Foto: Michal Oros

Druhý ročník súťaže Žatva drámy 2024 v kategórii neinscenovaných textov vyhrala dvorná scenáristka Divadla pri fontáne Katarína Varechová. Porota v zložení Miro Dacho, Karol Horváth a Michaela Zakuťanská jej udelila cenu za hru pre mládež Hitlerova neter zaoberajúcu sa témou šikany medzi mladými ľuďmi a jej variantom v online priestore.

Pri písaní tejto hry s trochu provokatívnym a zavádzajúcim názvom sa stretlo viacero faktorov: vytvoriť podnetný text pre mladšiu časť nášho ochotníckeho súboru, spolupráca na projekte proti násiliu na školách a nakoniec aj moje profesijné a osobné skúsenosti.

Prvú verziu textu som napísala ešte pred pandémiou, ktorá vstúpila do jeho realizácie a zároveň ukázala, aké netušené rozmery má nielen kyberšikanovanie, ale aj sebapoškodzovanie a iné maladaptačné mechanizmy na dianie v rozháranej a neistej spoločnosti. Keď som scenár po pandémii prekopávala pre potreby zmeneného kolektívu, mali už takmer všetci skúsenosť s niečím z toho, o čom sa v hre hovorí. A zažili aj dezilúziu z dospelých, ktorí im mali pomôcť. Dospelí na jednej strane deklarovali ochotu pomôcť, na druhej problémy zľahčovali, zametali pod koberec, prípadne odvážneho jedinca, ktorý upozornil na situáciu, nechali napospas kolektívu, kde sa stal personou non grata.

Keď mi dospievajúca herečka povedala, že neverí, že by škola alebo nejaká inštitúcia mohla niečo vyriešiť, došlo mi – tak naozaj – prečo je u nás taká vysoká nedôvera k inštitúciám a spoločnosť funguje svojím „pokútnym“ spôsobom. Zároveň to ešte viac akcentovalo potrebu doplniť takýto typ inscenácie o diskusiu s odborníkmi v komornejšom prostredí. S víziou tohto formátu som sa nedávno zúčastnila na medziodborovej konferencii o prevencii násilia na deťoch. Našimi deťmi sa zaoberajú naozaj mnohí: výchovní poradcovia na školách, pedagogicko-psychologické poradne, školskí psychológovia, polícia, prokuratúra, rôzne sociálne odbory atď. Po všeobecných definíciách padla otázka, ako prítomní osobne vidia aktuálny rozsah šikanovania. V pléne plnom žien sa po dlhšom tichu napokon ako jediný ozval jeden muž: Kto z nás nikdy nezažil šikanovanie? Na druhej strane – je naozaj všetko, na čo sa dnes deti alebo aj rodičia sťažujú, šikanovanie? A do tretice (aká irónia – na konferencii proti násiliu): Hádam by bolo niekedy lepšie nechať to deti vyriešiť si ručne. A mne zostalo smutno, že tá skeptická dievčina mala z veľkej časti pravdu.

Je ťažké riešiť problémy, ktoré nevidíme. Práve preto som sa pri výbere situácie, ktorej čelí hlavná hrdinka hry, chcela vyhnúť hraničným udalostiam, zviditeľniť, naopak, jemné katalyzačné procesy, ktoré občas vedú až ku katastrofám – často na prvý pohľad nepochopiteľne. Zapojenie kyberpriestoru, ktorý všetko amplifikuje, bolo vzhľadom na dnešnú fluidnú realitu celkom prirodzené. Zámerne som vynechala všetky dospelé postavy – s výnimkou trénera, ktorý mal byť pôvodne trénerkou v strednom veku, otrávenou z problémov mladých. Jeho postavu som nakoniec využila na náznak toho, že šikanovanie môže smerovať aj od detí k učiteľom a že hranica neporozumenia je aj medzi vekovo nie tak vzdialenými generáciami. Výber hlavných ženských protagonistiek vychádzal z dispozícií súboru, ale aj zo skúsenosti so sofistikovanejšou formou šikanovania medzi dievčatami. Pozitívnu linku predstavuje téma sesterstva.

Príbeh je vcelku jednoduchý a plynie s ohľadom na percepčné schopnosti publika lineárne s rýchlymi prestrihmi. Hudba a tanec dávajú hercom možnosť viac sa „ukázať“. Najťažšie bolo udržať jazyk v súčasnosti a vyhnúť sa nadmiere slangu a vulgarizmov či anglicizmov. Napriek tomu, že sa pohybujem medzi mladými, s prekvapením som zisťovala, ktoré slová už dnes nežijú. Text je teda dopredu vystavaný s ohľadom na diváka aj herca, ale jeho realizácia bude pre nás napriek tomu výzvou. Mladá generácia nášho súboru má obavu z hľadiska svetielkujúceho mobilmi rovesníkov, ja z nedostatočne ošetrenej „preventívnej akcie“, za ktorú si dajú školy čiarku v diári nepovinných aktivít, hoci v niekom môže otvoriť čiernu dieru.

Verím však, že napriek všetkému robiť takéto divadlo má zmysel. Lebo aj keď zlyhávajú inštitúcie, stále tu môže byť ten povestný jeden človek, ktorý nemávne rukou alebo aspoň uzná existenciu problému. Ako povedala skeptická dievčina po rozhovore s učiteľkou: Nečakám, že s tým niečo urobí, ale nateraz mi stačí, že ju to aspoň zaujíma.

Katarína Varechová

autorka je lekárka a scenáristka Divadla pri fontáne

Hitlerova neter

Dráma pre mládež v 15 obrazoch

Postavy:

Geli

Lujza

Tréner

Matej

Karolína

Na scéne vpravo: sedací vak, vankúš/-e, v strede lavička, zrkadlo alebo tyč na tancovanie, vľavo: dve barové stoličky.

