50-ročný Belopoťák
Tak sme si tie kategórie zrušili. Zase.
Alebo o divokom príbehu súťažných kategórií od počiatku po dnešok
Text: Matej Moško
Foto: Patrik Čech, Akademický Prešov 2025, Divadlo P. O. Hviezdoslava: Generácia Z – Zombies
Keď v roku 1928 Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD) prvýkrát rozdelilo divadelné súbory do dvoch kategórií, ešte nevedelo, že započalo takmer storočie diskusií o tom, či súťažiť v kategóriách alebo bez nich. Praktické dôvody aj motiváciu spravodlivosti zhrnul pre publikáciu Festival festivalov Vladimír Štefko:
„V ÚSOD-e si dobre uvedomovali, že úroveň divadelných krúžkov je rozdielna, najčastejšie podmienená možnosťami miesta – priestory, financie, dostatok vzdelaných ľudí a podobne. V roku 1928 súťažiace krúžky už rozdelili na dve kategórie: A pre mestské, B pre dedinské. Cieľom bolo nikoho neodradiť a vytvoriť platformu, na ktorej budú súťažiť porovnateľné krúžky. Rozrastajúca sa ochotnícka činnosť i všeobecný rast hodnoty inscenácií priviedol ÚSOD v roku 1933 k rozdeleniu súťažných kategórií na štyri: A – mestské pokročilé, B – mestské začínajúce, C – dedinské pokročilé, D – dedinské začínajúce. Bolo to demokratické a zároveň aktivizujúce širokú paletu ochotníckych krúžkov.“[1]
Súbory sa do vyššej kategórie dostali, ak vyhrali svoju kategóriu. Na postup z úrovne D do C a z úrovne B do A stačilo jedno víťazstvo, na prestup z dedinských medzi mestské súbory bolo treba kategóriu C vyhrať trikrát. V roku 1941 dokonca pribudla ešte jedna kategória divadelných súborov – Čestný veniec víťazov, do ktorého sa postupne dostávali víťazi kategórie A. Pôvodné kategórie aj ÚSOD ako taký môžeme z dnešného pohľadu hodnotiť ako veľmi úspešné projekty. Aj napriek tomu v 50. rokoch obe, napriek nevôli ochotníkov, z politických dôvodov prakticky zanikli.
Až v roku 1970 sa kategórie vrátili v plnej sláve. Opäť boli štyri, ale ich pomenovanie sa zmenilo. Prvé tri písmená abecedy patrili vyspelým, pokročilým a začínajúcim divadelným súborom, písmeno D označovalo detské súbory. Každá z kategórií mala svoju celoštátnu prehliadku a víťazi týchto festivalov sa stretli na Scénickej žatve v Martine.
Verím, že niekedy v budúcnosti sa nám podarí pripraviť aj detailnejší vývoj súťaží a kategórií počas búrlivých 90. rokov. Pre účely tohto článku nám ale bude musieť stačiť konštatovanie, že kategórie A, B a C definitívne skončili v roku 2004.
Medzi dôvodmi ich zániku by sme určite mali spomenúť nižší počet prihlásených súťažiacich (od začiatku 90. rokov). Budúcnosti kategórií nepomohlo ani rozdelenie súťažiacich do súťaží divadlo dospelých a divadlo mladých, respektíve súťaží činoherného a alternatívneho či experimentálneho divadla (úplne pôvodne dokonca divadlo malých javiskových foriem). Delenie divadelných súborov podľa výkonnosti a minulých úspechov teda definitívne nahradilo delenie aktuálnych inscenácií podľa režijného prístupu.
Na čo sa potom kategórie opäť zavádzali a čo s tým majú spoločné pásma?
Keď sa do propozícií Festivalu divadla mladých FEDIM dostala podmienka veku hercov (do 26 rokov), všetkým formám divadla dospelých zostala už len jedna súťaž s jednou kategóriou, ktorá vyvrcholila na celoštátnom kole divadla dospelých v Levoči, respektíve od roku 2016 opäť v Liptovskom Mikuláši.
