Po neľahkej pandemickej dobe, ktorá ešte stále vykukáva z rôznych zákulisí nášho života, sa v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši prezentovalo so svojou autorskou tvorbou trinásť inscenácií z celého Slovenska, z toho sedem v kategórii súčasné prúdy divadla.

TEXT: Katarína Mišíková Hitzingerová, predsedníčka poroty kategórie súčasné prúdy divadla

FOTO: Jakub Jančo, Mária Vašicová

Úroveň kategórie súčasné prúdy divadla bola vo svojich dramaturgických intenciách veľmi rôznorodá. Medzi interpretované témy v predstaveniach môžeme zaradiť dosah minulého režimu na súčasnú spoločnosť a jej osamotenosť v samotnom bytí, polopravdy a poloklamy vo vzťahu štátu a nábožensky veriaceho jedinca, hodnotový systém, ktorý je verbalizovaný a pasívny v konaní, téma slobody a neslobody v nás, absurdnosť v komunikácii medzi ľuďmi a pomenovanie ich vlastných túžob a snov, manipulatívnosť ako charakteristická vlastnosť súčasného jedinca, ktorý je zväčša materialisticky závislou osobou, a v neposlednom rade téma izolovanosti, ktorá vznikla pandémiou a u niektorých ľudí sa prejavila fatálnym spôsobom.

Moderné postupy, ale aj herecké nedostatky

Súbory siahli po autorských textoch (Demoscéna, Trnava – Čo ohľadom čoho, Divadlo Disk, Trnava – Stayin’alive), overených prozaických predlohách, z ktorých vytvorili dramatizácie (Divadlo pri Fontáne, Michalovce – Samko Tále), divadelných hrách (Divadlo Apostrop, Liptovský Mikuláš – Kontra, divadelný súbor Makyta, Púchov – Biedermann a podpaľači) a vytvárali tiež divadelné projekty s prvkami dokumentárneho divadla (dNO, Námestovo – Hra na Boha). Vo všetkých prípadoch dramaturgická zložka oscilovala medzi porozumením toho, čo chceme dielom povedať, a transponovaním na javisko. V niektorých prípadoch práve dramaturgické odchýlky v predstaveniach spôsobili problémy s temporytmom.

Príkladom môže byť aj inscenácia Hra na Boha, v ktorej sa dramaturgická rovina príbehu myšlienkovo zaťažuje a vyberá kontexty, ktoré pôsobia zahmlene. Áno, ich téma beštiálnej vraždy z roku 1960 je pod rúškom tajomstva a z rôznych dôvodov sú skutočnosti činu nedopovedané, prináša však vizuálnu bravúrnosť, atmosféru, premyslené mizanscény dramatických situácií, obrazovú estetiku a výbornú pohybovú zručnosť interpretov a interpretiek.

Divadelný súbor Tri bodky na ceste z Levíc v inscenácii Palach ohýba pojem slobody (ale aj neslobody) a je základným hýbateľom príbehu. Inscenácia pripomína manipulatívnosť režimu v časoch jeho úpadku a zároveň preklenutia jeho rezíduí do súčasnosti. DISK z Trnavy v 39 mikroscénach v Stayin’alive poukazuje na izolovanosť jedinca, ktorý sa snaží zostať nažive. Prezentuje, aké je ťažké vystúpiť z komfortnej zóny a zmeniť zaužívané stereotypy vo svoj vlastný prospech.

