HK 70: Vnútorné zaujatie, naliehavosť výpovede i jej autentickosť

III. kategória v umeleckom prednese poézie a prózy na 70. ročníku Hviezdoslavovho Kubína

Aj v jubilejnom 70. ročníku HK sa potvrdil už dlhšie trvajúci trend výrazne kvalitnej úrovne prednesov tretej kategórie, ktorá pravdepodobne súvisí nielen s vyspelosťou recitátorov 7. – 9. ročníka, ale aj s ich dobrým a často dlhodobým pedagogicko-lektorským vedením. Východiskom bola i tohto roku umelecky zaujímavá, hodnotná a v mnohých prípadoch i objavná dramaturgia. Popri klasikoch slovenskej (M. Rúfus, V. Šikula, J. Urban, J. Mokoš, M. Válek, J. Navrátil) a svetovej (N. V. Gogoľ, B. Brecht, E. Kishon, E. Keret) literatúry, sme si vypočuli i objavné texty od S. Hofler, J. Teller či S. Silversteina.

Ako otázna sa nám javila voľba autorského textu Michala Kubovčíka Mor ho!, ktorý je súčasťou špecifického audiovizuálneho formátu Baštrng a nie je tvorený so zámerom, aby fungoval ako samostatný literárny útvar. Recitátora Samuela Kaputu zaujal svojím aktualizovaným, slangovým jazykom, no neponúkol mu mnoho možností pre hľadanie viacerých polôh, ani ho nemotivoval tvoriť prednes na pozadí, respektíve vo vzťahu k Chalupkovmu originálu.

Vekovo nie primeraným a z hľadiska literárnej hodnoty otáznym sa nám zdal výber prózy Petra Pišťanka Ako sa Ďuro obesil. Iným dramaturgickým úskalím bola montáž fragmentov z rozsiahleho prozaického textu Janne Teller Nič, kde sa recitovaný útvar stal ruptúrnym a chúlostivá téma zrodu agresivity v deťoch mohla zrazu vyznieť nenáležite, ako jej tolerovanie či dokonca schvaľovanie. V dvoch prípadoch sme sa stretli i s takou úpravou textu, ktorá už zasahuje do integrity literárnej predlohy spôsobom, že mení slová i veršové usporiadanie. V poézii šlo o montáž z textov Jána Navrátila, pri próze zas o text vybraný z kapitoly Deň Jašíkovho románu Námestie svätej Alžbety (tento prednes prózy síce na prehliadke napokon neodznel, no o problematických úpravách textu sme viedli v lektorskom zbore rozhovor).

Presvedčivé, celistvé a výrazovo bohaté recitačné výkony priniesli Simon Baláž, Samuel Macko, Ester Fudalyová, Ondrej Spišák, Mário Mňahončák, Ondrej Baláž, Barbora Ježová; u mnohých ďalších sa rezonujúcimi stali niektoré časti ich prednesu. Vnútorné zaujatie, naliehavosť výpovede i jej autentickosť, využite výrazových prostriedkov v súlade s významom a atmosférou predlohy a tiež hľadanie vlastného postoja boli tým, čo v interpretáciách dominovalo. V prednese Simona Baláža interpretáciu zmysluplne podporila precízne vybudovaná a organicky začlenená práca s rekvizitou, ktorá sa môže stať i pre metodiku prednesu jedným z ďalších príkladov funkčného a umelecky mnohorozmerného narábania s takýmto mimojazykovým prostriedkom. Podobne funkčná hoci na menšej ploche využitá bola práca Barbory Ježovej s hudobným motívom piesne Johna Lennona.

Soňa Pariláková

III. kategória v umeleckom prednese poézie

Cena za citlivé stvárnenie problematiky dospievania

Timea Drahošová, Trnava

RupiKaur: Slnko a jeho kvety

Prirodzená a citlivá recitátorka ponúkla výpoveď o problematike dospievania ženy prostredníctvom poézie indicko-kanadskej autorky. Logicky vystavanú montáž s ostrými strihmi dokázala interpretačne a uveriteľne sceliť až po pôsobivý záver. Gesto spojenia prstov však predlohu významovo neposúva, len ilustruje. Odporúčam interpretke viac sa oprieť o vrstevnaté významy textu a presnejšie sa ukotviť v jeho vývoji − pre posilnenie jej vnútorného zainteresovania a údernosti celkovej výpovede na väčšom javisku. (Jana Mikitková)

Cena za odvahu recitovať ľúbostnú poéziu

Lucia Martináková, Vrbovce 

Ján Navrátil: Jasnozrivá

Montáž básní s ľúbostnými motívmi zo zbierky Diskotéka L. korešponduje so zážitkovým svetom násťročných a je pre recitátorku vďačnou predlohou. Lucia s ňou súznie najviac na tých miestach, kde sa jej podarí plynúť na vlne ľahkosti a hravosti. Práve takých momentov by mohlo byť v prednese viac. Pomohlo by tiež podporiť v ňom predstavu vnútorného rozhovoru s vlastnými pocitmi, ktoré majú mnoho odtieňov, nájsť vývoj – odkiaľ kam sa hra s lyrickým „ty“ uberá. Pri prepise básní vzniklo viacero nepresností nielen vo veršovom členení, čo následne ovplyvnilo aj interpretáciu. Aj v prípade práce s už hotovými montážami preto odporúčame vrátiť sa k originálu, vziať do ruky zbierku a nanovo preverovať i objavovať. (Soňa Pariláková)

Cena za presnú významovú interpretáciu textu

Aneta Horváthová, Púchov

Milan Rúfus: Prorok Rak

Recitátorka textu rozumela, vedome pracovala s pauzami, s gradáciou. Mohli sme vidieť výraznú interpretáciu a prácu so štylizáciou. Pestro vykresľovala a menila situácie. Odporúčam venovať viac pozornosti záveru textu, aby bola pointa údernejšia (,,Svet, ktorý čaká na divy, si svojho raka uživí.“) Silný a aktuálny záver, netreba sa ho báť. (Andrea Juhásová)

Cena za vhodne vystavanú montáž

Katarína Belicajová, Zákamenné

Rupi Kaur: Slnko a jeho kvety

Katarína prichádza na javisko sústredene a pre svoj prednes vytvára zvnútornený rámec – úvodnými výpoveďami mamy. Z ich interpretácie cítime, že sa jej téma vzťahu s matkou úprimne dotýka, celá montáž vyznieva ako vyznanie matke. Spája však vo svojich motívoch i hľadanie vlastnej cesty životom, právo na sebaurčenie, právo na život. Recitátorke sa darí zachovať strihovosť dokumentárne strohých odkazov na tragické zaobchádzanie s novonarodenými dievčatami v tradičnej indickej kultúre a odhaliť tým krutosť, čím buduje východisko k obdivu voči odvahe vlastnej matky. V druhej časti prednesu by bolo možné tiež výraznejšie hľadať vývoj, pýtať sa, ako dospieť k výpovedi „si človekom, ktorého najviac obdivujem“ tak, aby sa táto empatická reflexia mohla i v recitačnom výraze ďalej rozvíjať, variovať. (Soňa Pariláková)

Cena za funkčnú prácu s rytmickou rovinou textu

Darja Mačingová, Malá Ida

Gro Dahle: Tik-tak, vraví čas

Recitátorka je na javisku presvedčivá, sebavedomá, pôsobí prirodzene a komunikuje s divákom. Zaujala výraznou a presnou prácou s rytmom, ktorý jej pomohol šikovne nadväzovať jednotlivé časti na seba. Viac by som sa oprela do diferencovania seba ako postavy a postavy času. Pokojne sa môžeme na čas aj hnevať. Hlavne, keď niečo nestíhame. (Andrea Juhásová)

Cena za odvahu hľadať svoj vlastný vklad v známej interpretácii

Samuel Kaputa, Zvolen

Michal Kubovčík: Mor ho!

Mladého recitátora oslovilo súčasné spracovanie klasiky z náučno-popularizačného autorského projektu Baštrng (Kubovčík&Vosátko&Haško), vďaka ktorému si niektorí mladí nachádzajú cestu k staršej povinnej literatúre. Oceňujem, že Samuel nekopíroval interpretáciu herca Kubovčíka, ale hľadal svoj vlastný prístup k textu. Ten však ostal ešte neukotvený a pôsobil rozpačito (rap aj nie rap), navrhujem dopracovať výstavbu. Povzbudzujem ho v práci s dôrazom (nie silou, ale spomalením) aj vo vycibrení techniky reči (doťahovanie dĺžňov a koncov slov) a chválim úprimnú snahu o aktuálnu výpoveď témy zachovania slobody krajiny, odporúčam však nabudúce siahnuť po literárne kvalitnejšom texte, ktorý prednášajúceho viac interpretačne podporí. (Jana Mikitková)

Cena za úprimnú generačnú výpoveď

Barbora Ježová, Nitra

Jozef Urban, Šimon Čižmár: Váhanie, Predstavte si, Tvoje malé nebo (montáž básní) 