V roku 2018, čiastočne aj ako reakcia na to, vznikol dokument s názvom Konštitučné memorandum ochotníckych divadiel. Jeho autori, metodici Banskobystrického kraja v spolupráci s členmi ochotníckych divadiel Banskobystrického kraja, vyzvali Národné osvetové centrum okrem iného aj na opätovné zavedenie A, B a C kategórií pre divadelné súbory súťažiace v súťaži divadla dospelých. Ich návrh počítal s dvomi celoštátnymi prehliadkami divadla dospelých – jednou pre kategórie A a B a druhou pre kategóriu C. Vychádzalo sa z predpokladu, že takzvané dedinské súbory sa do súťaže neprihlasujú z dôvodu silnej konkurencie divadelných súborov, ktoré pravidelne vyhrávali divadelné súťaže (DISK Trnava, Divadlo Commedia Poprad, Divadlo A a SHANTI Prievidza a pod.).
Po diskusiách so zástupcami Memoranda, NOC a pozvanými odborníkmi (v tom čase som patril k tým tretím) sme spoločne dospeli k rozhodnutiu, že opätovne zavádzať tri výkonnostné kategórie je pri súčasnom počte súťažiacich divadelných súborov len ťažko realizovateľné a pridanie ďalšej celoštátnej prehliadky nehospodárne riešenie.
Výsledkom teda bolo zavedenie dvoch kategórií, ktoré však nekategorizovali divadelné súbory, ale inscenácie:
A kategória – súčasné prúdy európskeho a svetového divadla
Dramaturgia: reflektovanie súčasnej dramatiky (svetovej či domácej), alebo smeru autorského divadla.
Inscenačné postupy: moderné prístupy v oblasti réžie, scénografie, hudby a herectva.
B kategória – tradičný prúd divadla
Dramaturgia: klasická dramatika, inscenovanie klasických textov, klasické činoherné herectvo.
Inscenačné postupy: tradičné uchopenie textu v oblasti réžie, scénografie, hudby a herectva.
Cieľom bolo podporiť prihlasovanie takzvaných dedinských súborov a podporiť ich prezentáciu vo viacerých kolách súťaže.
Ďalšou zmenou, ktorá však nevychádzala z Konštitučného memoranda ochotníckych divadiel, bolo zavedenie pásiem. Divadelné súťaže ich prebrali podľa vzoru folklórnych súťaží. Ich zmysel spočíva v jednoduchšej spätnej väzbe pre divadelné súbory. Na krajských a celoštátnych súťažiach sa prestali udeľovať prvé tri miesta. Namiesto nich porota udeľovala jeden priamy postup a určený počet odporúčaní. Zároveň porota dostala novú úlohu: rozdeliť všetky inscenácie podľa kvality do zlatého, strieborného a bronzového pásma. Zmyslom malo byť to, aby autori aj napriek absencii poradia vedeli, ako ich porota hodnotí v kontexte ostatných súťažiacich v konkrétnom kole súťaže. Aj pásma si prešli oproti pôvodnej koncepcii zmenami. Aktuálne ich porotcovia udeľujú už iba na celoštátnej úrovni a všetky inscenácie v zlatom pásme automaticky získavajú odporúčanie na postup na Scénickú žatvu.
S rozdeľovaním divadelných súborov do výkonnostných kategórií teda nemajú pásma nič spoločné. Udelené pásmo platí len pre jedno kolo súťaže a dostáva ho inscenácia, nie divadelný súbor.
A prečo sme kategórie zasa zrušili?
Cieľom zavedenia dvoch súťažných kategórií v roku 2019 bola motivácia divadelných súborov, ktoré sa predtým do súťaže neprihlasovali. Obe kategórie mali mať spoločnú celoštátnu prehliadku v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa po Levoči opäť stal sídlom celoštátneho kola divadla dospelých. Pri plnej účasti priamych postupujúcich sa na Belopotockého Mikuláši malo stretnúť vždy aspoň šestnásť inscenácií. Bohatý program hodnotili dve poroty, ktoré vybrali dvoch víťazov.
Prax ukázala, že inscenácií sa pri dvoch porotách zmestilo na celoštátnu prehliadku aj osemnásť. Problém kategórií bol niekde inde. Po prvom roku došlo k preformulovaniu názvov a presnejšej špecifikácii súčasných a tradičných prúdov divadla:
1. Prúdy súčasného divadla
Moderné a experimentálne inscenačné postupy v oblasti réžie, dramaturgie, scénografie, hudby a herectva.
Zámer kategórie: Podporiť neprofesionálne divadelné súbory a divadelníkov v hľadaní netradičných a invenčných divadelných foriem.
2. Prúdy tradičného divadla
Klasické inscenačné postupy a divadlo nadväzujúce na ochotnícku tradíciu a inscenačné dedičstvo.
Klasická a tradičná divadelná tvorba (textové predlohy interpretované klasickým a tradičným inscenačným postupom).
Zámer kategórie: Podporiť skvalitňovanie tvorby neprofesionálnych divadelných súborov využívajúcich klasické inscenačné postupy. Zároveň podnietiť tradičné ochotnícke súbory k účasti na divadelných postupových prehliadkach.
Názvy prestali pracovať s písmenami A a B, aby nedochádzalo k zámene s pôvodným systémom kategórií. Zo špecifikácie vypadla zmienka o autorskej dramatike. V praxi sa však ukázalo, že vznikajú aj autorské inscenácie, ktoré využívajú vyslovene tradičné divadelné postupy.
Napriek snahe o jednoznačnú špecifikáciu sa každoročne opakovali prípady, keď členovia porôt spochybňovali zaradenie tej či onej inscenácie do niektorej z kategórií. V prvých rokoch mali porotcovia možnosť inscenáciu preradiť. Stávalo sa aj to, že inscenáciu, ktorú porotcovia na okresnom kole preradili, chcela zasa krajská porota preradzovať späť. V komunite divadelníkov sa šírili podozrenia o účelovom preradzovaní – aby mohli súbory postúpiť, keď napríklad v druhej kategórii nikto nesúťažil.
Riešením malo byť pravidlo, že na celoštátnom kole už preradenie nie je možné. Výsledkom však bolo len to, že členovia jednotlivých porôt boli častokrát nespokojní s tým, aké inscenácie majú vo svojej kategórii. Sám som bol neraz účastníkom debaty, pri ktorej padla veta: Ak by sa boli zaradili do správnej kategórie, vyhrali by. Spomenuté javy nikto z divadelníkov ani porotcov v súťaži nechcel.
Čo teda s cieľmi, ktoré systém dvoch kategórií sledoval? Podarilo sa vďaka dvom kategóriám pritiahnuť do súťaže viac divadelných súborov? Jednoduchá odpoveď po pohľade do prihlasovacieho systému znie: nie. Zámer nevyšiel a kategórie priniesli viac škody ako úžitku. Preto po porade, na ktorú boli prizvaní zástupcovia NOC, poradných orgánov a metodikov padlo rozhodnutie, že kategórie od roku 2024 rušíme.
A čo teraz? Budú kategórie?
Rozhodnutie sa nerodilo ľahko. Samozrejme, ozývali sa aj hlasy za zachovanie kategórií, prípadne za ich preformulovanie či zmenu princípu kategorizovania. Prichádzali rôzne návrhy, napríklad na rozdeľovania inscenácií podľa toho, či na nich spolupracovali profesionálni tvorcovia, prípadne variant s delením na autorské a neautorské inscenácie. Nakoniec zavážil reálny počet prihlasovaných súborov do súťaže a tiež finančná a časová neúnosnosť (z hľadiska programu) dvoch kategórií na Belopotockého Mikuláši. Finálne rozhodnutie bolo kategórie zrušiť a o dva roky tento krok vyhodnotiť.
Kategórie teda v budúcnosti ešte môžu opäť zaklopať na dvere postupových súťaží, čo my vieme? Možno sa už o päť rokov do súťaže neprihlási 60 ale 600 divadelných súborov a kategórie budú opäť nevyhnutnosťou. O pravidlách postupových divadelných súťaží sa vždy diskutovalo a verím, že sa vždy bude. Amatérske divadlo a divadelné súťaže totiž nemajú byť skanzenom, ale živým organizmom odrážajúcim aktuálny stav a potreby ochotníckych súborov.
Štefko, V. In Molnár, Jakub; Mašlárová, Martina; Čajková, Jaroslava. Festival festivalov. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2022, s. 11. ISBN 978-80-7121-373-4. ↑