I. obraz

Hrá hudba, napríklad Indila Dernière danse, Geli tancuje. Na sedacom vaku s tabletom a slúchadlami na ušiach sedí Karolína. Hudba dohrá, Karolína si dá dolu slúchadlá.

Karolína:

Vieš, ako to smiešne vyzeralo, keď som mala pustené niečo úplne iné – a tie tvoje pohyby?

Geli:

Mám smiešne pohyby?

Karolína:

Ale čo si, ty máš super pohyby – hoci neviem, po kom si to u nás mohla zdediť –, len tá moja pesnička bola v úplne inom rytme. Neboj sa, určite ťa do toho súboru zoberú, boli by blbí keby nie.

Geli:

Len aby.

Karolína:

Len aby – to si celá ty –, vôbec nechápem, čoho sa bojíš, veď si ich videla, nikto z nich netancuje lepšie ako ty.

Geli:

Ale ešte som nikdy netancovala v žiadnom súbore. (Prisadne si k sestre.)

Karolína:

Ako hovorieva náš drahý daddy: Všetko je raz prvý raz.

Geli:

Ty si strašná opica, ségra! (Rozosmeje sa a hodí do nej vankúš.)

Karolína:

A ty si strašný strachopud. No daj to ešte raz, ja si pustím nejaký rap, že ako to bude teraz vyzerať.

Karolína si založí slúchadlá a znovu sa ozve Indila, Geli začne tancovať, plynulo prechádza do stredu javiska, pridáva, svetlo sa stiahne na ňu, medzitým prichádzajú zboku Lujza, Matej a Tréner. Karolína nenápadne odíde zo scény. Hudba sa skončí, Tréner zatlieska.

Tréner:

Výborne, tak decká, toto je Geli, naša nová posila, prišla zaskočiť za Hanku. A možno u nás aj ostane, však? (Obráti sa na Geli, potom k Lujze.) Lujza, čo povieš? Konečne budeš mať znovu sparingpartnerku.

Lujza mykne plecom.

Tréner:

Tak nám niečo o sebe povedz, Geli.

Geli:

No tak – chodím na osemročné gymnázium…

Matej:

Ďalšia „sekundantka“.

Tréner:

Matej!

Matej:

Šak ja nič, ja len že Hana tiež bola zo sekundy.

Geli:

Hej, Hanka je moja spolužiačka, od nej som vedela, že hľadáte niekoho nového… (Trápne ticho.)

Tréner:

A tancovala si už niekde?

Geli:

Iba tak v škole, keď bola nejaká akadémia, som sa zapojila do nejakej choreografie…

Tréner:

No tak si musíme ešte niečo povedať, ako to tu u nás chodí. Až na výnimky toto nie je sólový tanec, takže je dôležité, aby sme spolu dobre vychádzali, aby sme boli tímoví hráči. Tancovať v skupine má svoje veľké výhody, ak tá skupina dobre funguje. Takže tri pravidlá: dochvíľnosť, tímovosť a rešpekt. A šéf som, samozrejme, ja. Rozumieme si?

Geli horlivo prikyvuje.

Tréner:

Ok, decká, pre dnešok musíme skončiť skôr, ale nabudúce všetci načas.

Tréner odchádza.

Lujza:

Geli – to je čo za meno?

Geli:

To je Gizela, ale moja sestra to nevedela dobre vysloviť, keď bola malá, tak mi to ostalo. Akurát, že nedávno zistila, kto bola Geli Raubalová.

Matej:

A to nám má niečo hovoriť?

Geli:

Bola to Hitlerova neter. Bola jeho miláčik, ale zomrela veľmi mladá, spáchala samovraždu. Hitler bol z toho na prášky. Že vraj to bol incest.

Matej:

In – čo?

Lujza: (Vyprskne do ironického smiechu.)

Zase si si nedoniesol slovník cudzích slov?

Matej:

Si požičiam od teba!

Lujza:

Ty mi radšej vráť tie prachy, čo som ti minule požičala. Nemám ani na kávu dnes a súrne ju potrebujem, u nás sa v noci zase nedalo spať.

Matej:

Tak poďme do Froda, pozývam ťa.

Lukáš:

Frodo? To je čo za podnik? To je po ceste do Mordoru?

Matej:

Bratranec to nedávno otvoril.

Lujza:

Super, tak poďme.

Matej s Lujzou odchádzajú. Matej sa síce ešte obzrie a chabo kývne na pozdrav, ale Geli zostáva sama bezradne stáť, pozerá za nimi. Svetlo sa presunie do barovej časti javiska, kde si už Matej s Lujzou sadajú na barové stoličky. Hrá niečo tiché. Geli sa vytratí zo scény.

II. obraz

Lujza:

Dnes bol v škole úplne otrasný deň. A ešte tá Hitlerova neter.

Matej:

Sa ti nepáči?

Lujza:

Veď sa na ňu kukni! Vyzerá ako sekáčová princezná.

Matej:

Môj brácho má na intráku takého spolubývajúceho, ktorého volajú Adidas. A vieš prečo? Lebo si slipy mení, až keď tam má tri pásiky.

Smiech.

Matej:

A raz sme boli na trhu a tam taký Vietnamec predával fejky, že Adidas, ale mal tam štyri prúžky na rukáve. Tak mu brat hovorí, že tam má viac pásikov. A on že: (Napodobní Vietnamca.) –

Čím viac pásikov, tým viac Adidas.

Lujza:

To moja mati by si to možno vôbec nevšimla, že sú tam štyri prúžky. Jej by predali hocijaký fejk. Ona je čisto nepoužiteľná, ani sa otcovi už nečudujem.

Matej:

Vaši sa rozvádzajú?

Lujza:

O tom nič neviem. Ale podľa mňa sa nerozvedú, lebo mojej mame môžeš aj nasrať na hlavu a jej bude dobre. Ja na jej mieste…

Matej:

Čo by si robila?

