V dňoch 17. – 18. 6. 2022 sa v Starej Ľubovni uskutočnil 55. ročník celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička. Zúčastnilo sa na nej dvadsaťosem prevažne zrelých slovenských, ale aj dolnozemských žien.

TEXT: Renata Jurčová

FOTO: Michal Petrilák

Naša Vansovej Lomnička je celoslovenský festival žien v Starej Lomnici, ktorý vznikol neplánovane v roku 1967 ako skromné regionálne podujatie konané na počesť 110. výročia narodenia a 25. výročia úmrtia slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá žila v Lomničke pri Podolínci v rokoch 1875 – 1882. Zakladateľ festivalu Štefan Popovič spomínal, že presadiť názov v časoch socializmu bolo komplikované. Vraj „farárke budú také parády vystrájať?“ Ale nakoniec jej pomenovanie zostalo.

Dve Vansovej Lomničky

Naša Vansovej Lomnička sa spočiatku volala Vansovej Lomnička, no od roku 2005 existujú Vansovej Lomničky dve – jedna Vansovej Lomnička, ktorá sa koná v Banskej Bystrici, a druhá Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Štefan Popovič v knihe Naša Vansovej Lomnička píše, že v roku 2005 sa vtedajší vyhlasovateľ Vansovej Lomničky Únia žien Slovenska rozhodol bez vedomia zakladateľov a organizátorov zo Starej Ľubovne presťahovať slovenský festival do Banskej Bystrice. Domáci organizátori napriek tomu v decembri 2005 zorganizovali 38. ročník Vansovej Lomničky v Starej Ľubovni. Následne si ÚŽS dala zaregistrovať ochrannú známku Vansovej Lomnička. Organizátori teda zmenili názov na Naša Vansovej Lomnička a v októbri roku 2008 sa konala prvýkrát pod týmto názvom.

Liečivé bylinky a Pavol Hammel

Je evidentné, že organizátori Našej Vansovej Lomničky majú k podujatiu osobný vzťah. Každoročne sa venujú inej téme, ktorá sa objavuje nielen vo vizuálnej identite, ale aj v darčekoch, ktoré ženy dostanú, a v sprievodnom programe. Tohto roku, pri príležitosti okrúhleho výročia podujatia, sa venovali ľubovníku bodkovanému. Ženy pri losovaní poradia získali túto liečivú bylinku. Podujatie sa konalo vo veľkom štýle a pre recitátorky bol pripravený bohatý sprievodný program. Jeho súčasťou bol galakoncert, na ktorom sa predstavili tri najzaujímavejšie prednesy a Pavol Hammel so svojím klaviristom. Večer pri ľudovej hudbe a pohostení pretancovala nejedna účastníčka.

Ocenenia

Súťažná časť Našej Vansovej Lomničky spočívala v ženskom prednese a interpretovaní poézie a prózy a odbornom hodnotení tridsiatich ôsmich prednesov žien zo Slovenska a Dolnej zeme v slovenskom jazyku. Odbornú porotu tvorili Ján Petrík zo Spišskej Novej Vsi, Igor Hrabinský z Bratislavy, Renata Jurčová z Bratislavy, Nina Kollárová z Prešova a Soňa Šebová z Liptovskej Porúbky. V prednesoch prevládali slovenskí autori a autorky, v pár prípadoch sa objavili aj svetoví spisovatelia (Čechov, Blake, Lermontov). Viac sa objavovali osobné témy, prípadne básne, ktoré hodnotia prežitý život, pohrávanie s vnútornými démonmi či príbehy dediny. Najviac oceňujem ľudskosť, ktorá prerážala z každého recitačného výkonu. Vek, ktorý dokáže slovo formovať tak, ako ho bez skúsenosti len ťažko sformujete.

Práca s intonáciami, pauzami a melódiou vety bola vždy prirodzená. V prípade recitátoriek z Dolnej zeme bol zrejmý rozdiel v uchopovaní melódie textu a vžívaní sa. U týchto recitátoriek bolo cítiť jemnú patetizáciu, ktorá však vychádza z prirodzenosti národa. Jednoznačne najzaujímavejšou bola interpretácia A. P. Čechova – Dráma v podaní Márie Škarohlídovej. Nezainteresovaný rozprávač Škarohlídovej slovami vytváral komické situácie. Recitátorka zároveň v rozprávačských pasážach veľmi presne dramaturgicky členila text, čo podčiarkla intonačne aj temporytmicky. Nakoniec získala cenu poroty.

Cenu Prešovského samosprávneho kraja získala Anna Mišurová s Dobroslavom Chrobákom a jeho Katarínou. Poviedka zobrazujúca príbeh mladej ženy, ktorá nie je schopná počať dieťa a zo situácie, ktorá sa medzi mladým párom udeje, zostáva šialená. Anna Mišurová vykreslila Katarínu ako jednoduchú dievčinu, ktorá sa prispôsobovala situácii, a tak zobrazila proces zošalenia Kataríny veľmi prirodzene a nenútene.

Mária Kotorová s predlohou Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej Slamená pieseň si vyrecitovala cenu Ľubovnianskeho osvetového strediska. Žena v zrelom veku nám predostrela svoj pohľad na tému matky a poďakovanie za život. Recitátorka využila pri príchode na javisko spev ľudovej piesne, ktorá bola akoby predzvesťou smutnej udalosti, možno smrti a preberania štafety. Kruh sa uzatvára odchodom a zmierením s ľudovou piesňou Zahučali hory.

Cena prednostu MsÚ Stará Ľubovňa poputovala Dune Hrabinskej s Halinou Pavlovskou a jej Manuálom zrelej ženy. Klub unavených žien, do ktorých sa chce dostať, spôsobuje, že ústne kútiky sa pomaly posúvali k úsmevu, až v ňom zotrvali. Skúsenosť, s ktorou veľmi sebavedomo recitátorka na javisku pôsobila, pridala na konečnom efekte prednesu.

Cena vedúceho oddelenia školstva a kultúry MsÚ Stará Ľubovňa skončila v rukách Júlie Čurillovej. Recitátorka si vybrala súčasného spisovateľa Tomáša Repčiaka a jeho báseň AVE. Čurilová má nezameniteľné fluidum a zároveň krásny hlboký hlas. Jej osobná výpoveď o rozjímaní nad vzťahom medzi autorom a ňou, medzi výpoveďou autora a recitátorskou výpoveďou oscilovala na pomedzí vtipu a vážna.

Júlia Laceková získala cenu Ľubovnianskeho múzea. Ako druhá si vybrala pomerne nerecitovaného Tomáša Repčiaka a jeho Krištáľovú noc. Veľmi komplikovaným jazykom otvárala ešte stále živú tému protižidovskej otázky a jej spracovania. Pri pozornejšom počúvaní však bolo možné vnímať presah textu aj do mnohých súčasných spoločenských tém. Laceková je introvertnejšia recitátorka, ktorá dokáže členiť text a jeho jednotlivé sekvencie. Básni by sa hodila takzvaná recitácia bezo zvyšku, keď sa recitátorka „ponorí“ do emócie naplno. To sa však neudialo.

Cenu okresnej organizácie Únie žien Slovenska pridelili Márii Petríkovej. Prednášajúca si vybrala báseň Preťažené zvony od Margity Dobrovičovej. Napriek viditeľnej tréme, ktorú recitátorka prežívala, nám dokázala sprostredkovať hlboký a hlavne ľudský zážitok. Aktuálna báseň nám kládla mnohé existenčné otázky, nútila uvažovať, vyťahovala staré smútky.

Želmíra Mišutová získala cenu ZPOZ. Osemdesiatpäťročná recitátorka sa suverénne postavila pred publikum a prirodzene rozprávala o človeku. Na sklonku života osamelo zvažovala, čo v ňom bolo dobré a čo zlé. Nepoužívala nadmieru emócií, skôr racionálne zhodnocovala prežité a v pauzách sme tušili vnútorný život.

Marke Galasovej udelili cena Ľubovnianskej knižnice. Táto recitátorka mala nesmierne náročnú úlohu – recitovala ako úplne prvá v rámci programu mozaiku básní Dážď, Nepochopiteľné veci a Myší sonet. Recitátorka zo Srbska pracovala so slovenčinou a jej výslovnosťou na veľmi vysokej úrovni. Na to, aby sa dokázala ešte v recitácii posunúť, je potrebné, aby nechala na „seba viac báseň padnúť“, aby v nej slová básne v prítomnom okamihu dokázali otvárať vnútorný život, emócie, myšlienky a aby nechala čas publiku na spracovanie jej jednotlivých myšlienkových celkov.

Tamara Belková dostala cenu Ľubovnianskeho literárneho klubu. V súťaži bola jednou z mála mladých recitátoriek. Tichučký koncentrovaný prednes pracoval prevažne s prvou líniou textu, recitátorka dokázala veľmi umne spracovať presah verša a oddeľovať jednotlivé myšlienky. Medzi toľkými zrelými ženami však bolo cítiť, že jej životné skúsenosti ešte nezafarbujú báseň tak výrazne ako u starších kolegýň.

Cena oblastnej organizácie cestovného ruchu severný Spiš – Pieniny poputovala Dane Sobolovej. V jej podaní pôsobil Oplakaný od Martina Rázusa intonačne veľmi prirodzene. Akoby recitátorka rozprávala pri pohári vína. Dokázala spracovať vedľajšie vety tak, že podporovali hlavné, ale zároveň neboli len informatívne, čo sa mnohým recitátorom často nedarí. Niekedy pôsobili vety „urobene“ a ako menej „prežité“.

Festival má aj cenu obecenstva, ktorú tohto roku získali dve recitátorky: Júlia Čurillová a Mária Škarohlídová. Túto cenu určovali recitátorky a publikum tak, že vhodili do urny lístoček s menom recitátorky, ktorú navrhujú na postup. Cenu Lomničky získala Irina Nováková za dlhoročnú prácu pre Našu Vansovej Lomničku.

Je dôležité, že sa podujatie pre ženské recitátorky pravidelne koná. Nech je akékoľvek, plánujem sa pozrieť aj na podujatie Vansovej Lomnička, aby som vedela porovnať úroveň jednotlivých prehliadok.

Použitá literatúra:

Irina NOVÁKOVÁ, Eva KOLLÁROVÁ. Naša Vansovej Lomnička – Pamätnica 50 rokov celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien. Stará Ľubovňa : Ľubovnianske osvetové stredisko. 2017, ISBN 978-80-069-5-9