Skúsená recitátorka, sústredená a od začiatku sprítomňujúca svoje hľadanie, ktoré sa deje pred divákom „tu a teraz“, nám ponúkla v montáži básní cestu vynárajúcu sa z otázky: V akom svete by sme chceli žiť, ako si ho chceme prestaviť? V jej výraze sa strieda gradácia, tempo, naplnené ticho pauzy, stíšená reflexia i naliehavosť. Možno by sa ešte dali výraznejšie modelovať niektoré významovo dôležité motívy básne Predstavte si. Hudobný motív Lennonovej piesne Imagine je funkčne využitý najprv ako sotva spoznateľný úvodný motív, potom ako spievaný citát vyslobodzujúci z beznádeje definícií a izolácie (Čižmárova báseň je napriek odlišnej poetike organicky začlenené do montáže) a napokon príde ako ozvena nádeje za posledným veršom prednesu: „Váhanie detí čoho sa viac báť.“ Ďakujeme Barbore za úprimnú generačnú výpoveď. (Soňa Pariláková)

Cena za aktuálnu dramaturgiu a naliehavú výpoveď

Ester Fudalyová, Prešov

Bertolt Brecht: Potomkom

Ester je výborná a citlivá recitátorka. Pracuje s atmosférou, do ktorej vie zapojiť aj divákov. Veľmi prirodzene pracuje s veršom a presahmi. Drží sa hlavnej myšlienky a vidieť, že témy, ktoré priniesla ako recitátorka, sa jej dotýkajú a uvažuje o nich. Vo svojej interpretácii nezahadzuje konce, práve naopak, venuje im pozornosť a veľmi trefne pointuje. Ocenili sme aj výbornú dramaturgiu – výber textu a dobrú montáž. (Andrea Juhásová)

Cena za angažovanú dramaturgiu a hľadanie vlastného postoja

Daniela Račková, Nitra

Jozef Mokoš: Písané do snehu

Citlivá a úprimná interpretka ponúkla výber básní o túžbe po mieri. Aktuálna ukážka je umne vystavaná a rámcovaná významovým oblúkom od obrazov starej ženy až po budúcich potomkov, v závere s naliehavou otázkou, čo po nás ostane. Daniela pekne pracuje s predstavou, napĺňa pauzu a je presná predovšetkým v interpretačných detailoch, kde vyjadruje aj osobný názor (ubližovanie Rómom, sarkastická zabíjačka). V rámci celej plochy textu ju povzbudzujem ešte presnejšie spracovať obrazy (napr. syn = boží) a kompaktnejšie vystavať celistvú výpoveď. Aj vďaka lepšie vycizelovanej melódii a technike reči i organicky začlenenej práci s rytmom verša. Pomôže to vyvážiť formu interpretácie s obsahom. Podporujem nadanú recitátorku, aby záverečnú otázku položila s väčším apelom a nechala ju doznieť, nech si jej posolstvo zapíšeme nielen do snehu. (Jana Mikitková)

Cena za hľadanie úprimnej výpovede o pravde

Filip Radimák, Bratislava

Milan Rúfus: Či jesto pravda na svete

Rúfusove rozprávky s nadčasovými a hlbokými posolstvami priťahujú recitátorov všetkých vekových kategórií. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že aj keď životná skúsenosť interpretovi ešte nedovolí siahnuť až na dno truhlice tohto textu, väčšinou sa v prípade úprimného recitačného zaujatia nájdu miesta, ktoré zarezonujú a oslovia. To je aj prípad Filipovho prednesu. Báseň v jeho podaní začína rozprávaním príbehu dvoch bratov a rámec rozprávky sa objaví až v závere. Vo veľkej sále kubínskeho javiska, ktoré zrazu očakáva od recitátora hlasnejší prejav, než na aký je zvyknutý, sa stratili niektoré nuansy výrazu. Presnejšie interpretované boli dejové momenty príbehu, oceniť môžeme úprimné premýšľanie, ktoré na niektorých miestach uveriteľne tlmočilo veľké posolstvá. Inde sa význam ešte skrýval v nadužívaní dôrazov. Po dvoch Filipových recitačných rokoch s Rúfusom možno stojí za úvahu obohatiť dramaturgiu o ďalšieho autora. (Soňa Pariláková)

III. kategória v umeleckom prednese prózy

Cena za objavnú dramaturgiu a úprimnosť vo výpovedi

Daniela Elle Štricová, Trnava

Vincent Šikula: Zázračné mesto, zázračný deň

Talentovaná recitátorka s krásnym hlasom, vie zaujať hneď, keď sa postaví na javisko.

