Nachádzame sa presne v polovici časovej periódy medzi dvomi ročníkmi Svetového festivalu amatérskeho divadla v Monaku. Koná sa raž za štyri roky a je to naozajstná divadelná, ale aj spoločenská udalosť, na ktorú sa schádzajú reprezentanti amatérskeho divadla z celého sveta.
TEXT:Jozef Krasula, režisér, prezident Slovenského strediska AITA/IATA
FOTO: Filip Lašut, Pavol Meluš, Richard Gerényi, Archív divadla Commedia
Toto uznávané podujatie uzrelo svetlo sveta v roku 1957, kedy sa konal jeho ročník. Za ten čas si vybudoval prestížne postavenie medzi festivalmi a ako jediný môže používať prívlastok „svetový“, všetky ostatné festivaly (s výnimkou svetového festivalu detského amatérskeho divadla v japonskej Toyame) sú už „len“ medzinárodné.
Dostať sa do Monaca je malý zázrak
Svetový festival amatérskeho divadla v Monaku alebo Mondial du théatre Monaco je pre amatérske divadlo niečo ako majstrovstvá sveta vo futbale alebo olympijské hry pre športovcov. Koná sa raz za štyri roky a počet účastníkov je stanovený na 24. Dostať sa tam je malý zázrak a to, že sa to slovenským neprofesionálnym súborom podarilo celkom deväťkrát počas šestnástich ročníkov, je absolútna špička. Nenašlo by sa veľa krajín sveta, ktoré by sa mohli pochváliť toľkými účasťami. Okrem domácich to boli možno USA, Japonsko a Rusko. A to sú veľmoci, ktoré si netrúfnu prehliadať ani monackí organizátori. Rozmýšľal som nad dôvodmi, ktoré stáli a stoja za týmto fenomenálnym úspechom slovenského amatérskeho divadla. Keďže samotnému výberu inscenácie najskôr predchádza výber účastníckych krajín a až potom je možné nominovať konkrétnu inscenáciu, tak je jasné, že divadelná kvalita inscenácie nie je jediným, aj keď v konečnom dôsledku rozhodujúcim faktorom. Takže popri nepopierateľných divadelných kvalitách (na základe ktorých je krajina pozývaná znovu), sú to aj diplomatické schopnosti, dobrá povesť a divadelná tradícia, zvuk amatérskeho divadla vybratej krajiny a tiež aj kvalitná predošlá umelecká aj spoločenská reprezentácia.
MTL: Pravidlá, s ktorými treba rátať
Samotný výber a podmienky účasti sú spísané do obsiahlej brožúrky a tak by som si dovolil zvýrazniť len tie najdôležitejšie, či najzaujímavejšie:
Musia to byť inscenácie pre dospelých (v ľubovoľnom žánri či forme).
Inscenácie nesmú presahovať 60 minút – tu by som spomenul perličku, že pri našej prvej účasti (Divadelné združenie Partizánske: Prvá jazdecká) nás upozornili, že po 55 odohratých minútach sa na malom svetelnom semafore umiestnenom v strede na proscéniu javiska rozsvieti oranžové svetielko, dve minúty pre časovým limitom červené a presne po 60 minútach sa vypnú všetky svetlá na javisku! Boli to riadne nervy, ale zvládli sme to.
Čas na prípravu inscenácie je 60 minút vrátane stavby scény, svietenia a podobne, čas na demontáž scény je 30 minút. Stihnúť tieto limity dá riadnu fušku, zvlášť keď nepracujete s jednou plachtou alebo nerobíte pantomímu. Dôvod je jednoduchý – každý deň sa v troch hracích priestoroch odohrajú tri rôzne inscenácie. Hrá sa vždy o šiestej, ôsmej a desiatej večer. A aby sa to stihlo aj s presunmi divákov, časové limity sú prísne a nekompromisné časové limity.
Súbory musia v predstavení používať materinský jazyk – na festivale v Monaku ide nielen o divadelné hodnoty, ale aj spoločenské či medziľudské kontakty a vzájomné spoznávanie kultúr.
