Text: Jana Ovšonková a Tereza Mankovecká

Foto: Tatiana Palugová

Medzinárodný divadelný festival vysokých umeleckých škôl Artorium

Banská Bystrica, 21. – 24. október 2024

I. Festival ARTORIUM – medzinárodný divadelný festival budúcich profesionálov

Akadémia umení v Banskej Bystrici (AU) organizuje od roku 2010 medzinárodný divadelný festival vysokých umeleckých škôl Artorium. Myšlienka projektu sa zrodila u vtedajších poslucháčov doktorandského štúdia – s cieľom priniesť na akademickú pôdu mladej Fakulty dramatických umení (FDU) inšpiráciu z iných európskych univerzít.

Túžba dať o sebe vedieť, nadviazať nové priateľstvá a kontakty doma i v zahraničí, no najmä možnosť porovnať rôzne prístupy k tvorbe a k vzdelávaniu budúcich profesionálnych hercov, režisérov a dramaturgov definovala charakter festivalu. Reprezentuje ho názov festivalu a symbol. Artorium = „art“ (umenie) + „tórium“ (zo slova laboratórium). Gombík ako ten, ktorý spája, spúšťa, zapína.

koncepcia

Na základe prezentácie umeleckej tvorby všetkých zúčastnených škôl dochádza ku konfrontácii rôznorodých tvorivých postupov. Komparáciou tvorby európskych vysokých umeleckých škôl festival obohacuje kultúrny rozhľad domácich študentov a tiež zoznamuje zahraničných študentov s tvorbou slovenských univerzít.

Programová štruktúra festivalu pozostáva z troch častí: hlavného programu, sprievodných aktivít a off programu. Hlavný program je zameraný na prezentáciu študentských divadelných inscenácií, po ktorých nasleduje diskusia. FDU disponuje veľkým a malým divadelným štúdiom a počas štyroch festivalových dní sa v jeho priestoroch odohrá približne 8 predstavení. Počas posledných ročníkov sa vďaka spolupráci s Bábkovým divadlom na Rázcestí, Centrom nezávislej kultúry – Záhrada a Stredoslovenským osvetovým strediskom tieto možnosti výrazne rozšírili. Partneri festivalu ponúkli priestor na väčšie množstvo produkcií či možnosť zvládnuť viac technicky náročnejších diel a zároveň kapacitne uspokojiť divácky dopyt.

Súčasťou hlavného programu sú workshopy, ktoré vedú lektori zo Slovenska a zahraničia. Ide väčšinou o jednodňové tvorivé dielne, ktoré obsahovo ponúkajú účastníkom vedomosti či zručnosti nad rámec vyučovania a taktiež sú otvorené aj pre ľudí z externého prostredia.

Sprievodný program už tradične začína divadelným happeningom v uliciach Banskej Bystrice a jeho hlavnou úlohou je propagácia podujatia, ktoré prináša do mesta výberové divadelné umenie. Ponúka tiež priestor pre výtvarné, filmové a hudobné umenie a prepája jednotlivé fakulty AU s cieľom pozvať na festival všetkých študentov. Vernisáž výstavy, premietanie študentských filmov dokumentárnej tvorby a koncerty vážnej hudby, ale aj muzikálových spevákov ponúkajú rozmanitý program, ktorý má potenciál osloviť široké spektrum divákov.

Artorium ponúka pre festivalových účastníkov večerný off program, ktorý sa odohráva v miestnom kultúrno-spoločenskom spote. Ide o organizovanú zábavu s umeleckým presahom – súťaží sa v hereckej improvizácii, tanci alebo v rámci vedomostného kvízu z oblasti umenia. Podmienkou súťaže sú zmiešané tímy, ktoré tvoria domáci účastníci s hosťami zo zahraničných škôl. Program dotvára atmosféru festivalu, na ktorom tak vznikajú skutočné, neformálne prepojenia, priateľstvá a nie zriedka aj budúce spolupráce.

organizácia

Na tvorbe festivalu sa výrazným spôsobom podieľajú poslucháči FDU. Keďže na fakulte chýba odbor produkcie, angažujú sa najmä študenti herectva, réžie a dramaturgie. Po každom ročníku študenti pod vedením manažéra Divadla Akadémie umení hľadajú tému alebo motto ďalšieho ročníka. Od počiatočných hravých sloganov sa študenti zamerali na potrebu poukázať na dôležitosť umenia v spoločnosti, nevyhnutnosť „nakopnúť ho“ po covidovom období (Reštart, Zapni v sebe umenie), na hodnotu umenia (Stojí nám to za to?!) až po ostatný ročník, ktorý reagoval na súčasné dianie (nielen) v umeleckej sfére na Slovensku a niesol podtitul „sloboda“.  Téma festivalu nie je kľúčová pre výber inscenácií, dostáva priestor vo vizuálnej identite aktuálneho ročníka a najmä v diskusiách po predstaveniach. Študenti majú možnosť osvojiť si návyky, ktoré vyžaduje umelecká práca, sú zaškolení do organizačných, produkčných a propagačných činností a pod pedagogickým vedením nadobúdajú praktické skúsenosti využiteľné v profesionálnej sfére. Zabezpečujú hladký priebeh festivalu, sprevádzajú zahraničných hostí, moderujú festivalový program, spravujú sociálne siete počas festivalových dní a priebeh aktuálneho ročníka dokumentujú prostredníctvom fotografií, tvorby festivalového časopisu či video denníkov. Projekt poslucháčom, ktorí sa prihlásia do organizačného tímu, prináša cennú prax, počas ktorej si osvoja zodpovednosť, solidaritu a pochopia nutnosť medziodborovej spolupráce na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni.

dramaturgia

Čo sa týka samotnej dramaturgie predstavení, v apríli sa posielajú prihlášky priamo európskym umeleckým školám, zároveň sa však aj verejne vytvorí tzv. open call. Uzávierka prihlášok prebieha koncom akademického roka. Vyberá sa na základe videozáznamov z aktuálnych univerzitných divadelných výstupov, pričom sa dáva dôraz na kvalitu, technické možnosti a taktiež finančnú náročnosť produkcie. Žánrovo dramaturgia uprednostňuje činoherné predstavenia, ale je otvorená aj bábkarskej tvorbe, hudobnému, alternatívnemu alebo nonverbálnemu divadlu a i. Dramaturgickú radu ako poradný orgán tvoria poslucháči FDU, ktorí majú záujem podieľať sa na výbere inscenácií. Pri výbere lektorov workshopov je tiež prítomná dramaturgická rada, do úvahy sa berú aj návrhy študentskej obce a dôraz sa kladie na to, aby obsahovo tvorivá dielňa priniesla študentom vedomosti, či zručnosti nad rámec bežného vyučovania.

Za 14 rokov festival rástol a formoval sa a pred plánovaným 15. ročníkom môžeme povedať, že si našiel svoju overenú formu a naplnil (ak nie aj prekročil) svoje počiatočné ambície.
Artórium počas svojej existencie hostilo inscenácie z Prahy, Brna, Bratislavy, Ľubľany, Nového Sadu, Belehradu, Sofie, Milána, Krakova, Vroclavu, Varšavy, Kyjeva a workshopy viedli lektori a lektorky zo Slovenska, Česka, Maďarska, Talianska, Srbska.

Cieľom akadémie je udržať jeho kontinuitu bez obsahových kompromisov, čo je každým rokom náročnejšie (tak ako pri podobných podujatiach) a jeho kvalita do vysokej miery závisí od podpory z verejných zdrojov. V Banskej Bystrici sa podarilo vytvoriť etablované podujatie, rešpektované a vyhľadávané zahraničnými univerzitami a obľúbené nie len v radoch študentov akadémie, konzervatórií, či iných aj neumelecky zameraných škôl, ale aj domáceho laického publika.

Jana Ovšonková

II.

Festival ARTORIUM sa konal od 21. do 24. 10. 2024 v priestoroch Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Tohtoročný 14. ročník divadelného festivalu opäť priniesol rôznorodý program, v ktorom dominovali divadelné predstavenia európskych vysokých umeleckých škôl. Medzi účastníkmi boli školy ako Akadémia umení v Novom Sade (Srbsko), Akadémia umení v Belehrade (Srbsko), Akadémia divadla, filmu a televízie v Ľubľane (Slovinsko), Akadémia divadelných umení Stanislawa Wispiańskiego v Krakove, pobočka vo Vroclave (Poľsko), Národná akadémia divadelných a filmových umení“Kr. Sarafov”(Bulharsko) a samozrejme, Akadémia umení v Banskej bystrici.

Artorium podporuje dialóg medzi umelcami a divákmi, pričom dáva veľký dôraz na diskusie po predstavení. Týmto podporuje kritickú reflexiu a slušný dialóg o inscenáciách. Študenti zo Slovenských škôl majú možnosť vidieť zahraničné študentské inscenácie, a s zahraniční tie slovenské, vďaka čomu medzi nimi vie vzniknúť rozhovor. Vidíme témy, ktoré sa opakujú no zároveň rozdielnosť v ich uchopení. Taktiež je každý rok prínosné, keď príde škola s inscenáciou, ktorej text je všeobecne známy. Tento rok to boli Čechovove Tri sestry, minulý rok Orwellova Farma zvierat.

Vďaka diskusiám po predstavení sa nám vie priblížiť proces tvorby, a neskôr pri osobných stretnutiach vie vzniknúť aj kreatívny rozhovor o diele s jeho tvorcami. Okrem divadelných predstavení sú súčasťou festivalu aj filmové bloky, diskusie a workshopy, čo poskytuje možnosť výmeny nápadov medzi začínajúcimi a etablovanými tvorcami.

Workshopy boli tento rok dva. Prvý workshop niesol názov Časté prozaické chyby a práca s dialógom a bol pod vedením Sone Uríkovej, ktorá vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Organizuje literárny projekt Medziriadky a vedie workshopy kreatívneho písania. V roku 2023 získala Cenu Anasoft Litera za zbierku poviedok Dôvod na radosť. Na workshope mali participanti možnosť prejsť si najbežnejšie a najzbytočnejšie prozaické chyby a klišé a neskôr zistili, ako sa s nimi dá kreatívne pracovať. Vyskúšali si niekoľko ústnych aj písomných cvičení: prázdne frázy, nepriamy dialóg či konflikt postáv nekonfliktnými výrazovými prostriedkami.
Druhý workshop sa volal Vamos a Bailar Latino. Bol pod vedením Tomáša Džadžovského a Barbory Blaškovej. Obaja sú lektori a tanečníci s mnohoročnými skúsenosťami v oblasti latinsko-amerických tancov. Obsahom workshopu boli tanečné prvky štýlu SALSA a BACHATA. Od základných krokov oboch týchto štýlov po pokročilé.

Festival bol venovaný téme spojenie, kvôli dôležitosti spájania ľudí prostredníctvom umenia. Táto téma je pri medzinárodnom festivale ešte o niečo aktuálnejšia. Počas festivalu som mala možnosť vidieť niekoľko inscenácií, ktoré rozoberiem bližšie.

Z Banskej bystrice to bolo Ja, dieťa zo stanice Zoo. Je to monodráma na motívy životopisného románu Christiane F., My deti zo stanice ZOO. Režisérka Jana Ovšonková spolu s herečkou Alžbetou Kráľovou prostredníctvom hlavnej postavy otvárajú témy závislosti a nefungujúceho rodinného zázemia. Téma drogovej závislosti je dnes stále aktuálnou, avšak môžeme si za ňu dosadiť aj inú závislosť, napríklad na toxických vzťahoch či iných návykových látkach.
Zasadenie tohto textu do monodrámy malo za dôsledok, že sme sa naplno zamerali na život Christiany a občas sme nadobudli pocit, že sa všetko deje okolo nej. Závislosť vie byť veľmi nenápadná a postupná. Nikto do nej nespadne vedome, ale jeho nervové zakončenia buniek sa postupne voči prítomnosti dopamínu, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny, otupia. V tejto inscenácií sme videli presne to, aké to vie byť niekedy jednoduché a hlavne, ako ľahko a skoro sa k tomu vedia dostať deti. Inscenácia pracuje aj s retrospektívou a to celkom jednoduchým, ale veľmi funkčným, spôsobom. Tento príbeh sa nekončí šťastne, v závere sa zacykluje. Zaznie, že Christiane po dopísaní jej knihy nikdy neboli drogy dostupnejšie. Pri čom nám je jasné, že všetko čo si prežila začína odznova a svoju nevyriešenú generačnú traumu bude prenášať ďalej.

Z Poľska prišla inscenácia Idioti. Inscenácia rozpráva príbeh skupiny mladých ľudí, ktorí sa prostredníctvom hľadania svojho vnútorného idiota vzbúrili voči všeobecne prijatým spoločenským normám. Do tejto komunity vstupuje Karen, ktorej prítomnosť mení dynamiku skupiny. Jej členovia začnú spochybňovať nielen spoločnosť, ale aj samotný zmysel bytia „idiotom“. V rámci diskusie po predstavení sme sa dozvedeli, že túto inscenáciu herci naskúšali už v druhom ročníku. Pôvodne im mala slúžiť ako herecké cvičenie, vďaka ktorému budú vedieť pracovať a úlohou „hľadania svojho vnútorného idiota“. Po hereckej stránke bola viditeľná rôznorodosť tejto úlohy. Nikto z hercov sa neopakoval s niekým iným, každí to uchopil po svojom a jedinečne. Táto inscenácia kladie otázky, ktoré človeka donútia zamyslieť sa nad tým, či bolo jeho vnímanie slova idiot správne. Kto je skutočný idiot? Ľudia, ktorí žijú jednoducho a nemajú vďaka tomu starosti? Alebo ľudia, ktorí nad všetkým rozmýšľajú a teda sú menej šťastní? Respektíve sa nám otvára otázka, či je správne, že slovíčku idiot dávame taký pejoratívny význam. Keď v skutočnosti, by to mohol byť kompliment.

Jednou z inscenácií zo Srbska bolo Smrtonostné spojenie. Rozpráva príbeh o komplexných vzťahoch medzi mužmi a ženami. Kladie dôraz na právo žien na slobodnú voľbu a individualitu. Dôležitú úlohu pre postavy zohráva živá hudba, vďaka ktorej nám odhaľujú svoje vnútro a pocity, ktoré v sebe nesú. Hudba nám tu doslova zastupuje vnútorné monológy postáv. Pracovali s kombináciou známych piesní a autorskou hudbou. Neboli rozdelení na hercov a kapelu, na nástroje hrali herci, ktorí práve nemali svoj výstup. Príbeh sa začína v čakárni potratovej kliniky, kde každá žena prežíva vnútorný boj o ťažkom rozhodnutí, ktoré musí urobiť. Neskôr sa príbehy týchto žien rozvíjajú a prepletajú. Vidíme tu témy ako podvod, domáce násilie, vzťahy bez lásky. Skoro každá ženská postava je nejakým spôsobom utláčaná svojím partnerom. Niektoré sa rozhodnú ostať, iné odísť a jedna je nedobrovoľne vyhodená zo vzťahu, v ktorom túži pokračovať, aj keď ju jej partner ponižuje a podvádza. Herci neodchádzajú zo scény, ale ostávajú na nej aj keď práve nemajú výstupy. Cez slnečné okuliare sa pozerajú na to, čo sa deje na javisku, ale nikdy do toho nezasiahnu. Tým nám ukazujú ako sa ľudia v takýchto situáciách pozerajú na niekoho komu treba pomôcť, ale vyberajú si, že to nevidia.