Mnohé súbory sa nebáli experimentovať a siahať po modernejších inscenačných postupoch, varírovať možnosti využitia scénografickej zložky a používať živú hudbu ako súčasť tvorivého procesu. Herecká interpretácia postáv bola zo skúsenostného hľadiska rôznorodá. Niektorí boli začiatočníci, no väčšina z nich hereckí harcovníci. V obidvoch prípadoch sa zručnosti hercov a herečiek potýkali s viacerými nedostatkami v používaní hereckých výrazových prostriedkov. Divadelný súbor dNO z Námestova si zvolil javiskový pohyb ako najdominantnejší výrazový a komunikatívny prostriedok. Kontrastné používanie nájdeme v Divadle pri Fontáne, ktoré verbalizovalo počas celého predstavenia. V Divadle Apostrop bola základným vyjadrovacím prostriedkom absurdita a čierny humor okorenený bizarnosťou, ktorá bola doplnená aj scénografickými prvkami konkretizujúcimi jednotlivé divadelné znaky. Interpretácia jednotlivých postáv však oscilovala medzi civilným herectvom, štylizáciou,v niektorých momentoch bolo herectvo emočne preexponované. V inscenácii Čo ohľadom čoho divadelného súboru Demoscéna z Trnavy sa herci bez problémov presúvali z jednej polohy do druhej a predostreli príbehy postáv tak, že rozosmiali obecenstvo. Zámerne sa pohrávali so slovnými hračkami, vďaka ktorým vznikli nedorozumenia medzi jednotlivými postavami. Herecké výkony v divadelnej inscenácii Biedermann a podpaľači boli síce na vysokej úrovni, ale jednotlivé situácie stratili dramatické napätie. Vopred nahratý chór, ktorý zo záznamu interaguje s živo hraným predstavením, pôsobil veľmi zaujímavo. Na to, aby udržal takmer dvojhodinovú inscenáciu, v ktorej sa postavy nemajú kam vyvíjať, to však, bohužiaľ, nestačí.

Workshopy, semináre, výstava a koncert

Pridanou hodnotou festivalu boli vzdelávacie workshopy, v ktorých účastníci a účastníčky mohli získať zručnosti a vedomosti v základoch hereckej tvorby. Rovnako sa mohli zúčastniť na divadelnom kurze pre tvorbu divadelnej inscenácie pod vedením profesionálnych umelcov.

Medzi sprievodné podujatia patrila aj putovná výstava plagátov zo Scénickej žatvy, ktorá tvorí ukážku celého spektra foriem, osobností a hodnôt, ktoré ju formovali tak, ako ju poznáme dnes. Autor výstavy Jakub Tóth sa inšpiroval tohtoročným stým výročím Scénickej žatvy, ktorá sa považuje za vrcholnú prehliadku ochotníckej scény a zbiera úrodu zo všetkých celoslovenských postupových aj nepostupových prehliadok a samotné účinkovanie na festivale je pre ochotnícky súbor neoceniteľnou odmenou ich celoročnej práce.

Príjemným spestrením veľmi dôležitej súčasti festivalu bolo aj vzájomné inšpirovanie a utužovanie kontaktov nielen medzi súbormi. To sa odohralo na spoločenskom podujatí – koncerte Tomáša Pohorelca a Juraja Smutného. Počas Belopotockého Mikuláša sa na rozborových seminároch zúčastnili aj členovia divadelných súborov, ktorí v daný deň nevystupovali, a vypočuli si tak inšpiratívne rozbory k iným predstaveniam, nielen k tomu svojmu. Nezbalili sa a neodišli preč, ako je to už zvykom na viacerých prehliadkach. Zároveň svojou účasťou prispeli k inšpiratívnym presahom v analýze inscenácií aj ochotníci a ochotníčky, ktorí nesúťažili, a pracovníci a pracovníčky osvetových stredísk z rôznych krajov Slovenska, ktorí neorganizovali prehliadku.

Festival Belopotockého Mikuláš aj vďaka týmto tohtoročným kvalitám a sprievodnému programu žil divadlom nielen v dome kultúry, ale v každom verejnom priestore v Liptovskom Mikuláši, a tak sa dostal bližšie k bežnému človeku. Podujatia, ako je práve tento festival, sú najmä o ľuďoch – organizátoroch a organizátorkách, účinkujúcich, porotcoch a porotkyniach, redakčnej rade a tých najdôležitejších v úzadí, vďaka ktorým sa mohol konať.