Lujza:

Ja by som si otca pekne podala, so mnou by mu to teda neprešlo. Ani tej jeho… Ale nechajme to.

Počúvaj, u vás dnes Palinec na biológii tiež tak vyvádzal?

Matej:

Chvostoskok? Jasné, ako vždy – že ako je možné, že nedokážeme doniesť jeden projekt, ktorý sme mali urobiť dvaja atď.

Lujza:

To ho tak prezývate? Chvosto – čo?

Matej:

Chvostoskok, to si ešte nepočula? Nemáš to v slovníku? (Sebavedome:)

Lujza:

Nie. A čo to je?

Matej:

No že dajaký taký hmyz, Samo to vymyslel. Počkaj, ti ukážem. (Začne gúgliť v mobile.)

Matej:

Tu dokonca píšu, že: V roku 2003 americký výskumný tím zistil, že väčšina prípadov toho, čo sa obyčajne považuje za bludovú parazitózu (teda za psychickú poruchu, pri ktorej si pacient nahovára, že v ňom lezie hmyz), je spôsobená tým, že v koži človeka žije chvostoskok. Napríklad v koži 80-ročnej ženy našli všetky vývojové štádiá chvostoskokov.

Lujza:

Fuj, to sa fakt podobá na Palinca. On je tiež taký parazit, čo ti zalezie až pod kožu a nemôžeš sa ho zbaviť.

Matej:

On je taký parazit, čo žerie mozog – jak v tom novom thrilleri, si to videla?

Lujza:

Nie, ja mám thriller, len čo vidím, jak ide po chodbe. Teda Chvostoskoka. To si musím zapamätať.

Inak, my sme jeden čas volali Rudňanskú Voš. Lebo furt vykladala o Zločine a treste a jak Raskoľnikov zabil tú starenu, lebo ju považoval len za nejakú voš. Ona keď sa začne opakovať, to by ju tiež človek najradšej zabil.

Matej:

Ja ju vôbec nepočúvam, tak ani nezistím, či sa opakuje.

Lujza:

A čo by si povedal na tú novú – na aké zviera sa podobá tá Hitlerova neter?

Matej pokrčí plecami

Lujza:

Podľa mňa čistá modlivka.

Matej:

Fakt, mne sa vidí, že som ju raz videl v kostole.

Lujza:

No to k nej pasuje. Neznášam také typy. Sa to tvári ako neviniatko, a pritom je to možno obyčajná štetka.

Matej:

Štetka z kostola?

Lujza:

No a?

Matej:

A šak je to ešte sopľa.

Lujza:

Také sú dnes najhoršie! Uvidíš, nepotrvá dlho a bude si chcieť začať aj s tebou! O čo sa stavíme?

Matej:

O tequilu!

Lujza:

Platí!

Hudba zosilnie.

III. obraz

Osvetlí sa časť scény, kde je Gelina izba. Geli sedí na vaku a pritíska si k sebe vankúš. Prichádza Karolína so školským vakom.

Karolína:

Čau, no tak čo, ako to dopadlo?

Geli:

Daj pokoj.

Karolína:

Ja som ti ho nevzala.

Geli:

Tak neotravuj!

Karolína:

Ty si krava!

Otočí sa sestre chrbtom. Geli chvíľu sedí, hľadí do zeme, potom sa ozve:

Geli:

Asi máš pravdu, som krava. Alebo som sa aspoň úplne zhovadila.

Karolína sa otočí k nej.

Karolína:

Prečo?

Geli:

Vždy sa nechám úplne odrovnať.

Karolína: (Sadne si k nej.)

Neviem, o čom točíš.

Geli:

Ale nič.

Karolína:

Tak ty si fakt krava.

Geli sa jej definitívne otočí chrbtom, celkom sa schúli sa na vaku. Karolína demonštratívne odchádza. Svetlo na telocvičňu. Geli vstane, začne sa rozcvičovať na tanečnú hudbu, prichádzajú aj Matej a Lujza.

IV. obraz

Všetci sa pomaly rozcvičujú. Prichádza Tréner.

Tréner:

Sme všetci?

Matej:

Lukáš stále chýba. A Hana.

Tréner:

Namiesto Hanky je tu predsa Geli. No nič, začneme skúšať tú novú choreografiu, čo budeme mať na súťaž. Geli, ty budeš v páre s Matejom a Lujza s Lukášom.

Lujza:

Ale Matej tancuje vždy so mnou!

Tréner:

No tak teraz to bude inak.

Lujza: (Potichu:)

Fuck!

Tréner:

Lujza! Zdá sa mi, že si celkom zabudla na pravidlá!

Lujza:

Aké pravidlá?! Kto na svete dodržiava pravidlá? Sa pozrite okolo seba! Vy nedodržiavate ani vlastné pravidlá! Ja vás všetkých môžem…

Tréner:

Lujza!!!

Lujza sa zvrtne a odchádza. Keď odíde, všetci sa pozerajú do zeme.

Matej:

Oni majú doma nejaké problémy…

Tréner:

Všetci máme nejaké problémy. Myslíte si, že ja ich nemám?!

Tréner: (Sadne si.)

A čo teraz? No? Budeme čakať, kým sa madam vráti?

Nikto neodpovedá.

Tréner:

No dobre, tak ideme – rozcvička!

Vstane, začne odpočítavať, hudba. Robia kliky a pod. Hudba, svetlo sa stiahne, rozsvieti sa nad barom, kde už sedí v tme Lujza. Tréner odchádza, Geli a Matej sa vytratia.

V. obraz

Nad barom sa rozsvieti svetlo, barová hudba. Lujza sedí na barovej stoličke, Tréner si prisadne.

Tréner:

Tak tu sa zašívaš… No čo, ťažký deň?

Lujza si ho premeria pohľadom a iba mykne plecom.

Tréner: (Pozrie na šálku.)

Presso? Taká mladá a už pije kávu?

