HK 70: Obrovská chuť osloviť publikum

I. a II. kategória v umeleckom prednese poézie a prózy na 70. ročníku Hviezdoslavovho Kubína

Recitátori v I. kategórii priniesli na javisko pestrú dramaturgiu. Okrem známych literárnych textov slovenských autorov (D. Hevier, V. Klimáček, V. Šefčík, M. Rúfus) predstavili divákom aj skvelých zahraničných spisovateľov (G. Rodari, R. Dahl), ktorí umelecky hodnotnými textami umožnili talentovaným a suverénnym recitátorom priniesť myšlienkovo aj výrazovo pestré prednesy. Zaujali ich témy vzťahu medzi rodičmi a deťmi, znečisťovania životného prostredia, problémov so školou, uvažovali o tom, kým a čím sa stanú v budúcnosti. Niektorým recitátorom sú prirodzene v tomto veku bližšie humorné, šibalské texty, z ktorých vyžaruje detská radosť z hry a tvorby.

Zaujímavosťou prednesov v II. kategórii poézie aj prózy bola dramaturgia. Väčšina recitátorov siahla pri výbere literárneho textu po overených slovenských autoroch, či už klasických, alebo súčasných. Prostredníctvom nich kládli otázky a hľadali odpovede na témy, nad ktorými uvažujú. Sú nimi hľadanie svojho miesta vo svete, odkrývanie tajomstiev, zápas medzi dobrom a zlom. Spoločnou črtou všetkých prednesov bola obrovská chuť osloviť publikum, čo sa im vo veľkej miere podarilo. Dokázali, že už ovládajú jazyk prednesu, prirodzenú aj štylizovanú intonáciu, zručne narábajú s melódiou, dynamikou, tempom, rytmom aj pauzou, preto ako naozaj dôležitý sa tu ukázal text, ktorý si vybrali pre svoju výpoveď.

I. kategória

POÉZIA

Thalia Kral, V. Klimáček: Muziky – prednes veľmi premyslený a prepracovaný, objavný pre 1. kategóriu, interpretka hravo a originálne podala hru s rytmom, emóciami a náladou, svoje vystúpenie si veľmi užívala a veľmi energicky otvorila prehliadku.

Sebastián Páleš, M. Rúfus: Zlatá muzika – predstavil sa kultivovaný mladý muž, ktorý logicky a presne interpretoval predlohu, vytvoril komornú atmosféru, trochu príliš ponorený do vážnej atmosféry, ale v závere s úsmevom, čo pozlátilo jeho prejav.

Martina Kačenková, M. Rúfus: Medveď a komár – predstavila sa nám kultivovaná, hĺbavá recitátorka, ktorá vie pracovať s filozofiou a múdrosťou textu, pekne si vybudovala dialogické pasáže, vytvorila atmosféru a priniesla na javisko pokoj a pohodu.

Ondrej Košťál, T. S. Eliot: Ako osloviť mačku – recitátorovi sa podarilo premyslene vystavať pomerne náročnú predlohu, presne vykresliť svet mačiek a svet odvekých protipólov mačiek a psov. Výborná komunikácia s publikom, suverénne vystupovanie, možno by bolo zaujímavé občas narušiť presnosť a odľahčiť prejav vlastným postojom.

Eva Kušnieriková, prednášala umne vystavanú montáž zo zbierky D. Heviera Tak takéto básne pre deti píše Hevier. Témou jej prednesu boli pocity a úvahy dievčaťa, ktoré prežíva problémy s rodičmi, školou, učiteľmi a nebojí sa svoje názory prezentovať. Túto polohu Eva veľmi presvedčivo vo výraze vystavala. Pekne pracovala s melódiou veršov aj veršovým presahom.

Nikolas Vislocký, V. Šefčík: Krídla – prednes veľmi kultivovaný a hlavne ako ušitý na mieru recitátora, ktorý prostredníctvom montáže básní veľmi autenticky uvažoval na tému, kto som, aký chcem byť, čo je v živote dôležité…

Lukáš Bobul, D. Hevier: Veľké myšlienky malého človeka – predloha veľmi známa, až by mal človek pocit, že neprinesie nič nové, a predsa, keď sa spojí intelekt, hĺbavosť a presvedčivý postoj recitátora a on sám je presvedčený, že je to naozaj jeho téma, tak je výsledkom úprimná, nefalšovaná výpoveď, ktorá zaujme a nedá sa jej nič vytknúť.

