Text: Tamara Vajdíková
Foto: Patrik Čech, Felix Baumann: h̶a̶ ̶h̶a̶ ̶h̶a̶ hi!
Fotogaléria: ap.unipo.sk/fotogaleria_den-stvrty
Festivalové dni postupne vyvrcholili do piatka. Posledný deň AP-ečka svedčil o tom, že divadlo nie je len o dokonalosti, ale najmä o odvahe a túžbe skúšať nové veci. Poobedie sa začalo scénickým čítaním víťazných textov z literárnej a filmovej súťaže predchádzajúceho ročníka. Vystúpenie pôsobilo napriek rýchlej príprave, pri ktorej som sa náhodou ocitla, magicky. Najmä jemný, poetický úvod. Jednoduchý formát čítania, aj s nevyhnutnými brbtami interpretov, ukázal, že sila je niekedy v jednoduchosti, ktorá nezakrýva ľudskosť, človeka ani jeho túžby, sny, ale ani obavy či nervozitu. Ani únavu. Pretože tú po štyroch dňoch intenzity Akademického Prešova už človek naozaj cíti.
Štipľavá sviežosť pomarančovej kôry
Študentské divadlo Prešovskej univerzity prinieslo na javisko hru srbskej dramatičky Maje Pelević Pomarančová kôra. Téma ženskosti, ženskej sexuality a jej obrazu v spoločnosti u mladých ľudí rezonuje čoraz viac; dôkazom bola Pomarančová kôra, ale aj ďalšie inscenácie predošlých dní. Prešovskí študenti o nej hovorili bez pátosu, na rovinu, bez cenzúry, nevyhýbajúc sa ani jej vulgárnej rovine. Inscenácia na prvý pohľad svieža, príjemná, sa tak pri bližšom kontakte stala štipľavou. Autori ŠD PU stavali na kvalitnom aktuálnom texte, plnom metafor a hravosti. Farebnosť scény dodala inscenácii estetickú príťažlivosť a hoci pohybová zložka miestami zaostávala, nezanikla.
Smejme sa bez vtipu?
Performance Felixa Baumanna sa pohrávala s témou neúspechu. Ukazovala cestu, ktorá bola cieľom – a to bez akýchkoľvek klišé. Na javisku sa objavuje muž, ktorý túži stať sa stand-up komikom. Jeho snaha však stroskotáva. Pohybovo dynamické vystúpenie, kde sa performer pokúša dostať k obrovskému mikrofónu, túži byť vypočutý, mať možnosť povedať spoločnosti vtip. Lenže žiadny vtip nakoniec nepovie a neúspech, ktorý sa neustále vracia, sa stáva súčasťou jeho osobnosti. Diváci sa napriek tomu smejú – na jeho zúfalých pokusoch, resp. na forme pohybovo dynamického vystúpenia, ktoré vhodne odkomunikuje tému. Otázka, kedy sa smejeme a z čoho, zaznieva medzi riadkami – je v poriadku smiať sa na neúspechu druhých?
Čiernobiely humor vo farebnom svete
Poľský Teatr HoM sa predstavil s inscenáciou inšpirovanou nemými filmami. Gagy a trápne situácie, ktoré by možno viac vynikli v čiernobielej estetike, sa odohrali v improvizovanom priestore Čierneho mosta. Presun z vonkajšej scény pre nepriaznivé počasie hral rolu – humor sa stal stiesneným, a tým možno ešte absurdnejším. Monsieur Charlie bol návratom k starým formám, ktoré v dnešnom kontexte pôsobia viac ako nostalgický odkaz či pobavenie než aktuálny výkrik.
Akademický Prešov 2025 bol živým dôkazom toho, že divadlo sa nedá zredukovať na jedno posolstvo, formu či zážitok. Každý deň niesol inú tému – lásku, slobodu, osamelosť a mnohé ďalšie –, no najmä všadeprítomná bola túžba. Túžba tvoriť, skúšať, objavovať.
V čase, keď kultúra čelí mnohým výzvam, Akademický Prešov potvrdzuje, že chuť robiť divadlo, venovať sa kultúre a zamýšľať sa nad životom, si nevyhnutne musíme zachovať – v tvorbe aj v živote, bez ohľadu na okolnosti. Pretože práve táto chuť je tým najdôležitejším hnacím motorom.