Lujza: (Odfrkne.)

Pijem ju od štrnástich a o mesiac budem dospelá.

Tréner:

Aha, slečna bude mať osemnásť. To mám čakať, že potom už nebudeš rešpektovať nič a nikoho?

Lujza:

Budem rešpektovať každého, kto rešpektuje mňa.

Tréner:

Počúvaj, Lujza, ja viem, že to nemáš doma ľahké, ale nemôžeš…

Lujza:

Fakt? Boli ste u nás doma? Alebo sa vám mamička prišla vyžalovať?

Tréner:

Vyžalovať? Nie, Matej niečo spomínal.

Lujza:

Matej! Tak to je fakt kamoš!

Tréner:

Prečo? Veď ťa obhajoval! A je lepšie, keď viem, čo sa u vás deje.

Lujza:

Nič neviete! Prečo ste spárovali tú novú s Matejom?!

Tréner:

Už dávno som vás chcel prestriedať.

Lujza:

Prestriedať… to sa vám tak chlapom páči.

Tréner:

Nerozumiem…

Lujza: (Pritiahne sa k nemu na stoličke.)

A vy máte vôbec frajerku? Nikdy som vás s nikým nevidela…

Tréner: (Zaskočený:)

No vieš, nechcem byť neslušný, ale do môjho súkromia ťa fakt nič nie je!

Lujza:

A prečo? Vy sa môžete starať do môjho? Ja iba chcem vedieť, či ste vôbec na dievčatá.

Tréner sa silene rozosmeje.

Tréner:

Čo ste vy za generáciu?

Lujza:

My? My sa len nebojíme vyoutovať!

Tréner:

Lujza, neviem, o čo ti ide, ale mala by si si to dobre rozmyslieť, ako budeš pokračovať.

Lujza:

Prečo? Bojíte sa, že niečo poviem?

Tréner: (Čoraz viac prekvapený, zaskočený jej rečami.)

Čo ako?

Lujza:

No veď nič… (Pritočí sa k nemu celkom blízko.) Takže trváte na tom, že mám tancovať s Lukášom?

Chvíľka ticha, Tréner sa odtiahne.

Tréner:

Hej, trvám.

Svetlo sa stiahne, hudba sa zosilní, Lujza zoskočí zo stoličky, začne tancovať okolo Trénera, krúži okolo neho, zaklínací tanec.

VI. obraz

Matej prechádza cez scénu, je niečím zaujatý. Karolína dobehne za ním.

Karolína:

Čauko, ty chodíš na tanečnú s mojou ségrou, však? Nemohol by si jej niečo odkázať?

Matej:

S tvojou ségrou? A to má byť akože kto?

Karolína:

Geli.

Matej:

Ty si sestra Hitlerovej netere?

Karolína:

Čo? … no hej, no a?

Matej:

To je pekne divné, dať ségre také meno.

Karolína:

Nepýtala som sa ťa na tvoj vzácny názor, pýtala som sa, či jej niečo odkážeš.

Matej:

Šak jej zavolaj, čo nevieš telefonovať, ty inteligentka?

Karolína:

Ako asi, keď sa jej vybil mobil? Ale vieš, čo kašlem na teba, keď si taký hnusný. Ani sa nedivím, že ségra chodí z tréningu taká znechutená.

Matej:

Hej, vyzerá, že jej nechutí, jak anorektička.

Karolína:

Debil! Náhodou moja ségra určite vyzerá lepšie ako tá vaša Mária Lujza!

Matej: (Zavýja od smiechu.)

Keby ťa Lujza počula! Tá by ti dala!

Karolína: 

Skúsila by! Ja by som si to s ňou raz-dva vybavila! Ja nie som ako moja sestra!

Matej: (Prestane sa smiať a premeria si ju.)

No to teda nie si.

Karolína:

To si píš! A neopováž sa viac ohovárať moju sestru!

Matej:

Kukaj, jaká besná! Bojím, bojím… (Rozosmiaty odchádza, Karolína urobí za ním nejaké gesto v zmysle: mám ťa na háku a odchádza tiež, z druhej strany prichádza do detskej izby Geli, chce prejsť okolo Karolíny, ale tá ju chytí za rameno.)

VII. obraz

Karolína:

Hej! (Drží sestru, ktorá sa od nej odvracia, za plece.)

Geli:

Čo chceš?

Karolína:

Čo je s tebou?

Geli:

Čo by bolo, daj mi pokoj!

Stoja oproti sebe, Karolína už drží Geli za obe plecia.

Karolína:

Ja nie som blbá, Geli!

Geli: (Vytrhne sa jej.)

Nevolaj ma tak! Volám sa Gizela!

Karolína:

Jaj, tak prepáč, gazela Gizela. Odkedy ti vadí tvoje meno?

Geli:

Odkedy každému pripadá čudné.

Karolína:

Každému alebo len niektorým tupcom?

Geli sa hodí na vak, Karolína si prisadne k nej.

Karolína:

Vždy sa ti to páčilo, že je to také iné.

Geli:

Ale teraz nechcem byť iná! Nechápeš? Nestačí, že nefajčím, nepijem, nenadávam, neriešim, koľko stoja kondómy? Ešte aj meno musím mať jak Hitlerova neter?!

Chvíľka ticha.

Karolína:

Oni to vedeli?!

Geli:

Čo?

Karolína:

Že tak sa volala Hitlerova neter.

Geli:

Nie, to ja blbec som im to ešte vysvetlila. Keď mne to pripadalo také cool. (Fňukne.)

Karolína:

Už som sa zľakla, že sú takí inteligenti a prišli na to sami. A nefňukaj! To začneš teraz kvôli takým blbcom fajčiť, piť atď.? Alebo si zmeníš meno? Myslíš, že Gizela by im pripadalo menej čudné?

Geli:

To určite… Im som celá len na smiech, alebo ma ignorujú.