Odmenou pre súbory je okrem potlesku a pochvalných slov divákov aj špeciálna plaketa s logom festivalu, ktorú obdrží každý zúčastnený súbor. Pravidelne sa konajú aj hodnotiace semináre, ktoré vedú dvaja skúsení divadelní tvorcovia či odborníci (ja osobne som mal tú česť byť jedným z nich v roku 2013).
Okrem týchto divadelných povinností musí súbor plniť aj mnoho spoločenských úloh a dôstojne reprezentovať svoju krajinu. Deje sa tak na spoločenskom obede s predstaviteľmi miestnej vlády, počas prezentácii krajiny nasledujúci večer po predstavení, kde sa očakáva kultúrne vystúpenie (spev, folklór alebo tanec) a môže to byť aj ochutnávka kulinárskych špecialít krajiny. Účasť na hodnotení je samozrejmosť. Svoju inscenáciu súbor prezentuje v deň vystúpenia na plošine otvoreného nákladného vozidla, ktoré jazdí po celom Monte Carle a hlasitou hudbou a krátkymi ukážkami z predstavenia pozýva ľudí vrátane turistov na produkciu. Na všetkých predstaveniach sa zúčastňujú aj členovia kniežacej rodiny a medzi účastníkov sa na večernú diskotéku zastaví napríklad aj samotný Princ Albert II. Neoddeliteľnou súčasťou celého festivalu sú aj viaceré workshopy, ktoré vedú skúsení divadelníci a lektori z rôznych krajín celého sveta. Je potešiteľné, že jedným z nich bol aj herec a režisér Juraj Benčík, ktorého si určite pamätáme aj ako míma slávneho Cirque de Soleil.
MTL: 4 najčastejšie otázky
Súčasťou každého ročníka festivalu je aj Valné zhromaždenie Medzinárodnej asociácie amatérskeho divadla AITA/IATA, ktoré sa okrem zhodnotenia práce v uplynulom období venuje hlavne zámerom ako uľahčiť prácu a prezentáciu amatérskym divadelníkom celého sveta s dôrazom na krajiny, ktoré nedosahujú výrazné ekonomické parametre (najmä z Afriky, Ázie či Južnej Ameriky). Veľkú pozornosť venujú zástupcovia účastníckych krajín aj aktivitám pre mládež a príprave a realizácii rôznych školiteľských a vzdelávacích podujatí. Pravidelne sa v tomto čase konajú aj voľby funkcionárov a prezidenta/prezidentky celosvetovej organizácie, ktorou je v súčasnosti pani Béatrice Cellario z Monaka.
Keď sa bavíme o festivale v Monaku, vždy sa ma ľudia pýtajú na tie isté otázky:
- Ako sa tam súbor môže dostať?
Je to dlhá a zložitá cesta. Najskôr musí Slovensko zaslať prihlášku, v ktorej uvedie spôsob, akým je amatérske divadlo u nás organizované a ako prebieha proces nominácie – u nás je to je systém postupových krajských a celoslovenských prehliadok za posledné štyri roky a tiež aj festival festivalov – Scénická žatva. Do úvahy pripadajú inscenácie, ktoré uspeli na týchto vrcholových prehliadkach. Ak nás vyberú do širšieho výberu krajín, tak až potom môžeme zaslať návrh inscenácie alebo inscenácií. Súbor potom musí splniť množstvo požiadaviek – od zaslanie videozáznamu inscenácie z fixnej kamery, do angličtiny preloženého scenára až po detailné technické požiadavky. Celý proces je na konci, až keď príde oficiálna pozvánka pre súbor.
- Kto platí účasť súboru na festivale?
Zvykom na väčšine medzinárodných prehliadok a festivalov je, že súbor si platí cestu a organizátor hradí ubytovanie a stravu. Častou podmienkou býva aj limit na počet osôb, ktorým organizátori platia pobyt – často je to počet 10 resp. 12 osôb vrátane technického sprievodu. A to je aj prípad festivalu v Monaku. Ak by ste tam cestovali letecky, tak vám zabezpečia aj dopravu z letiska v Nice.