So Šikulovým textom si šikovne poradila. Oprela sa predovšetkým do rozprávačských partov. Precízne pracovala s tempom. Do budúcna odporúčame viac popracovať s predstavivosťou, vidieť veci, o ktorých sa rozpráva, aby záver prednesu vyšiel tak, ako ho Šikula napísal – zázračne. (Andrea Juhásová)

Cena za schopnosť pointovania humorných pasáží

Branislav Barina, Banská Bystrica

Peter Pišťanek: Ako sa Ďuro obesil

Nadaný interpret si zvolil hyperbolický text s prvkami absurdity a čierneho humoru o názorovej disharmónii syna a otca (syn preferuje združstevnenie majetku, ale otec nezaprie svoju slobodu ani za cenu synovho života). Recitátor formou jemnej irónie a nadhľadu dobre pointuje humorné pasáže. Bolo by možné pristúpiť k textu interpretačne menej realisticky a posilniť príznačnú poetiku autora − rebéliu a energiu, prípadne cynickosť a ľahostajnosť. Odporúčam kreovať postavy viac zvnútra, bez vonkajšej hlasovej zmeny, sceliť priamu a nepriamu reč a vypracovať jej techniku. Zároveň do budúcna siahnuť po literárne kvalitnejšej a zásadnejšej predlohe, ktorá poskytne potenciálnemu recitátorovi väčšie možnosti interpretačného dobrodružstva prednesu. (Jana Mikitková)

Cena za presvedčivú výstavbu charakterov

Ondrej Baláž, Ružomberok

Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Nos

Gogoľova poetika sa stretáva s rozprávačským naturelom recitátora najmä vo sviežo a presne modelovaných charakteristikách postáv, ktoré sa neobmedzujú iba na priamu reč. Ondrej dokáže tvoriť atmosféru, napätie i situačnosť scén a darí sa mu to najmä v prvej polovici prednesu. V tej druhej, v ktorej sa nachádza viacero zmien prostredia i diania, by prednesu pomohlo presnejšie „videnie“ a schopnosť pracovať so strihom, zmenou výrazu. Pri interpretácii celku má pred Gogoľovskou trpkou absurditou prednosť realistickejší prístupu, čo iste súvisí i s aktuálnou skúsenosťou recitátora. Pointa, ktorá na jednej stane ohlasuje otvorený koniec a zároveň vťahuje do absurdného príbehu poslucháča, zarezonovala i v kubínskom publiku. (Soňa Pariláková)

Cena za hlboko rezonujúcu celistvú výpoveď s organicky začlenenou rekvizitou

Simon Baláž, Humenné

Etkar Keret: Slušný chlapec

Zrelý a koncentrovaný recitátor s premyslenou výstavbou textu a pozoruhodne živou vnútornou predstavou. Interpretáciu zmysluplne podporil precízne vybudovanou a organicky začlenenou prácou s rekvizitou – papierovým lietadielkom, ktorá funkčne posúvala či dopĺňala význam textu o slušnom chlapcovi v prostredí nefunkčnej rodiny. Simon prirodzene využíva minimalistické prostriedky, pričom presne tvorí plastické a jasne názorovo odlíšené charaktery postáv aj atmosféru celku. Odporúčam cizelovať reč a udržať energiu výstupu. V závere nastolil prekvapivý zvrat v kontraste s prvotným obsahom textu. Na minimálnej ploche slov „viem“ a „ďakujem“ vyjadril vlastný postoj k hádkam rodičov aj falošným slovám otca. Byť slušný neznamená byť hlúpy. Hlboko rezonujúce posolstvo. (Jana Mikitková)

Cena za autentickú výpoveď a objavnú dramaturgiu

Martin Spišák, Nitra

Stefanie Hofler: Mávnutie čiernymi krídlami

Sugestívna autentická výpoveď aj vďaka objavnej dramaturgii drsno-poetickej predlohy nemeckej spisovateľky o smrti mamy. Talentovaný recitátor v úvode formou i obsahom nastolí kľúč rozprávača príbehu – civilne a s odstupom. Následne buduje štruktúru prednesu energicky, naliehavo až nahnevane (otázky spolužiakov o mame). V druhej časti civilne pozoruje a len tempom reči vytvorí silný obraz smrti matky. V ďalšej pasáži tvorí napätie (návšteva cintorína) až napokon v závere emočne scitlivie charakter hlavného hrdinu a odhalí jeho úprimný vzťah k mame − bez pátosu, s prvkami humoru a nadhľadu. Odporúčam, aby Martin náročnú predlohu ešte výrazovo vyvážil – živelnosť a naliehavosť miestami valcuje potrebný lyrický kontrast (pasáž o zbere gaštanov), aby vedome akcentoval motív jablka a dotiahol tak záverečnú pointu (zmierenie sa). Ďakujem za zážitok. (Jana Mikitková)