Karolína:

No tak ich ignoruj tiež!

Geli:

A ako asi, keď s nimi tancujem? A ja chcem, hrozne chcem, chápeš? Mne sa tam inak páči, aj Tréner je super, taký normálny. Ale tá Lujza ma neznáša od začiatku. Vidím to. A ešte keď ma teraz dal tancovať s jej doterajším partnerom…

Karolína:

To je ten z našej školy?

Geli:

Hej, Matej.

Karolína:

Pekný blbeček.

Geli:

Ty ho poznáš?

Karolína:

Iba z videnia, ale teraz, bohužiaľ, aj z počutia. Chcela som, aby ti odkázal, že máš ísť k mame do práce, keďže si mala vybitý mobil. Stretla som ho, keď šiel na tréning, ale nedalo sa s ním hovoriť.

Geli:

So mnou toho tiež veľa nenahovorí, bavia sa len medzi sebou. A teraz navyše chýbal aj ten Lukáš.

Karolína:

A o čom by si sa tak asi s nimi mohla baviť?… Veď by ti ani nerozumeli. Navyše, ako si povedala: nepiješ, nefajčíš, nestaráš sa, koľko stoja kondómy…

Geli:

O tancovaní?

Karolína:

Zabudni. To môžeš porozprávať akurát tak mne. A ja sa budem aspoň vytešovať, že hovorím s niekým, kto je síce mladší, ale má bohatšiu slovnú zásobu, ako celá naša trieda dokopy.

Geli:

To fakt?

Karolína:

No a čo si si myslela, že ja nie som pre väčšinu za divnú? Sme dve divnosestry. (Objíme ju.) Ešteže nemáme strangelove syndróm.

Geli:

A to je čo?

Karolína:

To je taká zriedkavá porucha, keď jedna tvoja ruka robí niečo úplne mimovoľne, bez toho, aby si to mohol ovládať, a jediná šanca je zastaviť ju tou druhou. Čiže napríklad toto:

Šmátra po nej jednou rukou, šteklí ju a vzápätí sa bije po svojej ruke, resp. ju odťahuje a smeje sa, potom sa smejú spolu, začnú sa naháňať a odbehnú zo scény.

VIII. obraz

Prichádza Geli. Matej ju pozorne sleduje.

Matej:

Čau, som stretol tvoju ségru v škole. Nevedel som, že chodí k nám na gympel.

Geli:

Hej? No a?

Matej:

No nič, len že…

Do toho prichádza Lujza.

Lujza:

Čauko, čo zas riešiš Matej? Problémy s erekciou alebo inteligenciou?

Matej:

Vtipná!

Lujza:

Nie som vtipná, iba ťa poznám a dlhodobým stykom s tebou som prišla na to, že môžeš mať len tieto dva druhy problémov.

Matej:

… a ešte problém s nedostatkom alkoholu. Ozaj, kedy chlastáme?

Lujza:

Myslíš moju oslavu? Aj teba som pozvala?

Matej:

Hlavne mňa, veď ja som hviezda každej oslavy.

Lujza:

Jasné, bez teba by to ani nebola sranda, z koho by som si potom robila prču, nie?

Pauza

Aj ty by si mohla prísť, aspoň na tú light verziu. (Otočí sa ku Geli.)

Geli:

Ja?

Lujza:

S tebou hovorím. Už si to dosť dlho na to, aby si sa s nami zoznámila. Veď sme predsa tím, ako hovorí tréner.

Geli:

A kedy to bude?

Lujza:

V piatok hneď po tréningu.

Geli:

Tak super, ďakujem, prídem.

Prichádza Tréner.

Tréner:

Čo je, banda? Čo vám to dnes toľko trvá? A kde je zase Lukáš? No aspoňže vy dve ste tu dnes načas. (Pozrie na hodinky.) Poďte, dievčatá, skúsite si ten svoj rozstrel

Hudba, dievčatá tancujú zúrivo oproti sebe, Tréner ich sleduje, potom sa vytratí, Matej prejde do baru, dievčatá prejdú tancom plynule za ním.

IX. obraz

Dotancujú k Matejovi.

Lujza:

No tak čo, ktorá z nás je lepšia?

Matej:

To nie je fér, pýtať sa niečo také, keď platíš.

Lujza: (Mávne rukou.)

Počujte, spravím nám nejaké foto, kým sme triezvi.

Geli:

Ale ja nebudem piť… a nemôžem zostať dlho.

Lujza: (Ku Geli:)

Objednám ti kakavko? Šak dobre, nikoho pod osemnásť nenútime. Ale davaj, urob nejakú tanečnú pózu.

Geli rozpačito urobí pózu v štýle španielskej tanečnice.

Lujza:

Pošlem ti to na messenger – máš tam nejaký nick alebo si normálne? A daj mi aj číslo na mobil, keď už.

Lujza si naťukáva číslo do mobilu. Potom fotí Mateja.

Lujza:

Ľudia, chcete počuť vtip? Viete, čo mi povedala moja mati, keď som odchádzala? Že vraj:

Lujza, dúfam, že si uvedomuješ, že si už odteraz právne za seba zodpovedná a podľa toho sa budeš aj správať!

Matej: (Ironicky:)

No to je fakt, tak už žiadne vylomeniny, sprikoto! A inak, mám u teba tequilu. (Ukáže Lujze očami na Geli.)

Lujza:

Fakt? Ja by som povedala, že ja u teba!

Matej:

A na to si ako prišla?

Lujza:

Na rozdiel od teba sa vyznám v dievčatách. Takže mi rovno môžeš jednu objednať.

Geli nechápe ich konverzáciu, celý čas len postáva pri bare, snaží sa usmievať a tváriť zúčastnene.

Matej:

No tak jedna tequila oslávenkyni. (Otočí sa k baru.)

A budeš to piť ako body shot alebo normálne?

Lujza:

Body shot? What is it?