Druhá inscenácia zo Srbska, ale z rozdielnej školy, boli Tri sestry. Sestry Olga, Maša a Irina túžia po návrate do rodného mesta. Moskva je v ich očiach jediným miestom, ktoré ponúka perspektívu. V tomto prípade išlo o úlohu pre tretí ročník herectva. Pracovali na hlbšom skúmaní realistickej postavy. Na tento účel si vybrali hru Tri sestry, kde sa museli vysporiadať so základnými, ale podstatnými otázkami: ako vytvoriť pravdivé vzťahy medzi postavami, byť prítomný, presvedčivý a zraniteľný. V inscenácií hrali aj študenti réžie. V tejto inscenácií podporili niekoľko tém, ktoré sa prirodzene nachádzajú v Čechovovej hre. Je to napríklad túžba po zmene a nenaplnené sny. Sestry Moskvu vnímajú ako symbol svojho šťastia. Táto túžba však zostáva nenaplnená, čo podčiarkuje ich stagnáciu a bezmocnosť. Na začiatku inscenácie nás tvorcovia cez arénové sedenie doslova pozývajú do obývačky sestier. Vidíme ich túžby a to s akou láskou hovoria o Moskve. Postavy postupne strácajú svoje ilúzie a nahrádza ich osamelosť. Veľa replík zaznieva za šálmi, čo podčiarkuje ilúziu veľkého domu. My ako diváci sa nachádzame v obývačke a rozhovory, ktoré sa dejú v iných častiach iba počujeme. Napriek tomu, že sestry žijú spolu, cítia sa osamelé a nepochopené. Táto téma presahuje ich rodinné vzťahy a poukazuje na všeobecnú neschopnosť ľudí spojiť sa a porozumieť si. Pri postavách nastáva konflikt medzi ich ideálmi a realitou.

Z Bulharska prišla Folklórna mágia z Pirinu. Je to inscenácia založená na bulharskom folklóre. Pracuje sa v nej s kombináciou bábkového divadla, spevu, tanca a dramatického herectva. Herci priamo pred očami divákov premieňajú autentické predmety z každodenného vidieckeho života na vtáky, zvieratá a ľudí. Predvádzajú sa scény z bulharského vidieckeho života a zvykov. V inscenácií sa nepoužíva text, čo ju robí plne zrozumiteľnou pre deti aj dospelých. Herci dokázali odkomunikovať celý príbeh inscenácie s pomocou citoslovci. Všetko mali absolútne presne načasované. Na každý pohyb vedeli ich herecký kolegovia reagovať pohotovo a bolo vidieť, že sú ako kolektív úplne zohratý. Prácu s predmetmi, ktoré sa nachádzali na javisku vedeli varírovať na niekoľko spôsobov. Jednalo sa o naozaj výnimočný spôsob, akým sa v divadle dá pracovať s folklórom. Nijakým spôsobom ho prehnane neglorifikovali, ale zároveň s jeho prvkami pracovali s veľkým rešpektom a úctou.

Počas festivalu mali možnosť prezentácie divadelných inscenácií aj iné európske vysoké školy, a taktiež počas neho prebiehali rôzne kreatívne workshopy.
Jedinečnosť tohto festivalu spočíva v tom, že umožňuje študentom a pedagógom Akadémie umení v Banskej bystrici prezentovať svoje inscenácie, no zároveň vytvára priestor pre študentov a hostí zo Slovenska aj zahraničia.

Tereza Mankovecká