Blíži sa 4. ročník (alebo tretí?!) Festivalu neprofesionálnych tvorcov divadiel jedného herca Robinson. Pripomeňme si, ako to vyzeralo na jeho 3. ročníku (alebo druhom?!), Robinsone 2024.
Text: Diana Laciaková
Foto: Alžbeta Mikleová, Amanda Shojaii: Izba
Festival neprofesionálnych tvorcov divadiel jedného herca Robinson
ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre, 11. – 13. október 2024
Tak ktorý ročník to je?!
Keď bol 0. ročník v roku 2022, tak v roku 2024 je to tretí ročník v poradí, teda druhý na vážno. (Historici vás budú milovať!)
Môže za to koronakríza?
Ani nie, ale môže za to Štefan Foltán, ktorý prišiel s myšlienkou prezentácie sólových projektov, ktoré to majú na súťaži vždy ťažšie ako „celosúborovky“. Slovenské amatérske divadlo Ti ďakuje, Štefan Foltán! A, samozrejme, celému festivalovému tímu a ZUŠ J. Rosinského, bez ktorých by Robinson nebol (takým, akým je). Vivant!
A zase Foltán
Okrem Robinsona má Štefan na rováši aj ďalší mohutný zárez – spoluprácu s Amandou Shojaii, s ktorou inscenovali novelu Nicol Hochholzerovej Izba, ktorá sa nedá zjesť. Inscenácia s názvom Izba je pohľadom na disproporčný vzťah dospelého muža a dospievajúceho dievčaťa – intímny, nemoralizujúci, no aj vďaka tomu dokonale demaskujúci a vo výsledku tvrdo obžalujúci pohľad. Inscenácia sa stala laureátom festivalu.
Trikrát Marica (a dosť?)
V koľkých variáciách sme mohli vidieť ochranné krídla (pozn. red.: dramaturgicky invenčné a citlivé pedagogicko-režijné vedenie) Marice Šiškovej na diele študentstva ZUŠ J. Rosinského?
Marica po prvé: Inflexný bod Anny Čavčíkovej. Reflexívna inscenácia hľadajúca tvar, definíciu podstaty, podstatu axiómy, axiómu zmyslu života. Autentický, mimoriadne inšpiratívny autorský text, resp. koncept.
Marica po druhé: Sprievodca v Tel Avive Simony Mravíkovej. Inscenácia metaforizujúca príbeh jedného vzťahu v ruinách Tel Avivu, na scéne aj vo vani plnej vody (adaptácia poviedky Dobré miesto na noc z knihy Savyon Liebrechtovej Tel Aviv).
Marica po tretie: 3 Timravine ženy Tamar Lacsnej. Štúdia na tému ženy v metamorfózach jej spoločenského statusu a premeny týchto statusov v čase – posledná štvrtina 19. storočia verzus prvá štvrtina 21. storočia. Premyslený divadelný koncept pohrávajúci sa aj hereckými princípmi K. S. Stanislavského a B. Brechta.
––– A vôbec s tým nesúvisí, že Marica oslavovala počas festivalu narodeniny.
A čo iné mestá?
Prišla aj Linda Petráková! Aj s Klárou Jurášovou a ich inscenáciou V tele s nepriateľom. Klára sa predstavila s javiskovou interpretáciou vlastnej tvorby, ktorú doplnila o texty Valentíny Sedilekovej z knihy Chuť žiť (zároveň ide o názov organizácie venujúcej sa prevencii, osvete a pomoci ľuďom s poruchami príjmu potravy). Intímny obraz dievčaťa pociťujúceho svoje telo ako nepriateľa s metrom ako bičom v ruke. Podobný obraz dnes visí „na stenách“ mnohých (mladých) ľudí a je mementom pre nás všetkých, aby sme sa starali o svoje duševné zdravie navzdory negatívnym a nezmyselným spoločenským tlakom – a práve preto o to viac.
A čo chlapi a iné štáty?
Prišli. Dvaja slovenskí a dvaja poľskí. Andrej Opálený s naliehavou myšlienkou oslobodenia sa od virtuálnych identít (sme udavačmi samých seba) a návratu k sebe, k pamäti, k definícii krásy – no primárne k live streamu. Jeho autorská monodráma niesla názov Identita.
A Jaro Janíček, inak principál Lupčianskeho netradičného divadla, s monodrámou venovanou Sokratovej žene Xantype pod názvom Xantypa. Pracujúc s princípom interaktívneho divadla, naozaj nás na scéne bolo aj viac ako päť (!), uvažuje Janíček nielen o verejne známom partnerskom vzťahu z obdobia antiky, ale aj o vzniku, rozkvete, zániku a princípoch aténskej demokracie, ktorej polčas rozpadu sa až desivo podobá aktuálnemu politickému stavu na Slovensku.
Szymon Patrzykąt diváctvu predstavil román Palinuro de México (Palinuro z Mexika), dielo u nás takmer neznámeho mexického autora, (napriek tomu, že) laureáta Cervantesovej ceny Fernanda del Pasoa. Čiastočne autobiografické dielo rozpráva príbeh študenta medicíny Palinura zažívajúceho rôzne príhody rabelaisovského typu. V inscenácii Medycyna moja miłość sa objaví tiež nezvyčajný scénický predmet – živé „mŕtve“ telo (Natanaela Gramonta).
Natanael Gramont prejavil vysokú mieru talentu nielen ako živý scénický predmet, ale aj ako protagonista inscenácie Nie mam ust, a muszę krzyczeć. Išlo o celkom iné dielo ako v prípade Szymona, kvalitnú ukážku expresívneho typu poľského alternatívneho divadla s výraznou scénografiou (busty obalené v čiernom igelite zavesené na reťaziach s maskami namiesto tvárí).
Kornelia Gołyszny interpretovala ťaživé prózy rumunsko-maďarskej autorky Aglaje Veteranyi pod názvom 562 kg rodziny. Rozprávanie o neľahkom detstve, neustálom strachu a samote interpretka stvárnila prostredníctvom kombinácie činoherných, pohybových a bábkových postupov a miestami sa jej darilo zachytiť nielen príbeh jedného človeka a jednej rodiny, ale komplexnú tekutosť vzťahov a doby, v ktorej autorka žila.
FISKÁLA?!
Štatút festivalu a prísni organizátori neumožnili porote udeliť viac ocenení ako jedno – laureát. Kvalita inscenácií však vyvrcholila do neudržateľnej situácie, nebolo možné uposlúchnuť Maricu ani Štefana, ani Kristínu – vzniklo undergroundové Neoficiálne neocenenie FI – SKÁ – LA. Trojica porotcov Karol Filo, Pavel „Petr“ Skála a Diana Laciaková sa rozhodla na záverečnom udeľovaní cien potriasť (síce s prázdnou, ale) pravicou Natanaelovi Gramontovi, ktorému udelila Neoficiálnu necenu FISKÁLA za herecký výkon, Anne Čavčíkovej a Marici Šiškovej, ktorým udelila Neoficiálnu necenu FISKÁLA za inscenačný koncept, a Tamar Lacsnej a Marici Šiškovej, ktorým rovnako udelila Neoficiálnu necenu FISKÁLA za inscenačný koncept. Ako sme spomenuli vyššie, laureátstvo za najinšpiratívnejšiu inscenáciu získali Amanda Shojaii a Štefan Foltán.
V pláne bola ešte FISKÁLA pre najlepšieho náhodného herca v inscenácii Jara Janíčka Xantypa a FISKÁLA pre najlepšiu živú rekvizitu v inscenácii Medycyna moja miłość, ale keďže vyvracali samotnú podstatu herca monodramatistu ako Robinsona na ostrove, musela sa ich porota vzdať (hoci aj ten Robinson mal Piatka!).
Záver
Žiadny záver, o rok pokračujeme!
Za fiskálí kolektív
Diana Laciaková