Matej:

No to by som ti musel ukázať, ale potrebujem na to tento drink. A jedna z vás by si musela ľahnúť na stôl.

Lujza:

Ok, tak si strihneme.

Strihnú si a vyhrá Lujza.

Geli:

Vyhrala si, ideš.

Lujza:

Nie, vyhrala som, takže ideš ty.

Geli: (Váha, nechce sa jej do toho, pretože nevie, o čo pôjde, ale nechce ani „sklamať“.)

A to akože vážne si tu mám ľahnúť na stôl? A čo budeš robiť?

Matej:

Neboj, neuhryznem ťa! (Žmurkne na Lujzu.) No tak šup, šup!

Geli si ľahne na zem, Matej sa ešte vráti k baru po pohárik, soľ a citrón.

No tak? Ideme na to?

Lujza si k nej kľakne zo strany hľadiska, pripraví si telefón na natáčanie, zároveň ju zakryje, Matej dá Geli do úst citrón, potom sa svetlo stiahne, Matej sa skloní, stmievačka. Všetci odídu, stále hrá ústredný motív. Karolína prichádza do detskej izby.

X. obraz

Geli prichádza na scénu bosá. Karolína sedí na vaku a počúva hudbu. Geli si sadne a masíruje si nohy.

Karolína ju chvíľku sleduje, potom si dá dolu slúchadlá.

Karolína:

Čo ti je? Si chorá?

Geli:

Zmrzla som. Musela som prísť domov v šľapkách a bez vetrovky, niekto mi zalepil zámok na skrinke.

Karolína:

Čo?

Geli:

Neviem ktorý somár nemá čo robiť.

Karolína:

A čo si urobila?

Geli:

No nič, čo som mala urobiť? Skúšala som s tým niečo urobiť, ale nešlo to, tak som rýchlo išla domov.

Karolína:

A to si nemohla zavolať školníka, alebo niekoho?

Geli:

Školníka? Toho je problém zohnať aj normálne cez deň.

Karolína:

Urobím ti čaj, chceš?

Geli:

To by si bola zlatá.

Karolína odchádza, Geli sa chúli na vaku, zrazu jej zazvoní telefón. Pozrie sa na displej, vidí neznáme číslo, ale predsa zdvihne.

Geli:

Haló?

Chvíľku počúva.

No áno, rada tancujem… Čo?… Tak to bude asi nejaký omyl… Hej, omyl.

Zloží, na tvári má výraz znepokojenia. Prichádza Karolína s čajom.

Geli:

Dík, si fakt poklad.

Karolína:

Hej, len ma zakopať. A ozaj, ako bolo na tej oslave?

Geli:

Celkom fajn…

Karolína:

Aj tak nechápem, prečo si tam šla. Veď tá Lujza sa k tebe tak hnusne správa od začiatku.

Geli:

Lebo chcem zapadnúť, chápeš? Oni sa tam všetci poznajú a Lujza tam má slovo.

Karolína:

No a? To ju chceš počúvať?

Geli:

Ségra, ty tomu nerozumieš…

Karolína:

Čomu nerozumiem? Že sa chceš kamarátiť s nimi aj nasilu?

Geli:

Veď to nie je nasilu. Oni sú celkom fajn, napríklad Lukáš mi povedal, že z nich najlepšie tancujem…

Karolína:

Aha, takže Lukáš… (So smiechom hodí do sestry vankúš.)

Geli:

Hej, hej!

Karolína:

A čo na to povedala Lujza?

Geli:

Lujza? To mi hovoril, keď tam nebola…

Karolína:

Aha…

Geli:

Ségra, prestaň. A okrem toho, mne sa viac páči Matej.

Karolína:

Hm, takže aj Matej…

Geli:

Karolína!

Geli opäť zazvoní mobil. Znovu neznáme číslo.

Geli:

Čo zase nejaký omyl? (Pre seba:)

Do telefónu: Prosím… Čože?… Odkiaľ máte moje číslo?… Ale ja… Nie, to je určite omyl…

Karolína ju so záujmom sleduje.

Geli zloží mobil, ohúrene hľadí pred seba.

Karolína:

Kto ti volal?

Geli:

Neviem, ale je to už druhý…

Karolína:

Aký druhý?

Geli:

Neviem.

Karolína:

Mňa toto tvoje „neviem“ strašne vytáča. Vieš aj niečo iné?

Geli:

Nie, neviem. Ty si predsa doma za múdru!

Karolína:

No a? Sa mám zabiť, lebo mi to ide v škole lepšie ako tebe?

Geli mlčí, potom vstane a odchádza.

Keď Karolína osamie, zazvoní znovu mobil. Karolína si ho chvíľu nevšíma, potom ho predsa len zoberie, chvíľu naň pozerá a potom zdvihne.

Karolína:

Haló, kto volá?… Ja som Gelina sestra, Geli tu teraz nie je, mám jej niečo odkázať?… Čo? Vy ste nejaký úchyl, či čo?!… Haló, haló!

Karolína sa nahnevane díva na mobil, potom vstane a rozbehne sa s krikom za Geli.

Karolína:

Geli, Geli!

Vzadu na stene sa premietajú správy, ktoré dostala Geli. Hudba, Geli tancuje akoby sa snažila ujsť správam, tieňom.

XI. obraz

Lujza a Matej sú na tréningu.

Lujza:

Inak, vieš, čo som objavila na jednej zoznamke?

Matej:

Ty odkedy chodíš na zoznamku?

Lujza:

Odvždy. Dá sa tam dobre zabaviť. Nijaký sitcom nie je taký smiešny ako niektoré inzeráty.

Matej:

Tak daj.

Lujza naroluje v mobile stránku.

Matej:

Ty kokos, veď to je Geli! Jak si fotila na oslave…

Lujza:

To čumíš, čo?

Matej: (Zoberie si telefón.)

Ukáž! Ak máš chuť si poriadne zatancovať v rytme horúcej samby, zavolaj horkokrvnej tanečnici. 090… Zn.: Tanec je môj život. No tak to je…

Lujza:

Som ti hovorila, že sa iba tvári ako neviniatko. Veď si to videl na oslave. Nemala problém ani s bodyshotom…

Do toho prichádza Geli.

Matej:

Čau, tanečnica. (Veľavýznamne žmurkne.)

Lujza:

Ach, kto si so mnou dnes zatancuje sambu?

Matej začne dramaticky lúskať prstami a kľakne si pred Lujzu.

Tancuj, tancuj!

Lujza sa vyzývavo krúti dookola. Geli sa díva raz na jedného, raz na druhého. Zazvoní jej mobil.

Matej: (Preruší lúskanie.)

Ak máš chuť zatancovať si v rytme horúcej samby, zavolaj 090…

Geli hľadí na mobil, ktorý sa bojí zodvihnúť, na tých dvoch, začne zhlboka dýchať, prepadá panike, potom sa zvrtne a utečie.

Matej znova lúska prstami, Lujza tancuje, smeje sa. Stmievačka.

XII. obraz

Karolína prechádza cez scénu s vakom na chrbte, oproti vyjde na scénu Matej. Keď ju uvidí, zastane a počká si na ňu.

Matej:

No čau, papuľnatá, jak sa má sestra? Vlastne tanečnica sambýýýý.

Rozosmeje sa a zakrúti bokmi.

Karolína: (Cúvne.)

O čo ti ide?

Matej:

Mne o nič, skôr o čo ide tvojej ségre.

Karolína:

Si si niečo šľahol alebo čo?

Matej:

Ja nie, ale tvoja sestra je riadne šľahnutá, také inzeráty si dávať.

Karolína:

Aké inzeráty?

Matej:

Si pozri sama na nete. (Posmešne odvrkne a pohne sa ďalej.)

Matej:

Hej, počkaj! Kde si čo mám pozrieť?

Matej:

Spýtaj sa ségry. Sambááá. (Znovu zatočí bokmi, so smiechom odchádza. Karolína chvíľu bezmocne stojí, zatína päste. K tulivaku skľúčene prichádza Geli, hodí sa naň. Karolína z druhej strany scény sleduje, ako sa Geli zatváracím špendlíkom škrabe po ľavom zápästí.)

XIII. obraz

Karolína ide k tulivaku.

Karolína:

To čo robíš? Ti už načisto šibe?

Geli sa strhne, inštinktívne schová ruku za chrbát.

Karolína:

To ťa nebolí?

Geli: (Mykne plecom.)

Bolí, ale aspoň nemyslím na niečo iné. (Stiahne si rukáv na košeli.)

Karolína:

Počúvaj, ten debil, čo chodí s tebou na tanečnú, mi dnes hovoril, že si si dala nejaký inzerát na internet…

Geli:

Ja som si nič nedala! Niekto použil moju fotku z tej oslavy, čo som zavesila na Instagram, a napísal, že hľadám niekoho na tancovanie samby. A teraz mi vyvolávajú všelijakí úchyli a majú blbé reči.

Karolína:

Som ti hovorila, aby si sa vykašľala na Instagram, ale ty musíš byť vždy za hviezdu!

Geli:

Dík! Presne to som potrebovala počuť!

Karolína:

No veď dobre, dobre, nemyslela som to tak. A vieš, kto mohol byť tá sviňa?

Geli:

Mohol to byť hocikto, keď je to na Instagrame.

Karolína:

A čo budeš teraz robiť?

Geli:

Čo by som podľa teba mala robiť? Už o tom aj tak všetci vedia, ako vidíš. Aj na tréningu sa mi smiali.

Karolína:

Dúfam, že si im vytmavila, že si to nepísala ty.

Geli:

Si myslíš, že by mi niekto uveril?!

Karolína:

No ale veď to sa musí dať nejako zistiť, kto to tam dal!

Geli:

Jak nechcem nič zisťovať! Chcem, aby mi všetci dali pokoj.

Karolína:

Jasné, strč hlavu do piesku!

Geli:

Daj mi pokoj! A neopováž sa niečo povedať mame alebo otcovi!

Karolína:

Ako chceš, ale keď sa to dozvedia od niekoho iného, bude to horšie.

Geli:

Nestaraj sa do toho, Karolína!

Karolína:

Fajn, som len zvedavá, čo urobíš, ak nabudúce ten niekto hodí tvoju fotku na nejakú zoznamku pre úchylov.

Geli:

Tak sa rovno zabijem.

Karolína:

Super! Geli, počúvaj, fakt by si to mala povedať našim…

Geli gestom naznačí, že už nechce nič počuť. Karolína sa urazí a odchádza.

Geli si zakryje tvár. Znovu zazvoní mobil. Geli vyskočí, chce ho hodiť akoby do publika, potom zastane na okraji javiska a skríkne do hľadiska: Vypnite to už! V tej chvíli by sa malo celkom stiahnuť svetlo, aby bolo vidno svietiace mobily divákov v hľadisku. Hudba.

XIV. obraz

Na tréningu sa rozcvičujú, naťahujú, odrazu Lujza Geli nenápadne postrčí. Geli urobí obrat, potkne sa a spadne.

Tréner:

Čo je, Geli, čo sa deje?

Lujza:

Ona si len nacvičuje sambu a nejako jej to nejde.

Matej sa zasmeje.

Tréner:

Sambu? Radšej si precvičujte tú svoju choreografiu. Musím si nachvíľu odskočiť, tak aby to tu šliapalo.

Matej:

Jasné, niektorí tu šliapu radi.

Lujza:

Lebo sú to šľapky.

Trenér:

Čo zas máte, decká?

Lujza:

Nič, to je len taký náš folklór.

