Krajská postupová súťaž a prehliadka detskej dramatickej tvorivosti a divadla dospelých hrajúcich pre deti
Bratislavský kraj, Senec, 15. – 17. marca 2023
Tento rok bolo do súťaže prihlásených sedemnásť súborov, napokon ich súťažilo pätnásť. Atmosféra bola priateľská aj vďaka skvelej organizácii podujatia, ktorú zabezpečovalo Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Všetci prítomní si nepochybne odniesli krásne a hodnotné umelecké zážitky. Všetkým zúčastneným patrí poďakovanie za príjemné umelecké i ľudské stretnutia.
Tento ročník bol opäť veľkou výzvou pre divadelných nováčikov, ktorí mohli prvýkrát okúsiť, čo to prináša stáť na javisku (aké špecifiká má javiskový pohyb, javisková reč a pod.) a aké to je byť súčasťou divadelnej rodiny. Za najväčší nedostatok tohtoročnej prehliadky považujem nedostatočnú prípravu detí vo verbálnom prejave. Mdlá artikulácia, civilná intenzita reči, ba aj nespisovnosť vyjadrení často kazili celkový dojem javiskového spracovania nastolených tém. V rámci zovšeobecnenia môžeme súbory rozdeliť do dvoch skupín, a to na malých začiatočníkov, ktorí tematicky siahali po rozprávke s aktualizačným presahom (Starí harcovníci, Kprci EDUdrama, DS Čiarový kód). Druhou skupinou boli staršie deti, ktoré sa pokúsili vyjadrovať cez mini divadelné tvary k aktuálnym spoločenským problémom. Nosné témy sa týkali najmä ekológie, šikany v kolektíve, ale aj detskej únavy z neustáleho tlaku spoločenských konvencií, povinností či straty schopnosti zdravej ľudskej komunikácie (DDS pri ZUŠ Bernolákovo, Pesymisky EDUdrama, Falangír, DS Lano a i.). Snahou bolo obrániť morálne hodnoty, detskosť, hru a bezstarostnosť útekom ďaleko od sveta „musíš!“. Celé podujatie bolo pomyselným veľkým zrkadlom spoločenských tendencií, ktorých smerovanie a nastavenie nemá pochopenie pre detskú dušu, detský svet. Toto pokladám za hlavné tematické memento, ktoré nástojčivo prechádzalo počas prehliadky do publika.
Martina Koval
predsedníčka odbornej poroty
Malokarpatské osvetové stredisko v Modre na návrh odbornej poroty v zložení
Martina Koval – predsedníčka
Magdaléna Máčiková
Peter Pavlík
udelilo diplomy a ceny:
1. miesto s priamym postupom na celoštátnu súťaž a prehliadku Zlatá priadka, Šaľa 2023
Falangír, Kostolište
Kolektív: Spojenie
Réžia: Beina Reifová
2. miesto s návrhom na postup na celoštátnu súťaž a prehliadku Zlatá priadka, Šaľa 2023
DS Čiarový kód pri ZUŠ J. Kowalského, Bratislava
Mária Ďuríčková: O Jankovi Polienkovi
Réžia: Miro Mihálek
2. miesto
KRPCI EDUdrama, Nová Cvernovka, Bratislava
Kolektív: Rukavička
Réžia: kolektív
3. cena
DS LANO pri ZUŠ J. Kresánka, Bratislava
Erich Kästner: Lujza a Lotka
Réžia: Jana Mikitková
Čestné uznanie za spájanie umeleckých druhov
Hájenka, OZ Hájenka
Juraj Hamar: Don Šajn
Réžia: kolektív
Diplomy za účinkovanie:
DDS pri ZUŠ Bernolákovo
Zuzana Spodniaková: Budúcnosť pod ľadom
Réžia: Zuzana Spodniaková
Pesymisky EDUdrama, Nová Cvernovka, Bratislava
William Shakespeare a kol.: Čo na to Júlia?
Réžia: kolektív
Snáď nám to vydrží pri ZUŠ E. Suchoňa, Pezinok
Gianni Rodari: Problémy s televízorom
Réžia: Radka Kukurugyová
Lumiere Brillante pri ZUŠ Budmerice
Martin Žák: O malej lyžičke z Banskej Štiavnice
Réžia: Martin Žák
Starí harcovníci, ZUŠ Malacky
Jozef Hašek: Malí dobrodruhovia
Réžia: Adriana Vallová
DDS Mačky v tme pri ZUŠ v Senci
Kolektív: Ako sa nezblázniť
Réžia: Vojtech Koleják
DDS Mačky vo vreci pri ZUŠ v Senci
Davide Cali, Vojtech Koleják: Ako si kúpiť šťastie (na motívy diela Predajca šťastia)
Réžia: Vojtech Koleják
DDS Vystúpte prosím! pri ZUŠ E. Suchoňa, Pezinok
Mark Haddon: Čudná príhoda so psom uprostred noci
Réžia: kolektív
DS LANO pri ZUŠ J. Kresánka, Bratislava
Kolektív: Tik-tak, tak-tik
Réžia: Jana Mikitková
Hodnotenia inscenácií
Falangír, Kostolište
Kolektív: SPOJENIE
Réžia: Beina Reifová
Divadelný súbor sa predstavil s autorským divadlom na tému: spojenie. Išlo o súbor za sebou idúcich etúd, ktoré sa zaoberali neoddeliteľnosťou ľudského spojenia s časom ako merateľnou a nezastaviteľnou jednotkou, rôznorodou a subjektívnou. Mladí divadelníci spolu so svojou režisérkou chceli vypovedať o ľudskom zacyklení sa v úspechu, v dosahovaní požadovaných cieľov, ktoré úzko súvisia so stresom. Čitateľným bol permanentný stres ako nástroj ľudskej pokrivenosti smerujúci k strate empatie a citu k ostatným. Časová neúprosnosť nás prostredníctvom tohto inscenačného tvaru zaviedla k šikane jednotlivca či k boju rodičov o dieťa, ktoré trpí vo svojej samote vo vojne dospelých. Inscenačný tvar bol umne vystavaný na jasných motiváciách jednotlivých postáv, obrazy na seba nadväzovali a jasne tlmočili posolstvo diela. Inscenácia narábala s mladistvou energiou, deti sa cítili na javisku dobre, boli pomerne presné v rytmizácii, prenášaní pozornosti a v pointovaní jednotlivých malých úsekov – aj vo verbálnom prejave, aj v konaní. Divadelníci pracovali v prázdnom javiskovom priestore s palicami, ktoré slúžili ako zástupný znak, a varírovali jednotlivé mizanscény. Veľkou doménou režisérskej práce Beiny Reifovej je schopnosť rozvíjať nastolenú tému v javiskovom minimalizme, abstrahovať humor aj v ťažkých témach, presne pointovať jednotlivé obrazy a hlavne ponechať v javiskovom tvare detskú autenticitu.
Martina Koval
DS Čiarový kód pri ZUŠ J. Kowalského, Bratislava
Mária Ďuríčková: O JANKOVI POLIENKOVI
Réžia: Miro Mihálek
Detský divadelný súbor Čiarový kód priniesol na javisko v krátkej minutáži veľmi jednoduchý, ale zároveň veľmi pútavý minipríbeh o Jankovi Polienkovi. Išlo o klasický príbeh – rodičia chceli svojho vlastného syna, a tak si ho vystrúhali z polienka. V úvode nás deti informovali o autorke Márii Ďuríčkovej a o tom, o kom bude rozprávanie. Veľmi ľahkým a sviežim prístupom bábkovej tvorby nás preniesli celým príbehom a svojou hravosťou a precíznosťou nám vyčarili úsmev na tvári (za čo získali pochvalu poroty). Pochvala patrí aj vedúcemu súboru, ktorý veľmi dôkladne pracuje s detskou dramatickou výchovou, čo bolo z inscenácie zjavné.
Peter Pavlík
DDS KRPCI EDUdrama, Nová Cvernovka, Bratislava
Kolektív: RUKAVIČKA
Réžia: kolektív
Pri príchode divákov do hľadiska už na prvý pohľad upútajú spiace deti na scéne. Postupne sa prebúdzajú – akoby zástupnou rečou. Mlátenie sa vankúšmi predznamenáva, že pôjde o „princíp detskej izby“. To nedopadne dobre – slová hádam každého rodiča. Padaním snehu (vankúšmi), navodením pocitu chladu prechádzame do deja rozprávky. Pocit nepohody, pred ktorou sa jednotlivé zvieratá začnú skrývať. Útočiskom je stratená rukavica v poli. Notoricky známa rozprávka je ozvláštnená pridaním opodstatnených a vcelku vtipných momentov. Detskú izbu potvrdzujú aj zvolené bábky, akoby plyšové hračky. Zvieratká sú síce pozbierané z viacerých typov, ale v konečnom dôsledku nepôsobia rušivo. Naproti tomu sú málo tvorivo vyriešené príchody zvieratiek k rukavičke. Protagonisti však pôsobia uvoľnene a hravo. Škoda zbytočného zdvojovania v určitých situáciách – stráca sa napätie, moment prekvapenia, ak sa niečo najprv povie a potom aj vykoná. Stačilo navodenie mrazu a zvieratká svojím konaním už šmýkanie sa na zamrznutej ploche zahrali. Určite je pre diváka zaujímavejšie, ak je ponechaný spoznať zvieratko z jeho charakteristického konania. Pekná je hra na slniečko či zapojenie detí do hry pridaním viacerých zvierat. Najsilnejším momentom inscenácie je premýšľanie o tom, kto vlastne koho zožerie (prípadne to má dané v potravinovom reťazci). Škoda, že sa nenašiel spôsob, ako to dotiahnuť. Divadelný oblúk je zachovaný v spätnom návrate do spánku.
Na záver musím odporučiť, že by bolo vhodné uviesť pedagogické vedenie, pretože v inscenácii je cítiť režijnú ruku a odkazy pre dospelých, a tiež priznať, že hra vznikla na motívy rozprávky Rukavička.
Magdaléna Máčiková
DDS LANO pri ZUŠ J. Kresánka, Bratislava
Na motívy poviedky Ericha Kästnera: LUJZA A LOTKA
Réžia: Jana Mikitková
Detský divadelný súbor na čele s režisérkou sa rozhodol pracovať s veľkým sústom v podobe javiskového prevedenia uceleného príbehu o dvojičkách Lujze a Lotke. Javiskovému predvedeniu predchádzala dramatizácia. Odborná porota ocenila toto snaženie, keďže predstavenie trvalo vyše päťdesiat minút, no prinieslo to aj mnohé úskalia. V prvom rade je pravdepodobné, že deti nedokážu udržať napätie v takom dlhom príbehu. V tomto prípade platí – menej je viac. Vo výstupoch boli deti nesústredené a miestami „rozsypané“, verbálny prejav menej zrozumiteľný. Dramatizácia bola urobená umne, ale prihliadala aj na epizódne postavy v príbehu, čím sa príbeh dievčat trieštil. Pozitíva vidím v podrobnej analýze príbehu, čo sa odrazilo v jasných charakteroch postáv, tiež v snahe aktualizovať príbeh, narábať so znakovosťou a hrou pri tvorbe samostatných obrazov. Režisérka zapojila do diania celý kolektív tým, že každej postave vytvorila akési alter ego. Každá zo sestier mala jasné znaky, ktoré určovali jej identitu. Šťastný záver dvojičiek, ktoré sa krásnou náhodou stretnú a znovu spoja svojich rozídených rodičov, sa naplnil, katarzia sa dostavila. Ale bola by rezonovala nástojčivejšie bez poučného prehovoru rodičov prostredníctvom ženského a mužského hlasu z reproduktora.
Martina Koval
Hájenka, Bratislava
Juraj Hamar: DON ŠAJN
Réžia: kolektív
Detský folklórny súbor priniesol na prehliadku detskej dramatickej tvorivosti orientovanej na divadelné umenie nový vietor. Pozitívne hodnotím spájanie scénických druhov na javisku. Javiskový tvar sa skladal z viacerých zložiek, a to hudobnej v podobe živého sláčikového hudobného telesa, folklórnej – teda tanečnej, speváckej a tiež divadelnej. Odborná porota ocenila pokus o prepájanie múzických umení a hlavne pripomínanie kultúrnych tradícií prostredníctvom umne vytvoreného umeleckého diela. Zároveň usmernila režijno-pedagogické vedenie súboru – ako správne na javisku prepájať jednotlivé umelecké prístupy a hlavne ako „zdivadelniť divadlo“, teda aby všetky zložky boli plnohodnotným divadelným článkom, pretože v tomto prípade jednotlivé zložky fungovali na javisku ako samostatné čísla, aj tá divadelná. Divadlo bolo inšpirované tradičnou bábkarskou technikou, ktorá je súčasťou nášho nehmotného kultúrneho dedičstva. Predvedená dramaturgicky upravená hra Juraja Hamara Don Šajn bola inscenovaná v bábkarskom portáli prostredníctvom vodiacich bábok. Divadelné zručnosti detí za profesionálnym portálom boli na veľmi dobrej úrovni, rovnako ako celková verbálna pripravenosť a prejavovanie emócií, tiež boli jasne stanovené motivácie rozprávkových postáv. Jednotlivé malé celky rozprávky boli delené tanečno-hudobnými výstupmi. Oceňujem schopnosť pracovať s atmosférou príznačnou pre tradičnú ľudovú kultúru, disciplinovanosť hudobnej zložky a šírenie osvety v oblasti tradičnej ľudovej kultúry.
Martina Koval
Stretnutie s malou Táliou
Senec, 15. – 17. marca 2023
Krajské kolo: Bratislavský kraj
Organizátor: Malokarpatské osvetové stredisko v Modre
Zodpovedná odborná pracovníčka: Adriana Kmeťová