- Ako dlho tam súbor môže zostať?
Sú to 4 noci, teda 5 dní – z toho dva dni hráte vlastné predstavenie. Veľa času na turistiku nezostáva. Ale ak veľmi chcete, návšteva Nice sa dá určite stihnúť. Mnohí si nenechajú ujsť možnosť absolvovať pešo aspoň trasu, po ktorej sa jazdí Formula 1. Z ďalších atrakcií stojí za to prehliadka kniežacieho paláca, exotických záhrad či prechádzka po krásnej, no nie príliš rozsiahlej japonskej záhrade.
- Ako reaguje publikum na slovenské inscenácie?
Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že publikum tvoria prevažne divadelníci a delegáti kongresu, takže sú to ľudia, ktorí divadlo milujú a tešia sa na všetky predstavenia. Často býva výhodou, že ak vášmu jazyku nerozumejú, o to viac dávajú pozor na „divadelný jazyk“ – javiskovým znakom, metaforám či obrazom. Ak ste zvyknutý ho používať, tak o porozumenie sa obávať nemusíte.
MTL: Odkaz, na ktorý treba nadviazať
V súvislosti s monackým festivalom treba spomenúť ešte jeden súbor a dve výnimočné osobnosti, ktoré spájajú to najlepšie zo slovenského amatérskeho divadla a Mondial du théatre v Monaku. Je to Z – divadlo zo Zelenča, ktoré nám vďaka svojim inscenáciám v réžii Jožka Bednárika urobilo také skvelé meno, že z neho čerpáme dodnes. A Pepka Slobodová ako Guľôčka patrí do zlatého fondu histórie festivalu. Žiaľ, ani jedna z týchto fenomenálnych osobností už nechodí po pozemských doskách, ktoré znamenajú svet, ale verím, že ak na nás pozerajú niekde zhora, tak sa určite tešia, že sme na ich odkaz dokázali naviazať a možno ho aj udržať a rozvíjať. A to je výzva pre slovenských divadelníkov aj do budúcnosti!
Zoznam slovenských účastníkov, ktorým sa podarilo prebojovať na Svetový festival amatérskeho divadla v Monaku.
1957 – 2017
1973 DS Makyta Púchov, Chytráctvo majstra Pathelina, režisér Beňo Michalský
1981 Z – divadlo Zeleneč, Don Juan, režisér Jozef Bednárik
1985 Z – divadlo Zeleneč, Guľôčka, režisér Jozef Bednárik
1997 DS Gesto Bratislava, Vlkolak, režisér Michal Babjak
2001 Divadelné združenie Partizánske, Prvá jazdecká, režisér Jozef Krasula
2005 Súbor Commedia Poprad, Malka, režisér Vladimír Benko
2009 Divadlo Shanti a Divadlo „A“ Prievidza, Malomeštiakova svadba, režisér Jozef Krasula
2013 Divadlo Commedia Poprad, Neprebudený, režisér Vladimír Benko
2017 DS Uložiť ako, Bratislava, Pojednávanie vo veci Genesis, režisér Pavol Viecha
TEXTY POD FOTO:
- Z – divadlo zo Zelenča vystúpilo v roku 1981 na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku s inscenáciou Don Juan. (Zdroj: Pavol Meluš)
- Od roku 1975 pracovalo Z – divadlo pod režijným vedením Jozefa Bednárika, ktorý ho priviedol na špičku amatérskej divadelnej scény na Slovensku. S inscenáciou Guľôčka vystúpil súbor na festivale v Monaku v roku 1985. (Zdroj: Filip Lašut)
- Divadlo Commedia sa na Svetový festival amatérskeho divadla prebojovalo dvakrát. Prvý raz to bolo s inscenáciou Malka. (Zdroj: Archív Divadla Commedia)
- Inscenáciu Neprebudený v podaní Divadla Commedia si mohlo monacké publikum pozrieť v roku 2013. (Zdroj: Richard Gerényi)