Tréner:

Folklór si nechajte, keď budete tancovať v súbore. Makať, o chvíľu som späť.

Matej:

Tak čo, už sa ti ozval niekto na tú sambu?

Geli:

Daj pokoj.

Matej:

Ó, zrazu aká netýkavka!

Lujza:

Veď sa ťa normálne pýtal, asi ho to zaujíma, tak mu povedz, koľko máš záujemcov.

Matej:

Asi to budú zástupy a nevie si vybrať…

Lujza:

Si vyber všetkých, zarobíš.

Geli:

Čo vám šibe?

Lujza:

Tak neviem, komu podľa teba šibe, ale ja si nedávam inzeráty tohto typu.

Matej:

Tanečnica samby z teba asi nikdy nebude. Ale Hitlerova neter by ťa možno zaučila.

No šak si to spolu vyskúšajte, nie? Postrčí Lujzu ku Geli, tá sa na neho zaženie, takže sa obráti ku Geli, chytí ju a strká k Lujze.

Veď sa nenechaj prosiť!

Geli sa mu vytrhne a vybehne von.

Lujza:

A je po zábave.

Do toho prichádza Tréner, telefonuje.

Tréner:

… áno, samozrejme, pokúsim sa zistiť, čo sa deje. Dopočutia.

Tréner:

Tak čo sa tu deje?

Matej:

Nič, čo by sa dialo, len nás asi bude o jedného menej – Geli to vzdala.

Tréner:

Čože?!

Lujza:

Nevieme, asi nemá dobrý deň. Alebo má problémy doma. (Ironicky:) Jednoducho sa zbalila a odišla.

Tréner:

Viete, kto mi práve volal? Gelin otec. Mám sa opýtať, či neviete niečo o tom, kto by mohol byť za tým zneužitím Gelinej fotky. Vraj niekto použil Gelinu fotku na falošný inzerát na zoznamke. Bola to fotka z tvojej oslavy, Lujza…

Lujza:

No a? Veď si ju dala na Instagram, celkom verejne.

Trenér:

… a nikto z vás netuší, kto by to mohol byť alebo prečo?

Pozerajú jeden na druhého.

Matej:

Ja som tú fotku videl len na tej zoznamke.

Tréner:

Takže vy o tom viete?

Chvíľku je ticho.

Matej:

No… videli sme to…

Lujza: (Vstane, znervóznie.)

Je to voľne dostupné, tak čo je na tom?

V tej chvíli sa Matej pozrie na Lujzu, akoby mu niečo dochádzalo, alebo akoby chcel ešte niečo povedať, ale nenájde odvahu.

Tréner:

Čo sa tu deje, mládež? Chcete mi nahovoriť, že Geli odišla len tak? Čo sa vám porobilo? To vám nestačí naťahovať sa v škole? Musíte to ťahať aj na tréningy?

Zase chvíľa ticha, teraz sa každý díva iným smerom alebo do zeme.

Tréner:

Dobre, ako chcete. Gelini rodičia už dali podnet na políciu a tam už na to majú expertov, ktorí to zistia. Nebudem sa tu ja s vami naťahovať.

Lujza sa snaží zachovať pokoj, ale vidno na nej, že sa zľakla. Vbehne Karolína.

Karolína:

Dobrý deň.

Tréner:

Dobrý deň. Čo potrebuješ?

Karolína:

Prepáčte, prišla som za Geli.

Tréner:

A ty si kto?

Matej:

To je jej sestra.

Karolína: (Zmätene:)

Geli tu nie je?

Tréner:

Pred chvíľou odišla…

Karolína:

Domov?

Každý mlčí. Tréner len pokrčí plecami. Karolína sa na nich vystrašene díva, vytiahne mobil a vytočí Geli.

Karolína:

Nezdvíha mi.

Tréner:

Určite išla domov.

Karolína:

Volali vám už naši?

Tréner:

Áno…

Karolína:

Do kelu! Ale ja som jej chcela iba pomôcť!

Tréner: (Zvýši hlas.)

Vysvetlí mi už niekto, čo sa tu vlastne deje?!

Všetci krčia plecami, Karolína má slzy na krajíčku, zvrtne sa a odbehne preč. Stmievačka. Všetci odídu.

Zvuk dažďa, poriadny lejak. Zasvieti sa nad detskou izbou. Prichádza Geli, je zmoknutá, takže nevidno, či plače, utiera si tvár. Za ňou beží na plátne jej messengerová konverzácia s Karolínou.

Karolína:

Geli, naši sa vôbec nehnevajú, fakt! Ani za to, že si bola v tom bare. Ja som im to všetko vysvetlila.

Geli:

Zradila si ma.

Karolína:

Nezradila, chcela som ti pomôcť, toto už sama nedáš. Naši pôjdu na políciu.

Geli:

A ako budem teraz tancovať?!

Geli začne pomaly tancovať – tanec bolesti. Nakoniec si sadne na vak a schúli sa do seba. Hudba pomaly dohrá. Spoza opony počuť Karolínin hlas:

Geli, Geli, si doma?

Geli vyplašene vyskočí, chvíľu sa rozhoduje, kade uniknúť, potom prebehne rovno okolo Karolíny, ktorá vchádza na javisko a vbehne za oponu. Karolína zastane, pokrúti hlavou, vzápätí sa ozve zvuk škrípajúcich bŕzd. Karolína vykríkne:

Geli!!!

Hudba.

XV. obraz

Zvuk ekg – najprv pravidelný, potom sa zrýchľuje, spomaľuje, zanikne. Nasvietený je stred scény s telocvičňou, kde sedí Lujza. Prichádza Matej a Tréner, pozerajú na ekg. Lujza sa na nich díva, potom sa pozrie do hľadiska a vykríkne:

Lujza:

No čo pozeráte?! Veď to bola iba sranda!

Nato skloní hlavu a zakryje si rukami tvár. Hudba: Dernière danse.

Klaňačka.