Festival ochotníckych divadiel Bratislava (FODBAL)
17. – 20. október 2024
Ticho a spol. – priestor pre kultúru, Bratislava
Autorka: Dominika Dudášová
Foto: Igor Kollárovics; inscenované čítanie víťazného textu súťaže Žatva drámy Hitlerova neter od Kataríny Varechovej
Zrod fodbalovej reportérky
Tento riport začnem odpoveďou na otázku „Čo vy a futbal?“[1] a opisom udalostí, ktoré predchádzali napísaniu článku. Najskôr odpoveď: Ako dieťa som sa neraz pripojila k dedkovi, keď ho pozeral.
V týždni, keď sa mal druhý ročník festivalu Fodbal odohrať, sme s maturantmi začali preberať tému šport. Na rovinu som priznala, že to nie je moja šálka kávy. Jeden zo študentov ironicky zareagoval: „Veď hej, ste divadelná kritička, to má so športom veľa spoločné.“ Ja som mu na to povedala, že aspoň môžem kritizovať herecké výkony futbalistov v zápasoch.
V deň, keď sa festival začal, som si zlomila ruku.[2] V šoku zo zranenia som si hneď neuvedomila, že prvú pomoc mi poskytoval bývalý futbalista, s ktorým som potom aj čakala na urgentnom príjme. Futbal sa stal leitmotívom osudného októbrového týždňa a zdá sa, že tieto udalosti ma predurčili na to, aby sa zo mňa stala fodbalová reportérka.
Šláger kola – slovenská klasika
Divadelnú programovú líniu festivalu otvorila aj uzavrela slovenská klasika. Divadlo Ľahostajňa uviedlo inscenáciu Čaj u pána senátora podľa rovnomennej drámy Ivana Stodolu. Organizátor festivalu a režisér inscenácie Matej Feldbauer sa síce v žurnále pochválil, že so súborom naskúšal novú inscenáciu, na festivale však odohrali tento starší kus. V kontexte súčasnej spoločenskej situácie takýto krok zo strany usporiadateľov vôbec neprekážal, práve naopak, autor v dramatickej predlohe tematizuje amaterizmus na najvyšších postoch.
Festival uzavrela divadelná adaptácia novely Ťapákovci v réžii Martina Križana. Súbor Divadelná jedáleň využil aktuálnosť diela Boženy Slančíkovej Timravy a tematizoval vajatanie a neschopnosť človeka zmeniť spôsob svojho života. Kostýmy hercov a herečiek boli zvolené nadčasovo, pozostávali z čiernych nohavíc, bielych tričiek a čiernych sák. Hoci ide o klasický text slovenskej literatúry, súbor ukazuje, že v našej povahe sa až tak veľa nezmenilo.
Hetrik domáceho súboru
Okrem predstavenia Čaj u pána senátora sa Divadlo Ľahostajňa dostalo k ťahu na bránku ešte dvakrát. A to vďaka krstu knihy Hry od Mariána Hromiaka, ktorý v súbore pôsobí ako dramaturg, spojenému s inscenovaným čítaním z tohto diela v réžii jeho kolegov. Zo šiestich hier siahli po úryvkoch z Neznámeho prípadu Sherlocka Holmesa a Zlatého gaštana.
HRY MARIÁNA HROMIAKA SI MÔŽETE PREČÍTAŤ AJ VY:
Marián Hromiak
Súčasťou festivalového programu bolo aj inscenované čítanie víťazného textu súťaže Žatva drámy. Najlepším textom tohto ročníka bola hra Hitlerova neter od Kataríny Varechovej. Úryvok, s ktorým divadlo Ľahostajňa pracovalo, sa venoval vzťahom medzi mladými ľuďmi, spôsobom ich komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí a potenciálnym tragickým dôsledkom ich neuváženého správania.
Medzi polčasmi sa zastavte v bufete, možno sa dozviete niečo o Predavačke
Divadlo Stopy snov pracujúce s hercami a herečkami so zdravotným znevýhodnením uviedlo na festivale svoju najnovšiu inscenáciu Predavačka. Po období autorskej tvorby súbor siahol po literárnej predlohe japonskej autorky Sayaka Murata Convenience Store Woman (v českom preklade Za sklem), ktorej hlavnou hrdinkou je predavačka Keiko. Inscenačný tím pracuje s niekoľkými témami románu – problémami so začlenením do rôznych sociálnych skupín (rodina, priatelia, škola), ťažkosťami s porozumením pravidiel sociálnej interakcie a hľadaním životného partnera.
Newcomers z Nových Zámkov
Popri bratislavských súboroch sa do programu dostalo aj divadlo Paradox z Nových Zámkov s inscenáciou Nahí a narubi. Po dramaturgickom úvode režiséra Mareka Luptáka, v ktorom objasnil ambíciu súboru tvoriť postdramatický typ divadla, bolo jasné, že nám „nebude jasné nič“. Inscenácia Nahí a narubi, ktorá je kombináciou pohybového a naratívneho divadla, tematizovala život mladých ľudí v období komunikačných ruchov a šumov, pretlaku informácií a spoločenského zmätku.
Bilancia druhého kola FODBALU
Druhý ročník festivalu Fodbal reflektoval nálady v spoločnosti prostredníctvom humoru, veselohry a kritiky z obdobia realizmu. Klasické diela azda v programe trochu vytŕčali, ale dramaturgiu a kolorit festivalu veľmi dobre dotvárala odvážna autorská tvorba a adaptácia súčasného japonského románu.
Festival Fodbal nie je iba o divadle. Priestor na ňom dostáva aj výtvarné a hudobné umenie. V divadle Ticho a spol. sa konali počas festivalu výstava V mysli Slava Turanca a koncerty hudobných zoskupení Džumelec, Cama & Chameleons a Éter.
Na Fodbale najviac oceňujem, že tvorcovia ochotníckych divadiel rovnako ako ich profesionálni kolegovia poctivo reagujú na to, čo sa deje vôkol nás. Organizátori festivalu odohrali solídny zápas. Už druhý rok pomáhajú upevňovať komunitu neprofesionálnych divadelných zoskupení a svojou tvorbou a titulmi, po ktorých siahajú, dávajú najavo, že ani im nie je ľahostajné dianie v našej krajine.