Autorská inscenácia Červená (sa) čiapočka Divadla Dúhadlo, ktorá sa predstavila na festivale Scénická žatva, priniesla na javisko nielen klasický príbeh, ale aj dôležitú spoločenskú tému. V réžii, ktorá hravo odbočuje od tradičného rozprávkového dejového rámca, sme sledovali príbeh o dospievaní, láske a prekonávaní strachu.

Hlavná hrdinka Červená čiapočka prechádza vývojom od zvedavého dieťaťa po dospievajúce dievča, ktoré sa konfrontuje s vlastnou inakosťou a so strachom z neznámeho. Scény, kde sa jej ostatné dievčatá vysmievajú za snahu zapáčiť sa či kde bojuje s vlastnými obavami voči postave Vlka, sú emotívne a výstižné. Významný motív varovania „pozor na vlka“ od matky, ktorá sa snaží chrániť svoju dcéru, umocňuje napätie medzi túžbou po slobode a strachom z neznámeho.

Rekvizity a scéna pozostávajúce z drevených debien a tiež tieňohry boli jednoduché, no efektívne. Herci využili tieňohru na dopovedanie vnútorných bojov Čiapočky, čím pridali inscenácii vizuálnu i emotívnu hĺbku. Výrazné momenty, ako je stretnutie s chlapcom Andrejom, ktorý (nie) je vlkom, ale (i) potenciálnym partnerom, vykresľujú túžbu po láske a fyzickom zblížení – tému, ktorá je u ľudí s Downovým syndrómom často tabu. 

Inscenácia zároveň reflektuje prehnanú rodičovskú starostlivosť a potrebu detí osamostatniť sa. A, napokon, ponúka pozitívny odkaz: mnohé obavy, ktoré v živote máme, sú len našimi predstavami a práve ich prekonanie nám otvára cestu k láske a prijatiu. Záverečný bozk medzi Červenou čiapočkou a Vlkom je viac než len momentom nehy.

Divadlo Dúhadlo ukázalo, že komunitné divadlo má svoje nezameniteľné kvality a aj napriek odlišnostiam od divadiel nepracujúcich s marginalizovanými skupinami si zasluhuje miesto na prestížnych festivaloch ochotníckeho divadla.

Ema Olnerová

študentka muzikológie, členka Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne

Foto: Jakub Jančo; Divadlo Dúhadlo: Červená (sa) čiapočka; Scénická žatva 2024