Cena za komplexné využitie výrazových prostriedkov s dôrazom na humor a nadhľad

Samuel Macko, Košice

Ephraim Kishon: Franci sa rozrečnila

Samuel sa predstavil ako výborný recitátor. Už prvými vetami ovládol celú sálu, bol pánom situácie. Výborne pracoval s tempom, s atmosférou, s gradáciou deja. Bravúrne diferencoval postavy. Jeho bohatá fantázia a predstavivosť mu pomohla farebne vykresliť svet postáv a na jednej vlne nás do tohto sveta preniesť a dopriať nám bohatý zážitok z prednesu. (Andrea Juhásová)

Cena za nevšednú dramaturgiu

Stela Bystričanová, Zákamenné

Janne Teller: Nič

Vážim si nevšednú dramaturgiu a pokus o vytvorenie úryvku z nesmierne pútavého príbehu dánskej spisovateľky. Kniha hovorí o tom, že sme niekedy schopní v záujme dobrej veci prekročiť aj hranice ľudskosti až ku krutosti a pomste (siedmaci sa všemožne snažia presvedčiť spolužiaka, že v živote na niečom záleží, pričom sa neustále viac a viac zvlčujú). Nutné skrátenie celej knihy však príbeh zjednodušuje, ochudobňuje o viaceré roviny a je otázne, či je taká rozsiahla redukcia funkčná. Aj výrazové spracovanie inak sugestívnej a talentovanej recitátorky text splošťuje. Príbeh i postavy kreuje viac zvonku, ironicky až povýšenecky. Akoby v snahe o odstup skĺzava do menej zvnútorneného a málo mrazivého podania pomsty až na smrť. Odporúčam viac sa ukotviť v podstate textu a nájsť vhodnejší interpretačný prístup, aby zásadnejšie sprostredkovala nosnú pointu o potrebe citlivosti a ľudskosti. Nazdávam sa, že úprimný zámer recitátorky zradil fakt redukcie celej knihy na časovo obmedzenú ukážku. (Jana Mikitková)

Cena za živú tvorbu obrazov a sprítomnenú výpoveď vo filozofickom texte

Mário Mňahončák, Nitra

Shel Silverstein: Chýbajúci kúsok

Filozoficky ladený text otvára Mário presne interpretovaným úslovím „Kúsok mu k šťastiu chýbal“, ktorému všetci intuitívne rozumieme a tak sa s ním vieme hneď od začiatku, napriek istej abstraktnosti textu, spojiť. Predstavou naplnené putovanie má premenlivý temporytmus, cesta a jej popis sú najživšie tam, kde majú charakter situačnosti. Recitátorovi pri tvorbe predstavy iste pomáha aj jeho divadelná skúsenosť. Presnosť, pauzy, náhle zvraty, humor… všetko vytvára premyslený kompaktný celok, v ktorom niet miesta pre prázdne miesta. Tým, že recitátor okrem štylizácie nechal priestor i pre vlastné, civilnejšie intonované uvažovanie (možno mohlo zaznieť na viacerých miestach), dotkol sa tým aj možnosti vnímať celý text ako podobenstvo života. Záverečné gesto otvorených rúk pridáva ďalší význam: uvedomenie si skutočnosti, že aj keď sme niečo nové spoznali či našli, cesta nikdy nekončí. (Soňa Pariláková)

Cena za prirodzené stvárnenie rozprávača

David Zwach, Bratislava

Miroslav Válek: Obyčajná príhoda

Text Obyčajná príhoda je náročný už pre čitateľa, nieto ešte pre recitátora, ktorý sa rozhodne tento text interpretovať. Dávid so sebou na javisko priniesol silného rozprávača. Vybral si síce ťažký kúsok z Válkovej tvorby, ale jeho dar zaujať diváka ako rozprávač sa v jeho interpretácii stal kľúčovým. Keď sa stretávame s náročnejšími textami, je dobré dávať si pozor na výrazové prostriedky a tiež napríklad aj na kostým, ktorý si zvolíme, pretože môže pôsobiť mätúco pri výklade textu. (Andrea Juhásová)

Foto: Michal Lašut. Zvuky mojej citnej lýry, HK 2024

Fotogaléria na facebook.com/HviezdoslavovKubin.