Text: Eliška Sadíleková Foto: Pavel Smejkal Zhruba pred mesiacom som sa v rámci vzdelávacieho podujatia pre pedagógov stretla s názorom, že Hviezdoslavov Kubín je nemoderný, pretože núti deti učiť sa texty naspamäť a moderné školstvo memorovanie opúšťa. Predpokladám, že tento postoj vychádza z chápania umeleckého prednesu ako procesu, pri ktorom sa deti
Súťaž v umeleckom prednese – či už ide o jednotlivcov alebo kolektívy – je viac ako snaha o víťazstvo. Je to príležitosť rásť, inšpirovať sa a rozvíjať svoje schopnosti. Súčasťou tejto príležitosti je rozborový seminár s odborníkmi na umelecký prednes, divadlá poézie a recitačné kolektívy, ktorého podstatou je spätná väzba pre súťažiacich. Niektorým ľuďom však práve hodnotenie odbornej poroty spôsobuje stres, vyvoláva nedôveru alebo dokonca sklamanie.
Na to, aby súťaž mohla fungovať ako „hra“, je potrebné, aby sa stretlo niekoľko faktorov. Ako vybrať (ako organizátor) porotu? Ako hodnotiť (ako odborná porota) a čo by mohlo pomôcť pri komunikovaní reflexie? Ako zvládnuť hodnotenie poroty (ako súťažiaci)?
Metodický materiál na tému pripravila Renata Jurčová.
Národné osvetové centrum vyhlásilo v roku 2024 konkurz na organizátora celoštátneho kola postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM. Vzhľadom na vysokú kvalitu realizačných možností sa komisia NOC rozhodla, že najbližšie štyri roky zverí celoštátku FEDIM-u do striedavej starostlivosti dvoch záujemcov – Krajského osvetového strediska v Nitre a Kultúrneho centra v Bojniciach.
Viac o zmenách a o FEDIM-e 2025 v článku Lucie Hromníkovej, odbornej pracovníčky pre divadlo mladých v NOC.
„Kategórie teda v budúcnosti ešte môžu opäť zaklopať na dvere postupových súťaží, čo my vieme? Možno sa už o päť rokov do súťaže neprihlási 60 ale 600 divadelných súborov a kategórie budú opäť nevyhnutnosťou. O pravidlách postupových divadelných súťaží sa vždy diskutovalo a verím, že sa vždy bude. Amatérske divadlo a divadelné súťaže totiž nemajú byť skanzenom, ale živým organizmom odrážajúcim aktuálny stav a potreby ochotníckych súborov.“
O histórii súťažných kategórií píše riaditeľ Scénickej žatvy Matej Moško.
Aké znaky sa spájajú s procesom umeleckého prednesu? Kto som a čo ma baví? A ako viem, že je to dobré?
Generačný pohľad na hľadanie a „chvennie“ z pera recitátora, básnika a porotcu Alfréda Tótha.
Rýchlokurz & slowkurz výberu textu na umelecký prednes detí a mladých pre začiatočníkov od pedagogičky a porotkyne Janky Mikitkovej.
„Odosobnenosť objektivity ako vedomé uväznenie v nevyhnutnej chronológii nie je len témou, ale generuje konkrétny autorský postup na hranici metódy a zároveň je vnútorným princípom textu.
Na druhej strane stojí hlboko subjektívny odraz času v absolútne rozbitej chronológii čiže v paralelizme časových liniek, kde je podstatný vzťah prežívaných situácií v rozličných historických časoch, ale v javiskovej prítomnosti stavaný súčasne.…
Dramatik Peter Pavlac uvažuje o kategórii času v kontexte drám vychádzajúcich z dokumentárneho materiálu.
V dnešnej dobe, keď sa veľa hovorí o kríze čítania s porozumením a o potrebe kritického myslenia, by sme mohli v školách využiť práve umelecký prednes. Pri jeho príprave sa deti učia klásť otázky, hľadať súvislosti, pomenúvať emócie, chápať konanie postáv a uvažovať o tom, ako by sa ony zachovali v konkrétnej situácii. Učia sa komunikovať s poslucháčmi, sebavedome vysloviť svoj názor a tiež prijať spätnú väzbu na súťažiach, akceptovať iný názor, zamyslieť sa nad pripomienkami a zvážiť, ktoré sú pre ne prínosné.
Profesionálna lektorka umeleckého prednesu Eliška Sadíleková definuje v ďalšom diele seriálu Hľadáte text na Hviezdoslavov Kubín? texty vhodné na prednes a zamýšľa sa nad hodnotou čítania a otváraním komunikácie pre dnešnú generáciu.
