„Zmysel súčasného divadla nevidím v schopnosti stanoviť diagnózu spoločnosti, ale správne položiť otázky, aby si pacient diagnózu uvedomil sám. Medicínske metafory patria k môjmu životu ako diplom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a deväťročná prax chirurga a anestéziológa v nemocnici. Súčasnosť isto presnejšie než ja zadefinujú a správne otázky k nej položia mladí dramatici, ku ktorým
Úžasná hra bez štipky sentimentality. Takto v roku 2015 hodnotila odborná kritika hru Wish List vtedy 24-ročnej Katherine Sopher. Predavačke voňaviek v obchodnom dome v Londýne učarilo divadlo a napísala najlepší text medzi stovkami autorov najväčšej britskej damatickej súťaže. Brentwoodova cena otvorila začínajúcej dramatičke a študentke na akadémii dvere profesionálnych divadiel. Wish List (čiže Zoznam
„Pokus o plastickú mapu“, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept „zaľudnených dejín“. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane
