Akademický Prešov / Študentské divadlo Prešovskej univerzity
57. ročník Akademického Prešova / Súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska
23. 4. – 2. 5. 2023, Prešov
Študentské divadlo Prešovskej univerzity
Ján Lazorík: Ňej po vašemu budze…
26. 4. 2023, 20:00, Malá scéna Divadla Alexandra Duchnoviča
Laureát Akademického Prešova 2023
Klasika: päť minút pred začatím predstavenia a ja ani len neviem, kam mám ísť. S telefónom v ruke blúdim prešovskými uličkami a snažím sa nájsť Jarkovú 77. Na mapkách som videla, že budova Divadla Alexandra Duchnoviča je žltej farby a preto usudzujem, že som v cieli. Potvrdí mi to nápis nad obrovskými kovovými dverami, ktoré sa podľa môjho zistenia nedajú otvoriť. Menšia panika, fakt len menšia, a zapínam mód agenta 007. Podľa skromnej obhliadky budem asi musieť ísť zozadu. Ďalším a ďalším krokom strácam vieru, že to nájdem, až nápis „Malá scéna DAD“ ma zachráni pred stresom, ktorý sa mi odrážal v rukách.
Fascinácia prichádza v momente, keď vstúpim dnu. Špekulantsky sa snažím prísť na to, prečo stojíme na schodoch a či to nie je náhodou súčasť predstavenia. Nebola. Malá scéna je vážne výstižný názov, pretože je vskutku dosť malá, ale fascinuje ma atmosféra, ktorá odtiaľ sála. Herci už sú na svojich pozíciách a ja rozmýšľam, či už hrajú, alebo sa rozprávajú v rámci času, ktorý ešte majú. Scéna začína naberať iný obrys svetla a na scénu prichádza dievča v zelenom svetri. Uvedie predstavenie, v krátkosti opíše, o čo v ňom ide alebo by malo ísť, kedže inscenácia má premiéru. Herci zrazu zo svojich kamenných podôb ožívajú a hra sa začína.
Tresknutie palice o zem je také hlasné, že ma preberie z úvah o ich oblečení, kedže vyzerajú ako folkloristi. Šariština – prvá myšlienka, fíha, tak to som v peknom zadku, keďže stadeto nepochádzam a veľmi nerozumiem. A ako som si povedala, tak aj bolo – niektoré slová som nemala šancu vyčítať ani z kontextu. Hra pokračuje v danom jazyku výberom povolaní a voľbou richtára. Výkon mladých hercov z prešovského študentského divadla je super. Dej je plný skrytých významov a vtipných slovných hračiek.
Obrat nastáva v momente, keď herci začnú rozprávať po slovensky. Vtedy dej naberá iný spád. Hrajú akoby od začiatku to isté, ale „po svojom“. Vyzlečú si sukne a lajblíky a hrajú celí v čiernom. Smejú sa a voľba povolaní v ich kruhu je razom živšia a plná práce s telom a objektmi, ktoré tam majú. (Najviac sa mi páčilo využitie stola ako modlitebnej búdky.) Celý čas mám otvorené ústa a 45 minút je razom preč.
Predstavenie plné toľkého života, zábavy a zvratov. Svetlá sa rozsvietia a herci sa prídu po správnosti trikrát pokloniť. Oduševnene im tlieskam, som hrdá na výkon, ktorý predviedli. Potlesk, ktorý buráca miestnosťou, je ohlušujúci a ja si samu seba predstavujem na ich mieste. Scéna sa ukončí dievčaťom v zelenom svetri, ktoré nám popraje ešte pekný večer a pozve nás na ďalšie predstavenie. Pokračujem teda ďalej…
Michaela Dunajská
študentka mediálnych štúdií, Prešovská univerzita v Prešove
Foto: Slávka Kmečová
študentka estetiky, Prešovská univerzita v Prešove
Viac o divadle a inscenácii: https://ap.unipo.sk/studentske-divadlo-presovskej-univerzity-nej-po-vasemu-budze/
