Objektívny a subjektívny čas v drámach vychádzajúcich z dokumentárneho materiálu
„Odosobnenosť objektivity ako vedomé uväznenie v nevyhnutnej chronológii nie je len témou, ale generuje konkrétny autorský postup na hranici metódy a zároveň je vnútorným princípom textu.
Na druhej strane stojí hlboko subjektívny odraz času v absolútne rozbitej chronológii čiže v paralelizme časových liniek, kde je podstatný vzťah prežívaných situácií v rozličných historických časoch, ale v javiskovej prítomnosti stavaný súčasne.…
Dramatik Peter Pavlac uvažuje o kategórii času v kontexte drám vychádzajúcich z dokumentárneho materiálu.