že sa vám toľké roky podarilo udržať tento festival na takej vysokej úrovni.“[2] Bohužiaľ, Divadelný vavrín nie je už festivalom v tom duchu, v ktorom vznikol – na podporu zachovania a udržiavania materinského jazyka v divadelnej tvorbe. Práve kultúra hovoreného slova je dôležitým atribútom v hodnotení inscenácií na tomto festivale. Hodnotenia jednotlivých predstavení odbornou porotou sú len veľmi stručné a lakonicky poukazujú na nedostatky, čo divadelného ochotníka či ochotníčku môže demotivovať. Pre divadelné súbory z Vojvodiny je Divadelný vavrín veľmi dôležitý z hľadiska prezentácie pred odbornou porotou. „Divadelné festivaly inšpirujú ochotníkov ku kreativite, skúmaniu, tvoreniu a hlavne zachovaniu minulosti, na ktorú sa často zabúda. Samozrejme, festivaly sú pre dolnozemských Slovákov dôležité hlavne preto, že herci majú možnosť sa naučiť, ako vytvoriť svoju postavu lepšie, pozerajúc sa na iných hercov, alebo ako to zrežírovať lepšie, alebo možno kreatívnejšie vytvoriť scénu“, hovorí Una Brtková, predstaviteľka postavy Ľudmily Hurbanovej v inscenácii ĽUD-MILÁ Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice a Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice, ktoré sa stali absolútnym víťazom tohtoročného Divadelného vavrína. Andrea Miháľová, ktorá získala Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu za postavu Ľubky v inscenácii Orchester Titanik Divadelného súboru pri Kultúrnom centre v Kysáči, hovorí o limitoch a motiváciách na festivale: „Stagnáciu na tohtoročnom Divadelnom vavríne vidím v malom počte predstavení oproti ostatným ročníkom. Ocenenie, ktoré divadelník môže na tomto festivale získať, je pre neho veľkou motiváciou do ďalšej tvorby, vie, že niečo dosiahol, že niečo dal a v niečom je dobrý a môže sa stále zlepšovať.“ Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu získal Jaroslav Marčok z Kysáča za stvárnenie postavy Harryho v inscenácii Orchester Titanik. „Mrzí ma, že na divadelné predstavenia chodí čoraz menej divákov. Akoby stratili dôvod, prečo chodiť do divadla. Netýka sa to len Divadelného vavrína, ale aj ostatných festivalov, ktoré vo Vojvodine máme. Pre ochotníckeho herca je spätná väzba od diváka veľmi dôležitá. Už len jeho prítomnosť mu dodá motiváciu. Dúfam, že sa to zmení.“
Na Divadelnom vavríne sa objavil nový herecký aj režijný tvorivý tím, čo je veľmi podstatné pre udržateľnosť tohto festivalu. Nová generačná vlna prichádza práve z prostredí, kde sa kontinuálne tvorí divadlo s deťmi a snaží sa ich motivovať, aby v ňom zotrvali. Divadelný vavrín je zároveň priestorom na stretnutia divadelníkov a divadelníčok, ktorých inscenácie neprechádzajú žiadnymi výberovými kolami. Pre divadelné súbory je dôležitá prezentácia v slovenských dedinách, často však nie je finančne podporovaná. Mnohí sa odsťahovali do iných krajín a divadelná činnosť vo viacerých slovenských prostrediach upadá. Dobre zorganizovaný Divadelný vavrín ich však vždy môže podporiť.