Krehká ako porcelán. Nevyviazneš z vane, a pokiaľ sa ťa pokúsia vyloviť surovosťou holej ruky – lebo, ako sme bolestne zistili, čistá láska nestačí –, vyšmykni sa, tvrdo dopadni na kachličky a potom sa pokús pozbierať svoje črepiny, ak sa nedorežeš.

čistá láska nestačí
rybka
krehučká rybka

Presne takto som si ju predstavila, keď mi kamarátka opisovala zážitok z MHD-čky – mladú ženu priklincovanú nechutnou absenciou previnilosti nadúvajúceho sa mužského ega. Kričala všetkým – vystrašeným prudkým dychom unikajúcim spomedzi chvejúcich sa pier, očami hľadajúcimi oporný bod bezpečia, kŕčovito zomknutými kolenami, ktoré prosili o lásku k tej poslednej zrazenine sebaúcty. No to, čo nekričalo, bolo vyblednuté tričko lemujúce krk a zakrývajúce paže a vyťahané tepláky.

Za čo ju teraz obviníš? Pasieš sa na svojej slabosti.
Je to tvoja slabosť, na ktorej sa pasieš.

Prečo nikto nič neurobil? Prizerali sa, ako sa do nej majetnícky tlačí, nezasiahli. Ani moja kamarátka. Pritom už toľkokrát otvorila ústa, no akoby jej ten obraz ukradol zmysel rozprávať. Veď doteraz o tom len počula.

Členky divadelného súboru Nekondenzovaný chromozóm z Nitry stoja na divadelných doskách v inscenácii Planéta rýb a kritizujú primitívne pudy, ktoré by sme mali vedieť ovládať. Mladé ženy, unavené sexualizáciou každej časti ženského tela, nevynechávajúc jediný jeho záhyb. Vlnia sa vo svojej zneužívanej krehkosti, snažiac sa posmeliť iné „rybky“ získať svoj hlas spať.

Mladá žena z MHD-čky však nebola lovená po prvýkrát.

Ani posledný?

Eliška Pokorná

študentka, členka divadelných súborov Vaša banda a LET

Foto: Jakub Jančo; Nekondenzovaný chromozóm: Planéta rýb; Scénická žatva 2024