Katarína Bielichová, D. H. Šilanová : V divadle – plasticky a s veľkou chuťou podaná báseň, premyslene vybudovaná interpretácia, presná práca s predstavou, so slovom, jeho melódiou. Recitátorka svoj prednes oprela o jasnú predstvu a udržala napätie. Chválim tiež presné kostýmovanie.

PRÓZA

Eliška Samuheľ, U. Schefflerová: Rozprávková myš – tak ako predloha hovorí, rozprávková bola aj interpretka, veľmi dobrá rozprávačka, ktorá vie vykresľovať charaktery postáv, drží líniu dejovosti, udržiava diváka v napätí a výborne graduje dej.

Alžbeta Tokošová, G. Rodari: Nakreslená myš – predstavila sa ako talentovaná spontánna rozprávačka, ktorá s veľkou chuťou prerozprávala rozprávku. Dokázala plasticky a farbisto vykresliť postavu papierovej myšky a jej vzťah s reálnymi myškami, pekne budovala napätie, hrala sa so zvukmi a zástupnou rečou nakreslenej myši. Chválim aj dôsledné kostýmovanie.

Nina Novosadová, G. Rodari: Fialka na severnom póle – veľmi zaujímavá a aktuálna predloha, ktorej posolstvom je myšlienka, že aj v malej fialke sa skrýva obrovská sila a ak chceme, dokážeme realizovať aj zdanlivo nemožné skutky. Nina je veľmi dobrá rozprávačka, ktorá zaujímavo interpretovala lyrické pasáže textu.

Alica Závodná, A. Gergušová: Veľryba Gréta – svojou zaujatosťou pre tému znečistenia životného prostredia sa recitátorke podarilo presvedčivo odovzdať myšlienku textu a hoci jej tento neposkytoval priestor na plastické vykreslenie postáv a situácií, oslovila nás intenzitou svojho osobného vkladu. Presne členila text a umne pracovala s dôrazmi.

Matej Fabo, V. Klimáček: Zločin v šatníku – začínajúci, veľmi talentovaný recitátor, ktorému sadla poetika príbehu. Obraz človeka utekajúceho pred rojom molí, ktoré mu požierajú šaty, postavil na jasnej predstave, presne pracoval s tempom, pauzou, melódiou, dôrazom, vďaka čomu presvedčivo vykreslil humorné situácie a udržal napätie v celom rozprávaní. Text prijal ako hru, po celý čas udržal v polohe rozprávača nadhľad, nebál sa zveličenia, vďaka čomu vystúpila grotesknosť celého príbehu a publikum sa výborne zabávalo.

Adam Pražský, E. Janikovská: Mne sa vždy musí niečo stať – autenticky a s chuťou vyrozprával problémy malého chlapca s rodičmi a so školou, zrozumiteľne tlmočil názor na konanie dospelých, ktorým často nerozumie a z tohto naivného pohľadu dieťaťa na svet dospelých sa rodili humorné situácie, ktoré Adam presne vystaval a vypointoval.

Alica Bendžalová, T. Oľhová: Agáta – recitátorku zjavne zaujala téma detí, ktoré žijú so syndrómom ADHD, plasticky vykreslila ich prežívanie každodenného života. Je dobrá rozprávačka, ktorá presne charakterizovala hlavnú hrdinku, vytvorila pútavú atmosféru, presne pracovala s dôrazom

Tereza Rešetárová, N. Tanská: S dievčiskom sa nehráme – talentovaná rozprávačka, ktorá vedela, čo chce prednesom povedať. Rezervu vidím v prepájaní rozprávača s priamou rečou postáv a do budúcnosti odporúčam hľadať umelecky hodnotnejšiu literatúru, ktorá jej ponúkne viac možností na osobnú výpoveď.

Karolína Kurčíková, R. Dahl: Týždňové skúšanie – svojím prednesom priniesla na javisko aj dnes aktuálnu tému vzťahu učiteľov a žiakov, atmosféry, ktorá vládne v triedach. Dokázala však tento problém rozšíriť aj na používanie, resp. zneužívanie moci. Jemne, ale veľmi presne charakterizovala postavy v príbehu, pekne budovala napätie.

II. kategória

POÉZIA

Lenka Palkovičová recitovala báseň Jozefa Mokoša Zbohatlíci s jasným názorom na tému vzťahu rodičov a detí a života, v ktorom sa dospelí sústredia na materiálne hodnoty a málo pozornosti venujú svojim deťom. Lenka sa však neuspokojila s interpretáciou jednej roviny textu, ale vložila do prednesu svoj názor – akýsi tichý smútok z uvedomenia faktu, že deťom takýto prístup ubližuje. Výrazovo presne vystihla aj vtipné a hravé pasáže v básni a vytvorila kontrastnú polohu v prednese.

