„Dobro je zbierka mojich divadelných, ale aj rozhlasových hier. Tie hry píšem s vedomím, že chcem, aby si herci dobre zahrali, aby si prípadní režiséri dobre zarežírovali. Vždy chcem, aby sa na predstavení ľudia v prvom rade tak trošku bavili, ale potom mali priestor na to, aby sa mohli zamyslieť.“
Úžasná hra bez štipky sentimentality. Takto v roku 2015 hodnotila odborná kritika hru Wish List vtedy 24-ročnej Katherine Sopher. Predavačke voňaviek v obchodnom dome v Londýne učarilo divadlo a napísala najlepší text medzi stovkami autorov najväčšej britskej damatickej súťaže. Brentwoodova cena otvorila začínajúcej dramatičke a študentke na akadémii dvere profesionálnych divadiel. Wish List (čiže Zoznam
„Pokus o plastickú mapu“, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept „zaľudnených dejín“. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane
