Aktuality

Hľadáte text na Hviezdoslavov Kubín? Plač, láska a dôvera

Hľadáte text na Hviezdoslavov Kubín?

Plač, láska a dôvera. Tri stĺpy dôležité pri práci s prednesom

# očami GEN Z

Aké znaky sa spájajú s procesom umeleckého prednesu? Kto som a čo ma baví? A ako viem, že je to dobré?
Generačný pohľad na hľadanie a „chvennie“ z pera recitátora, básnika a porotcu Alfréda Tótha.

Text: Alfréd Tóth

Foto: Jakub Jančo, Návraty z Kubína, 2024

Výber textu na prednes je každoročným pátraním každého recitátora. Počas rokov, keď som aktívne recitoval, som si uvedomil niektoré znaky spájajúce sa s úspešnými recitátormi. Z osobnej skúsenosti sa pokúsim načrtnúť body, ktoré by sa pre niekoho mohli stať kompasom pri hľadaní „zeme zasľúbenej“.

Hľadanie alebo kto som a čo ma baví

Moja prvá skúsenosť s textom ako recitátora súvisí s nástupom na LDO. Naša pedagogička mi ponúkla na výber z dvoch básní: prvá mala názov Stavanie domu a bola od Mikuláša Kováča a druhou bola koláž z debutovej zbierky Jozefa Urbana. Popravde, nepáčil sa mi ani jeden z ponúknutých variantov a po fiasku na súťaži, keď som zažil dvojminútové okno, som sa rozhodol, že si texty nabudúce vyhľadám sám. Ak to pokazím, bude hanba výhradne na mojich pleciach. Lenže kde hľadať? Vtedy som ešte nebol vášnivým zberateľom kníh a na policiach toho veľa nebolo. Čítal som však Príhody Arthura Gordona Pyma od Edgara Allana Poea. Bol som jeho veľkým fanúšikom. A keď som sa dozvedel, že písal básne, bolo rozhodnuté.

Hľadáme teda text, ktorý je blízky nášmu srdcu. Odrazíme sa od toho, do čoho sme zbláznení, alebo si položíme otázky:

  • O čom chcem rozprávať?
  • Čo chcem tomuto svetu povedať?
  • Prečo to chcem povedať?

Ak vyberáme text pre niekoho iného, dokonalo preskúmame jeho charakter. Rovnako to poslúži ako kompas pri hľadaní. Človeka musíme spoznať, viesť s ním rozhovor, vybudovať si dôveru, ktorá je pri práci s textom podľa môjho názoru najdôležitejšia. Introvertnej povahe predsa neponúkneme ohnivý text o revolúcii od Janka Kráľa. A naopak, osobe, ktorá chce kričať do sveta, nedáme vitalistickú báseň z pera Jána Smreka.

Prvotný záchvev alebo ako viem, že to je dobré

Patril som síce k ľudom šprtajúcim sa v knihách, ale aj mne unikalo, ako rozpoznám, či je text kvalitný a že ho chcem na sto percent recitovať. Odpoveď mi poskytla recitátorka a porotkyňa Soňa Pariláková. Ak ma text očarí, dojme, ba až rozplače, je dôležité položiť si otázku, čím to bolo spôsobené. Osobne patrím medzi ľudí, ktorý pri dobrom texte plačú alebo sa smejú hurónskym smiechom. Dovolím si tvrdiť, že ak tento osobný záchvev vznikne, máme základný kameň na ceste k úspešnému prednesu.

Dospel som však k presvedčeniu, že nejde len o text, ale tiež o toho, kto text odovzdáva. Istá priateľka recitovala báseň Pieseň kuchynskej víly od maďarskej poetky Erdős Virág. Na hodnotení prednesu zaznelo, že nejde o veľmi kvalitný text. O pár rokov neskôr istý recitátor na celoštátnom kole Hviezdoslavovho Kubína so spomínanou poetkou uspel. Iná priateľka recitovala dánskeho básnika Vagna Steena – jeho báseň Esej o čase. Text je založený na opakovaní myšlienky, že keď si človek vyhradí čas na niečo, na čo čas nemal, bude mať toho času rovnako málo ako predtým. Uznával som priateľku za to, že sa dlhú báseň, to nekonečné variovanie základnej myšlienky naučila. Porota sa vyjadrila, že hlavným nedostatkom textu je práve toto nekonečné variovanie, pretože sa tak stráca divákova pozornosť, a teda text zrejme nie je veľmi vhodný na hlasný prednes. Minulý rok vyhral ten istý text na Beniakových Chynoranoch prvé miesto a Cenu riaditeľa súťaže za objavnú dramaturgiu a inšpiratívnu interpretáciu.