Nicolas Jeruška dokázal vystihnúť vo svojom prednese poetiku humornej básne Šimbalšek, pán železnice zo zbierky T. S. Eliota Šibalova príručka šikovných mačiek. Najmä v úvodnej pasáži vybudoval napätie v obraze čakania na Šimbalšeka, bez ktorého nemôžu vypraviť vlak, a podarilo sa mu vykresliť charakter mačky, ktorá si je vedomá svojej dôležitosti. Škoda, že v druhej polovici prednesu výrazovo pestrejšie nerozvinul jednotlivé situácie.

Gabriel Repáň sa prostredníctvom básne Daniela Heviera Hlas zamýšľal nad funkciou ľudského hlasu, ktorý nás sprevádza od narodenia, ktorý nám dovoľuje vyjadriť myšlienky a pocity, ktorý je raz suverénny, inokedy nesmelý, ktorý nás občas podrží a inokedy zradí. Autenticky vyjadril presvedčenie, že raz nájde svoj hlas a ešte o ňom budeme počuť. Škoda len rýchleho tempa, ktoré Gabriel nasadil, pretože nám tým neumožnil vychutnať si jednotlivé obrazy v básni.

Martin Tomčišák sa predstavil ako hĺbavý recitátor, ktorý sa prostredníctvom montáže básní Ľubomíra Feldeka a Valentína Šefčíka pod názvom Tajomstvá zamýšľal nad tým, prečo sú v živote tajomstvá a ako im porozumieť. Vzápätí nám predstavil dve tajomstvá, ktoré ponúka príroda. Dokáže vyčarovať tie najkrajšie obrazy a my ich vďaka predstavivosti dokážeme vnímať. Martin využíval širokú škálu výrazových prostriedkov a s pomocou presnej výstavby udržal napätie v celom prednese.

Tamara Mihová presne interpretovala a výrazovo presvedčivo odovzdala posolstvo básne Milana Rúfusa Popoluška preberá hrach. Divákov vtiahla do príbehu svojím pokojným rozprávaním a adresnou komunikáciou. Zrozumiteľne a naliehavo kládla otázky, ktoré sú v dnešnej dobe mimoriadne aktuálne: čím si Popoluška zaslúžila zlobu, ako si poradí so svojím údelom a či sa jej podarí oddeliť dobré od zlého. V závere vyslovila nádej, že dobro je v našom svete stále prítomné a dobrým ľuďom vždy pomôže.

Adela Polťáková predniesla cieľavedome vystavanú kompozíciu balady Karla Jaromíra Erbena Vŕba. V celom prednese udržala napätie, ktoré vyrastá zo stretu dvoch motívov – pohanského (duša ženy uväznená vo vŕbe, zaklínanie) a kresťanskej úcty a dôvery v božie zákony. Recitátorka organicky včlenila do svojho prednesu spev, ktorý najprv vyznel ako predtucha, neskôr podčiarkol naplnenú hrozbu a v závere priniesol nádej.

Filip Fedor recitoval baladu Pavla Országha Hviezdoslava Zuzanka Hraškovie s autentickým zaujatím pre nešťastný osud dievčatka siroty. Zaslúži si uznanie za zvládnutie náročných hviezdoslavovských novotvarov a expresívnych slov. Škoda, že mu krátka indispozícia neumožnila predniesť báseň v podobe, ako ju mal pripravenú.

Alexia Báňayová s veľkou chuťou a nasadením recitovala montáž básní Viliama Klimáčka a Milana Ferka pod názvom Naháňačka na nebi. Rozohrala širokú škálu jazykových aj pohybových výrazových prostriedkov, vďaka čomu bol jej prednes pútavý, pestrý a hravý. Celkové vyznenie podčiarkla dôsledným kostýmovaním.

Diana Sásiková prednášala báseň Miroslava Válka Jesenná láska pokojným, úvahovým štýlom, akoby konfrontovala autorove skúsenosti kódované v básni so svojím názorom na tému lásky. Presvedčivo odovzdala jej posolstvo, ktoré spočíva v poznaní, že sklamanie (aj v láske) je neoddeliteľnou súčasťou života každého z nás. Napriek jednoduchému výrazovému spracovaniu udržala napätie v celom prednese, rezervu vidím v presnejšej práci s pauzou.

PRÓZA

Jakub Majda sa predstavil ukážkou z prózy Vladislavy Plančíkovej Nemám to, čo ostatní. Cez mozaiku osudov spolužiakov odkrýval svoj hodnotový systém a postoj k vlastnej rodine. Hoci bol trochu úspornejší v tvorbe obrazov, dokázal dosť jednoliaty prednes občas narušiť zmenou rytmu či dynamiky. Určite však presvedčil emocionálnym zainteresovaním v reflexívnej polohe a trochu rebelským výrazom.

Nela Neupauerová recitovala humorný text Viliama Klimáčka Zločin v šatníku. Stavila na ženskú empatiu a mierne preháňanie vo výraze smerom k osudu protagonistu, čím si okamžite získala poslucháčov. Bola presvedčivá v rozprávačskej polohe, v narábaní s tempom, dynamikou a najmä pauzou. Humorný text v jej podaní bol lahôdkou.

Ema Reváková sa chce v literatúre viac tešiť ako smútiť, lebo si myslí, že rozosmiať človeka je ťažšie ako rozplakať. Ponúkla vtipný a na výborných dialógoch vypointovaný text Jozefa Pavloviča O kukurici. Vo výraze dokázala udržať správnu mieru v intonácii, úsmevnom nadhľade, výborne pracovala s dôrazmi a dávkovaním napätia. Zrejme jej však v budúcnosti rozprávkový text už stačiť nebude.

Leonard Muška predniesol text Pavúčik v bonboniére Júliusa Satinského s hravým nadhľadom niekoho, kto považuje aj bonboniéru za hodnú záujmu. Suverénne mystifikoval príbeh o cukríkoch a poslucháči mu odpustili aj menej plastický prejav s miernou štylizáciou postáv a predovšetkým sústredením sa na komiku situácií.

Nela Vlasáková predniesla úryvok z poviedky Ruženy Smatanovej Môj prvý bozk. V texte sa zamerala na jeden motív, čo jej ako dobrej rozprávačke neumožnilo odkryť viaceré významové roviny a výrazový aparát. Najpresvedčivejšia bola v situáciách, ktoré vychádzali z jej životnej skúsenosti, ale lineárny text jej ich veľa neponúkal.

Melanie Mikulová prekvapila výberom trochu vykonštruovaného textu Davida Duchovneho Krava nebeská v prospech ochrany zvierat. Nepodľahla však prvoplánovosti (aj keď to spočiatku tak vyznelo) a zvolila si v interpretácii miernu štylizáciu do parodickej polohy. Túto polohu zvládla veľmi dobre, z trochu bizarne koncipovaného textu vyťažila maximum a posunula sa vo výraze do roviny hry na text.

Ivana Pauková siahla po texte Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši. Prostredníctvom drobného obrazu zo života cirkusového dieťaťa otvorila komorným prejavom s adekvátnym využitím výrazového aparátu intímny svet dievčaťa so vzťahmi k rodičom. Zaujala sugestívnym rozprávaním a naliehavosťou výpovede. K celistvosti prednesu jej dopomohlo aj znakové kostýmovanie.

Lucia Šajgalíková má jednoznačne rozprávací talent. Prostredníctvom textu Astrid Lindgrenovej Ronja, dcéra lúpežníka ponúkla lyrickú až subtílnu polohu na ostré kontrastovanie s navonok hrubým zbojníckym otcom a jeho svetom. Radosť a nadšenie dávkovala postupne a zväčša v tichom móde. Cez intenzitu hlasu a dynamiku pripravila prekvapenie vo výraze a upozornila aj na naše predsudky.

Ester Fedorová ako ďalšia skvelá rozprávačka emocionálne silného príbehu Dominiky Madro Kapitán Spomienka sprostredkovala silný zážitok. Zvnútorneným, naliehavým a veľmi vyspelým hlasovým prejavom apelovala na mravnú podstatu života a citové puto. Bez rozsiahleho výrazového registra, ale so zručným využívaním napätia, dynamiky a pauzy oslovila zmyslovú pamäť poslucháčov. Zručne dokáže ignorovať interpunkciu v prospech sémantiky výpovede. Pracovala „nenápadne“, ale zanechala silné citové chvenie.

Eliška Sadíleková

Foto: Michal Lašut. Zvuky mojej citnej lýry, HK 2024

Fotogaléria na facebook.com/HviezdoslavovKubin.