Čím je teda podľa porotcov text „menej kvalitný“, tým viac svojej osobnosti doň recitátor musí vložiť.

Nepriateľom každého textu je horný časový limit, ktorý je pre každú kategóriu daný. Skúsim poskytnúť svoje postupy škrtania, pre ktoré si niekedy ani nedokážem vychutnať čítanie. Prvým sitom sa pre mňa stáva počet strán. Siaham po poviedkach, ktoré sú rozsahovo na desiatich stránkach knihy. Samozrejme, závisí od veľkosti písma. Pri románoch je to iný oriešok. Odrážam sa napríklad od scény, ktorá poskytuje chvenie. Následne sledujem, či daná scéna poskytuje ucelenú výpoveď, ktorú poslucháč pochopí. Pri poviedkach aj románoch platí, že treba škrtať so zachovaním významu, ktorý text nesie. V závere skrátenú verziu dajte niekomu prečítať, ale o úprave mu nepovedzte.

Pri básňach je trojským koňom montáž. Práca so škrtmi či vyskladaním textu je umenie, ktoré by si zaslúžilo samostatnú kapitolu. [Odporúčam oxfordskú debatu na túto tému, ktorá sa uskutočnila v rámci konferencie Kon(tro)verzácie (2024)].

Hľadajte, majte oči otvorené, uši na stopkách a skúste sa opýtať tých bláznivých knihomoľov. Pomôžte si tromi otázkami a hľadajte odpovede. Nájdite okruh autorov alebo textov, v ktorých sa odpoveď môže nachádzať. Ak vami počas hlasného čítania prejde chvenie, zastavte sa, prežite to a začnite sa pýtať. Kráčajte spolu s textom a zamilujte sa. Pozrite sa, či je vám ušitý na mieru, a následne sa rozprávajte s človekom, ktorému dôverujete. Ak takú osobu nemáte, spytujte sa samých seba. Hlavné je budovanie dôvery v seba. Na tomto jedinom, podľa môjho názoru, skutočne záleží.

Na záver prikladám tipy na literatúru, ktorá vo mne vyvolala spomínané chvennie. Chvennie ako z básne Erika Jakuba Grocha:

„Asi by som ti mal vysvetliť, prečo

píšem chvennie s dvoma nn.

Robím to,

pretože chvenie s jedným n sa jednoducho

nechveje…“

Próza

  • Jean-Jacques Sempé – Raoul Taburin

Hlavná postava Raoul Taburin, opravár bicyklov, sa paradoxne nevie bicyklovať. Humorný príbeh s miestami plnými nehy. Ponúka sa aj stvárnenie do javiskovej podoby.

  • Erik Jakub Groch – Tuláčik a Klára

Poviedky o psíkovi Tuláčikovi a dievčatku Kláre, ktoré rozprávajú o prirodzených túžbach, priateľstve a o tom, čo je v tomto svete dôležité zachovať. Moja rada recitátorom: veľa lásky, vnútorného pohľadu a otvorenosti.

  • Marina Moskvinová – Môj pes má rád džez

Príbehy o chlapcovi Andriuchovi, ktorý dospieva v ruskom mestečku v rodine ruských intelektuálov. Odporúčam poviedky Rybacie menuDoučovateľ. Texty plné humoru, ale aj lásky a porozumenia.

  • Rainer Maria Rilke – Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho

Jediný román z pera významného nemeckého básnika 20. storočia. Jazyk zápiskov sa približuje k pominuteľnosti. Nejde o zbierku poviedok, teda je ťažké vystavať dejový oblúk, ale osobne by som sa zameral na to, kedy vo mne časť románu vyvolá chvennie. Hľadajte len ucelenú scénu alebo myšlienku, ktorá sa rozvíja na pozadí scény. Majte na pamäti, že ste iba nástrojom alebo akýmsi vierozvestcom jemnosti, teda radím neodovzdávať dej vystavaný na dynamike, ale čistú emóciu.

  • Jean Ferry – Strojvodca

Kniha dvadsiatich a jednej poviedky čierneho humoru plného absurdity a surrealistických obrazov. André Breton o nich píše: „ …majú v sebe čosi oslobodzujúce, ale aj čosi vznešené a dôstojné, čo zodpovedá víťazstvu nášho ja nad silami, ktoré si ho chcú podmaniť.“ Verím, že sa nájde niekto, kto sa rád podujme na oslobodenie a predvedie nám, ako vyzerá.

  • Tichá hudba

Moja obľúbená poviedka z tejto antológie kanadských poviedok má názov Pravdivý definitívny príbeh Billyho Kida, jej autorom je bpNichol. Text vtipne podáva svoju verziu príbehu, prečo Billy Kid zomrel.

  • Alessandro Baricco – Ábel

Najnovší Bariccov román je zasadený do priestoru divokého západu, jeho rozprávačom je pištoľník Ábel Crown. Nejde, ako na niektorých miestach v knihe zaznie, o lineárne rozprávanie. Kapitoly románu sú akýmisi kúskami mozaiky, ktoré postupne nasvecujú postavu Ábela. V ucelených autonómnych kapitolách možno nájsť príbeh vhodný na prerozprávanie.

  • Soňa Uriková – Živé ploty

Kniha ponúka krátke a úderné poviedky. Rovnakou je poviedka S prvou hviezdou, s ktorou vyhrala prvé miesto v súťaži Poviedka 2011. Mojím obľúbeným textom z tejto knihy je Vystrelím ti ružičku.

Poézia

  • Vasko Popa – Stratená červená čižmička

Texty srbského básnika sú na Hviezdoslavovom Kubíne už evergreenom. Je mi veľmi ľúto, že prvý výber do slovenčiny s názvom Večne neviditeľná akoby zakryl vydanie druhého výberu mapujúceho neskoršie tvorivé obdobie autora. Ponúkajú sa rozsiahle cykly s možnosťou skrátenia, ale aj možné výstavby montáží.

  • Hans Arp – Sfinga ruža

Texty vhodné pre hravého recitátora. Práca s dadaistickými textami si vyžaduje o čosi väčšie úsilie, keďže vo svojej podstate hlásajú nezmysel, ale keď objavíte kľúč, pripravte sa na tobogan zábavy. Na rozsahu 188 strán v preklade Ivana Kupca sa cesta, ktorá povedie k výstavbe výpovede, zaručene objaví.

  • Pere Gimferrer – More horí

Existujú recitátori, ktorí sa cítia dobre na území prózy. Básne tohto katalánskeho autora by sa im mohli pozdávať. Pri práci s jeho textami odporúčam odkrytie pozadia, aby sa určilo, kto ich rozpráva a v akej situácii. Ak sa to podarí, určite nespadnete do jamy plnej krásnych slov.

  • Džabrá Ibrahím Džabrá – Uzamknutá obežná dráha

Niekedy sa na Kubíne objavujú texty z Blízkeho východu a je mi ľúto, že ich nie je viac. Stačí odkryť význam symbolov či nájsť motív alebo tému, ktoré sú nad nami všetkými ako Slnko. Pre vytvorenie si obrazu o arabských autoroch vyšla v roku 1989 antológia Trýznivá vášeň slnka.

  • Jerzy Harasymowicz – Veža melanchólie

Texty poľského básnika a predstaviteľa Generácie 56 sú plné individuálnej obraznosti, spontánneho lyrizmu a regionálneho ľudového prostredia. Verše, ktoré ma pri jednom počúvaní Ars Litery dokázali zaujať natoľko, že som si túto knihu musel zohnať.

  • Maroš Bafia – Prichádzajúci chlapec

Debutová kniha, ktorá sa usiluje z rôznych uhlov odkryť citlivé polohy muža. Básne sa javia ako monológ chlapca, ktorý prežíva strasti v období dospievania a nasledujúceho života. Ako píše vydavateľstvo Horská lucerna: „Mohli by sme tu hovoriť o citovej výchove 21. storočia.“

  • Erik Jakub Groch – Súkromné hodiny smútku

Básne z debutovej zbierky významného slovenského básnika sú plné citlivosti a krehkých postrehov z času mladosti. Je potrebné pracovať s metódou koláže. Ak chcete niečo čerstvé z tvorby tohto autora, siahnite po zbierke Viety.

  • Árpád Tőzsér – Ricorso

Odporúčam zamerať sa zvlášť na básne o lyrickom subjekte Ármina Mittela, ktorý je inšpirovaný pánom Cogitom z dielne poľského básnika Zbigniewa Herberta.

PODOBNÉ ČLÁNKY